Anarchia v The Cure nefunguje - 04/2000


Robert Smith exkluzívne pre NY Rock


Povráva sa, že sa s tebou nespolupracuje práve najľahšie...
Naša zostava prešla niekoľkými zmenami, ale zasa nešlo o nič výrazné. To sa v kapelách predsa stáva a možno sa so mnou naozaj nie ľahko spolupracuje, ale predsa musí byť vždy niekto, kto určuje smer. Anarchia v kapele jednoducho nefunguje... alebo som mal radšej povedať, že ja tak pracovať nedokážem...

A čo nahrávacie spoločnosti? Aj na tomto poli idú chýry, že s nimi máš nejaké nezhody.
Pozvali sme dvoch ľudí z našej nahrávacej spoločnosti a dve skladby, ktoré sa im páčili najviac sme z albumu vyhodili. Možno to bola taká "detská" reakcia, ale ja single jednoducho nemám rád. Nahrávacie spoločnosti v skutočnosti kašlú na umeleckú stránku albumu. Chcú jednoducho kolekciu singlov, ktorou majú zaistené, že sa album bude predávať. Mňa takéto čosi absolútne nezaujíma.

Nedá sa nevšimnúť, že nový album nemá žiadnu silnú promo kampaň, čo je v podstate dôkazom, že medzi umelcom a labelom nie je niečo v poriadku...
Nie sú s ním jednoducho spokojní. Považujú ho za komerčnú samovraždu, pretože im na ňom chýbajú single. Podľa nich je to ten najhorší album, aký som kedy urobil, ale to isté tvrdili aj pred vydaním albumu "Disintegration" a nakoniec to nebol žiaden omyl. Majú o našich fanúšikoch úplne zvrátené predstavy. Ale ľudia, ktorí majú radi chytľavé a veselé melódie ako "Friday I´m In Love" k našim fanúšikom vôbec nepatria. Tí ľudia majú radi single, ale albumy si nekúpia. The Cure sú na scéne už viac ako 20 rokov a dobrou vecou je, že nepotrebujeme robiť žiadne kompromisy. Nie sme žiadni nováčikovia.

Niektorí kritici považujú dnešných The Cure len za slabý odvar rannej podoby vašej kapely. Iní zasa vyhlasujú, že ste stratili smer. Tvoj starý kamoš, Wayne Hussey z The Mission, zasa prehlásil, že robíš skladby podľa jasného kľúča: štastný song, popový song, smutný song...
Na našom poslednom albume som bojoval s myšlienkou, či The Cure majú nejaký charakteristický zvuk. Ale na tomto albume som túto myšlienku spracoval v pozitívnom smere. Chcel som, aby ten album znel ako my. Sme spolu už viac ako dve dekády a nie vždy dokáže človek pretvoriť samého seba. Jednoducho to tak nefunguje. V minulosti sme sa pokúšali o rôzne štýly a dosť často to aj fungovalo. S experimentovaním dokážem byť spokojný iba v prípade, ak sa deje v malom rozmere. Ale zasa viem veľmi dobre ako sa dá o všetko prísť, keď sa venujete iba jedinému druhu hudby, atmosférickej hudbe, ktorú s The Cure tak rád robím. Ten štýl hudby mám zo všetkých najradšej.

Takže, aká hlavná inšpirácia stojí za týmto albumom?
Chcel som jednoducho vytvoriť ďalší veľkolepý album The Cure, niečo, na čo by som mohol byť naozaj veľmi hrdý, v tomto smere bol posledným takým albumom "Disintegration". Takže som dal kapelu dokopy a donútil ich ten album počúvať. Spolu s ním som im pustil aj album "Pornography" a potom som im povedal: "Tieto dva albumy sú pre mňa tým najlepším, čo sme s The Cure dokázali a rád by som urobil tretiu časť tejto emotívnej trilógie." Samozrejme, že to nie je tretia časť trilógie, ale chcel som, aby to tak znelo. Viem, že to znie trochu šialene, ale takto nejako ma prezentujú média a možno je čas vziať do rúk výhody môjho imidžu...

Pokúšal si sa na novom albume zachytiť typický zvuk The Cure?
Osobne si nemyslím, že niečo také, ako typický zvuk The Cure, existuje. Podľa mňa existujú rôzny zvuk The Cure charakteristické pre rôzne obdobia a rôzne zostavy našej kapely. Znejú veľmi osobito, ale naozaj podľa mňa nie je niečo také ako "typický zvuk The Cure". To by zaváňalo stereotypom. Jasné, vždy to má môj hlas a razantnú, tvrdú bassu, ale môj hlas predsa nemôžem zmeniť a tie bassové linky tu budú vždy takisto.

Obyčajne robíte medzi albumami dosť dlhú pauzu. Po tom poslednom to boli celé 4 roky...
To preto, že sa do albumu pustíme až vtedy, keď sa na to cítim. Musím mať na to správnu náladu. Nemôžem sa nútiť k zachytávaniu nejakej inšpirácie, keď žiadna nie je. Iróniu je, že nedostatok inšpirácie práve inšpiráciu štartuje, ale to je už o niečom inom. Nikdy som so značkou "The Cure" neobchodoval a nepokúšal sa vydávať nasilu album každý rok. Ak by som to mal robiť, zbláznil by som sa.

Ste spolu už 24 rokov. "Bloodflowers" je vašim 13-tym štúdiovým albumom. S každým ďalším albumom od čias "Disintegration" kolujú chýri, že The Cure s nahrávaním končia. Opäť tu máme posledný album. Je aj tento skutočne "posledný"?
Chcem vydať sólový album a nateraz neviem, či na ňom budem spievať. Možno o pár rokov to budem cítiť inak a vydám s The Cure ďalší album. Ak to budem cítiť, tak to urobím. Nechcem za sebou páliť všetky mosty, ale nateraz cítim, že je čas skončiť. Som na tento album hrdý a ak by to mal byť skutočne náš posledný štúdiový album, tak mám pocit, že je to tá správna cesta k cieľu. Ale z minulosti som sa poučil. Jednoducho nevylučujem ďalší album The Cure - len nie v blízkej budúcnosti.

zdroj: nyrock.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi