S gothikom na svojej strane - 08/2011


Budúcnosť The Cure


Kráľ temného popu, Robert Smith, je ďaleko roztomilejší a prístupnejší, než naznačuje jeho nevľúdny imidž. V exkluzívnom interview frontman The Cure rozpráva o jeho príspevku na nový tributový album Johnovi Martynovi, spojení s Japanese Popstars a nakoniec vysvetlí, prečo nemali írski fanúšikovia možnosť vidieť kapelu v ich krajine na jej poslednom veľkom turné.
"Vytvárate dojem, akoby som bol neskutočne zaneprázdnený!" zasmeje sa Robert Smith. Čas, ktorý sme s legendou gothu mali vymedzený na diskusiu o jeho prispení na očarujúci tributový album Johnovi Martynovi sa nakoniec pretiahol a prišlo aj na slová o jeho niekoľkých vydarených záležitostiach z posledného obdobia: s Crystal Castles, The Japanese Popstars, 65daysofstatics a príspevok na soundtrack k filmu Tima Burtona, "Alica v krajine zázrakov".

Aj napriek statusu rockovej legendy je Smith až príjemne otvorený hraciemu poľu kreativity. "Jednoducho dostávam e-maily, ktoré označujú tieto projekty ako stvorené na spoluprácu a či by som sa k nim nepripojil. Tak s tými ľuďmi udržujem kontakt a nejako to vznikne samo. Nerobím to sprostredkovane, nie je medzi mnou a druhou stranou ešte niekto iný," povie.

"V prípade tributového albumu Johnovi Martynovi som až zúfalo túžil získať možnosť urobiť jednu, dve alebo až tri skladby, pretože album "One World" je jeden z mojich absolútne najobľúbenejších."

Smithov príspevok - pôvabná, éterická prerábka skladby "Small Hours" - je jedným zo zlatých klincov kompilácie, na ktorej sa objavili aj skladby v podaní takých interpretov ako Beck, Joe Bonamassa, The Swell Season, Snow Patrol a Lisa Hannigan.

"Pokiaľ ide o covery, v tomto smere je možno voliť niekoľko prístupov, môžete vybrať kľúčové party z originálu, opätovne ich spojiť iným spôsobom alebo to celé poňať po svojom a nezaujímať sa o to, či to originál pripomína alebo nie. Presne tak som to urobil so "Small Hours"," popisuje Smith. "Veľmi často sa stáva, že ak sa pokúsite o cover skladby, ktorú máte skutočne veľmi radi, tak je prakticky nemožné na nej čokoľvek zmeniť. Nakoniec skončíte s pocitom totálnej šialenosti, pretože tá vaša verzia nebude nikdy lepšia, než samotný originál. Nemyslím si, že som sa k takému pocitu priblížil, ale podarilo sa mi niečo, v čom sú zachytené moje pocity z pôvodnej skladby, čo je podľa mňa to najdôležitejšie."

Celá kompilácia je rozmanitý hymnus venovaný géniovi folku. Ide o emotívne rekonštrukcie ponúkajúce neuveriteľné poslucháčske skúsenosti, no takisto nám pripomínajú rozsah Martynovho pôvabu.

"Bol brilantný a pritom tak nedosiahnuteľný," prehlási s nadšením Smith. "Používal veľmi podivné zvučenie a to bol kľúč k priblíženiu sa ku "Small Hours". Keď som sa ako 16-17 ročný učil hrať na gitaru, počúval som práve jeho hudbu, miloval som všetko, čo tvaroval svojimi rukami, čo nebolo nič konvenčné. Momentálne sa snažím hrať tak trochu ako on, no myslím si, že ladnosť jeho hry sa mi nikdy nepodarí dosiahnuť." Vedený názvom zvolenej skladby si Smith zvolil nahrávanie v nočných hodinách. "Chcel som sa pokúsiť dodržať jednoduchosť a náladu originálu. Nahrával som trikrát, vždy som začal po polnoci a snažil sa veci dokončiť pred východom slnka. Mal som pocit, že to by mohlo pre zachovanie ducha skladby fungovať."
V prípade reprodukcie gitarových partov sa nechal Smith inšpirovať internetom. "Jednoducho som zašiel na Youtube a sledoval záznamy z rôznych jeho vystúpení. Pozorne som sledoval, ako zakaždým intepretoval naživo túto skladbu inak, až kým som nenabudol pocit spokojnosti a istoty, že som schopný tú pieseň zahrať."

Kúpa albumu "One World" bola pre Smitha, ako hudobného fanúšika, doslova kľúčovým momentom. "Mal som 16 a vtedy som tak trochu smrdel grošom, takže kúpa albumu bola pre mňa dosť veľkou vecou," spomína. "John Peel vo svojej relácii hral tento album dosť často, takže aj vďaka nemu som poznal skladby ešte pred samotnou kúpou albumu. Keď som si priniesol vinyl domov a pustil si ho, tak som bol jeho zvukom doslova ohromený. V tom veku, 16, sa človeku stane množstvo vecí po prvý krát a s mnohými udalosťami si asociujete konkrétne skladby. Z toho obdobia je množstvo albumov, ktoré dodnes milujem a majú pre mňa výnimočný význam. Je doslova hanbou, že dnes sa také veci dejú už menej často."

Zmena fungovania hudobného priemyslu, ako aj spôsobu konzumácie hudby ľuďmi, je téma, ktorá robí starosti aj Smithovi.
"Myslím, že priemysel, ktorého som bol aj ja súčasťou, v určitom zmysel zanikol, hlavne pre absurdné ceny samotnej hudby," vyhlási. "Pre mnohých ľudí je dnes hudba iba komoditou, ber alebo nechaj tak. No pre minoritu populácie má stále skutočnú silu."

"Vždy som mal pocit - a týmto argumentujem už veľmi dlho - že by ste ako umelec mali veriť faktu, že vašou prácou vytvárate určitú hodnotu, ktorá má svoju cenu. Aj z toho dôvodu som sa nikdy nejak významne neprikláňal k myšlienke hudby zadarmo. Ak by ste boli aj čisto koncertná kapela, je absolútne nemožné vyžiť čisto len z koncertovania. Hanbím sa za ľudí, a že je ich veľa, ktorí akceptujú myšlienku, že by mala byť všetka hudba zadarmo a mal by tak k tomu pristupovať prakticky každý. Myslím si... síce moment, až také pravdivé tvrdenie to nebude, vezmime si takého Johna Martyna, on bol výnimočný talent. Absolútne som nemal zlý pocit, že som za jeho albumy utratil toľké peniaze. Uvedomil som si však, že 80% z profitu šlo do vrecka niekomu inému a mal som si to dvakrát rozmyslieť (smiech). Ale pomyslíte si, 'Vďačím mu za to, čo vytvoril a čo mi celé roky poskytovalo a stále poskytuje neskutočnú radosť'."

Ku coveru "Small Hours" treba dodať, že v Smithom prípade nie je jediným a aj iných skladbách zložil hold umelcom, ktorí ho ovplyvňovali celé roky. The Cure svojho času vydali vlastnú verziu Hendrixovej "Foxy Lady", či "Hello, I Love You" od The Doors a dokonca prekvapivo jeden čas veľmi pravidelne hrali na koncertoch "Don´t Believe A Word" od Thin Lizzy.
"Nikdy som svoju náklonnosť k Thin Lizzy nespochybnil," prehlási Smith. "Pred nástupom punkovej vlny, v polovici 1970-tych rokov, som mal rád rôznorodú hudbu. Musím pripustiť, bez toho, že by som si to v tom čase uvedomoval, že moja generácia doslova na punk čakala, s otázkou, čo všetko to spôsobí. Medzitým som vôbec nepodceňoval ľudí ako Thin Lizzy alebo Alexa Harveya. V tom čase fungovalo množstvo skvelých kapiel, hoci fungovalo aj príšerné množstvo odpadu, progresívneho rocku a podobne," dodal.
"Bolo však kopec skvelých, neuveriteľne energických kapiel, ktoré si punk svojim spôsobom privlastnil. Je škoda, že nakoniec tie kapely a samotný punk nedokázali ko-existovať. Zbožňoval som Thin Lizzy, nikdy som sa však nesnažil napodobniť techniku Briana Robertsona, vybral som si Johna Martyna, čo malo z hľadiska budúcnosti pre mňa veľkú výhodu!"

Od posledného albumu The Cure, "4:13 Dream" (2008), sa Smith podpísal pod viacero projektov, s ktorými sa udržoval v hudobnej forme. Naposledy sa tak stalo v prípade severských elektronických The Japanese Popstars na ich singly "Take Forever".
"To sa stalo vďaka tomu, že sa spolu poznáme," vysvetľuje. "Niekto mi posunul ich skladbu v štýle otvor-uši-a-vypočuj-si-toto. Zamiloval som si ich ducha, ich postoj a to, čo sa pokúšajú dosiahnuť. Sú to fajn kamoši. Znie to dosť povýšenecky, však? Ale naozaj veria tomu, čo robia, jednoducho mám z nich dobrý pocit. Jednoducho som sa za to obdobie tu a tam snažil čo to urobiť, aby to so mnou nešlo dolu vodou."

Smith prispel vokálmi aj na singel "Not In Love" dvojice Crystal Castles, čím im dopomohol k odpalu na najvyššie priečky rebríčkov predajnosti. "Crystal Castles som predtým poznal iba hmlisto, no doslova som explodoval na ich koncerte," povie. "Ten koncert ma vrátil o 30 rokov späť. Po koncerte som s nimi hodil krátku debatu, hlavne som im chcel povedať, že to, s čím prišli je absolútne skvelé a že ich druhý album sa mi veľmi páči. Neskôr som sa opäť skontaktovali a na rovinu sa spýtali, či by som s nimi nechcel spolupracovať. Súhlasil som."

Opäť vokálmi prispel Smith aj na skladbu "Come To Me" zoskupenia 65DaysOfStatic. Tento projekt sa vlastne prirodzene vyvíjal od momentu, ako spomenuté zoskupenie predskakovalo The Cure na ich poslednom svetovom turné. "Pred troma, či štyrmi rokmi som sa na nich zašiel pozrieť do Brightonu, vlastne mi ich niekto odporučil," zaspomína Smith. "Prišli mi absolútne fantastickí. Hneď po koncerte som za nimi zašiel do ich autobusu a rovno ich pozval na naše turné. Neskôr som na to absolútne zabudol. Niekto mi to následne pripomenul slovami, 'ty vôbec vieš, že už máš na turné predskokanov?'. Sú to absolútne milí ľudkovia a byť s nimi na turné, to bola jedna skvelá zábava. Sledoval som ich vystúpenia každú noc a boli stále lepší a lepší."

Robert Smith je, pokiaľ ide o spolupráce, veľmi vyberavý a podotkol, že nie všetky projekty sa nakoniec dočkali realizácie.
"S každým projektom, ktorý zafungoval, sa objavilo niekoľko takých, ktoré naopak nefungovali," povie. "Niekedy skladbe nepasuje môj hlas, prípadne niekedy mám pocit, že sa k skladbe nestavia objektívne a potom ľudia môžu nadobudnúť pocit, že som skúpy alebo nimi pohŕdam. Ja však do tých vecí musím dať svoje srdce, inak ľudia poznajú, že som to nebral vážne."

Smith takisto svojim dielom prispel aj na soundtrack filmu "Alice In Wonderland" režiséra Tima Burtona, inak fanúšika The Cure. Robert pre album naspieval skladbu "Very Good Advice". K Alici a jej dobrodružstvám totiž Robert prechováva obrovskú priazeň. "Pred mnohými rokmi som so Stevom Severinom z The Banshees nahral album s názvom The Glove a po návrate zo štúdia sme si zvykli púšťať na videu Alicu v spomalenom tempe až kým sme nezaspali!" zasmeje sa. "Tie kreslené postavičky sa mi doslova vypálili do mozgu!"

Zopár ďalších internetových klebiet sa točilo okolo ďalšieho kreatívneho spojenia so Severinom a Robert prekvapivo túto možnosť potvrdil.
"Z času sa čas sa stretneme," zauvažuje. "Je to jedna z vecí, prti ktorých až v kostiach cítim, že ďalší album je jednoducho nevyhnutný, je to skôr len to tom, aký starý budem, keď k tomu dôjde." (smiech)
To najdôležitejšie, k čomu momentálne The Cure spejú, je jediné európske vystúpenie v tomto roku - Bestival 2011.
"Na tento koncert sa neskutočne teším," priznáva Smith. "Skutočný a náležitý The Cure koncert sme neodohrali už pár rokov. Takú dlhú pauzu sme ešte nemali. Ešte stále nie som rozhodnutý, čo a ako nakoniec ponúkneme a to nemáme už ani mesiac na to, aby sme veci doladili! Myslím, že toto nás pravdepodobne nakopne do ďalšej práce a hlavne k druