Na pódiu s The Cure - 11/2011


Rozhovor s Rogerom O´Donnellom


Je ťažké si predstaviť The Cure, ikonickú britskú kapelu, bez zvuku nezameniteľných kláves, no človek, ktorý stojí za týmto zvukom od roku 1987, Roger O´Donnell, strávil posledných pár rokov, po tom, čo v roku 2005 zúžil Robert Smith kapelu v roku 2005 na trio, prácou na iných projektoch.

Začiatkom tohto roku sa však O´Donnell do The Cure vrátil, hlavne z dôvodu "Reflections" koncertov v Austrálii, kde dva večery po sebe odohrali tri ranné albumy kapely, "Three Imaginary Boys", "Seventeen Seconds" a "Faith", v celej svojej dĺžke. A zatiaľ, čo si užíva radosti z návratu - "Reflections" koncerty smerujú tento mesiac aj do New Yorku a Los Angeles - predsalen sa v Opera House v Sydney objavili momenty plné nervozity.

"Keď som šiel v Syndey po prvýkrát na scénu s The Cure, cítil som sa ako na ceste na popravu," prezradil Roger magazínu Spinner prostredníctvom telefonátu z Toronta, kde sa v tom čase pripravoval na severoamerický debut jeho projektu "Quieter Trees", spolu s miestnym Corktown Chamber orchestrom. "Vážne, cítil som sa strašne. Už keď som s nim stál na scéne, tak už to bolo v poriadku, lenže oni hrali celé tri albumy a ja som sa počas toho prvého musel na nich pozerať z priestorov mojej šatne. A to bol pocit, akoby ste sa pozerali, ako vám chystajú popravisko, na ktorom si vás vychutnajú."

Pred naverbovaním do The Cure bol však Roger plne zamestnaný prácami na vlastnom projekte pracovne nazvanom Quieter Trees. Dielo je na mieru našité pre koncertné siene a inšpirované obrazom britského umelca Davida Hockney z roku 2007 - "Bigger Trees Near Water".

"Po celý svoj život sa považujem za veľkého fanúšika Hockneya," prezradí O´Donnell. "Vždy sa mi páčili ako jeho práce, tak aj jeho objaviteľské techniky. Vždy dokáže zaujať, jeho kreativita a úsilie totiž posúvajú hranice umenia."

O´Donnell po prvýkrát uzrel slávnu "50 stôp x 20 stôp" maľbu začiatkom roka 2010, kedy sa vrátil do Londýna po krátkom turné s The Corktown Chamber Orchestra. "Quieter Trees" je 6 skladbový epos, pričom každá skladba predstavuje samotnatné dielo.

"Sedel som pred tým obrazom a premýšľal o jeho veľkosti. Napadlo ma, aké úžasné by bolo vytvoriť niečo podobné po hudobnej stránke," dodá. "Zrazu mi hlavou prebleslo, "Obrovký orchester - obrovská maľba"... prečo by som nemohol zhudobniť obraz?"

"Koncept je príliš abstraktný, aby sa dal jednoducho opísať," pokračuje. "Ak ste maliar a sledujete oblohu, vidíte, že je modrá, tak jednoducho po modrej siahnete, no nie po klasickej, ale si ju jednoducho namiešate. Ak však pozeráte na oblohu, vidíte, že je modrá, no chcete ju vyjadriť hudobne, ktorým smerom vyrazíte?"

Aj napriek výzve pretlmočiť vizuálny objekt do audia si O´Donnell myslí, že samotný proces komponovania nebol stratou času.

"Nezabralo mi to viac času, v porovnaní s inými projektami, na ktorých som sa podieľal," vraví. "Väčšinu skladieb som napísal popoludní a iba zopár z nich som neskôr prepracoval. S jednou z nich som si nebol veľmi istý, no keď som sa k nej o týždeň neskôr vrátil, zapáčila sa mi a tak som nakoniec dokončil aj tú."

"Najdôležitejšia vec na celom projekte bola myšlienka, s ktorou som pracoval od samého začiatku. Celé som to spracoval sám, bez pomoci iných. Starostlivo som zvažoval každý krok. A to sa mi na tom páči, tá práca ma jednoducho napĺňala."

A možno ako odmenu a naplnenie to videli aj mladí študenti, ktorí pred časom predviedli toto dielo v londýnskom Centre pre začínajúcich hudobníkov. O´Donnell, ktorý sa nezúčastnil vystúpenia osobne, podotkol, že šlo o veľmi inšpiratívnu skúsenosť.

"Nešlo samozrejme o úplných začiatočníkov, títo muzikanti už mali niečo za sebou," povedal. "Dnes decká veľmi dobrú reputáciu nemajú, všakže? Ale je príjemné vidieť 11-18 ročných, ktorí sú aj v čase nepokojov v Londýne ochotní vzdať sa voľna v sobotu popoludní a majú chuť sa učiť hrať na nástrojoch a verte mi, niektorí z nich sú neuveriteľne talentovaní."

"A vedia sa veľmi zavďačiť. Mať to privilégium, že v rámci výuky sú súčasťou niečoho, čo bude mať absolútnu premiéru a ešte to je niečo, čo som skomponoval ja... viete, s tými deckami to bolo neuveriteľné."

Zatiaľ čo O´Donnell vystupoval nedávno v Toronte v priestoroch chrámu, onedlho bude vystupovať s The Cure v omnoho väčších priestoroch. S The Cure totiž odprezentuje "Reflections" koncerty v New Yorku a Los Angeles. Sám O´Donnell priznal, že skúšky na tieto vystúpenia boli "veľmi intenzívne".

"Niektoré z tých skladieb sme hrali veľmi zriedka, niektoré nikdy," prehlási. "Myslím, že každú z tých skladieb som si zahral asi tak 30krát, kým som začal skúšať s ostatnými. Boli sme pod veľkým tlakom, pretože predstavenie v Sydney boli filmované a viete, v takej situácii veľa priestoru na uvoľnenie, či užitie si toho všetkého, nie je."

"A takisto som bol prekvapený, ako sa mi vrátili tie skladby do pamäte, boli ukryté niekde hlboko v hlave a väčšina z nich fungovala automaticky práve preto, že množstvo Cure skladieb jednoducho poznáme. V časom môjho aktívneho fungovania sme museli mať stabilne v repertoári 75 skladieb, alebo aj viac, aby sme boli schopní zahrať kdekoľvek, kedykoľvek, bez väčších problémov."

A hoci vydanie DVD "Reflections" stále potvrdené nie je, kapela aktuálne chystá vydanie 2 CD "Bestival 2011" so záznamom septembrového vystúpenia, ktoré by sa na severoamerickom trhu objaví 6.decembra 2011. Výťažok z predaja poputuje na konto organizácie Isle Of Wight Youth Trust.

Koncept odohrania troch kompletných albumov v rámci jedného vystúpenia nie je pre The Cure novinkou. V roku 2003 kapela vydala DVD "Trilogy" so záznamom dvoch berlínskych vystúpení v roku 2002, na ktorých počas jedinej noci odohrali albumy "Pornography", "Disintegration" a "Bloodflowers" v plnej dĺžke. O´Donnell sa priznal, že v porovnaní s "Reflections" sa mu "Trilogy" koncerty javili ľahšie.

"Bolo to jednoduché aj napriek tomu, že tie skladby boli na hranie omnoho ťažšie," povedal. "Oba albumy, ako "Disintegration", tak aj "Bloodflowers", sú tak trochu klávesové albumy a tieto z "Reflections" naopak nie sú. Lenže vtedy sme spolu koncertovali, ja som v kapele pôsobil celých 6 rokov a práve preto to nebolo zložité."

Aj keď je tu možnosť ďalších projektov The Cure v budúcnosti, O´Donnell hovorí, že sa na The Cure a ich skladby dnes pozerá z inej perspektívy a s iným rešpektom.

"Mám pre nich nové pochopenie a je to skvelé s nimi opäť hrať tie skladby," dodá. "Ak Vás raz k sebe prizvú a hráte s nimi tie skladby, tak vás ovládnu spomienky, ako ste tie skladby nahrávali, aké je ich pozadie, koľkokrát ste ich spolu hrali a čo všetko sa počas ich hrania prihodilo. Keď stojíte na pódiu s Robertom, Simonom a Jasonom a hráte niečo z "Disintegration", tak je to niečo neuveriteľné."

zdroj: spinner.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi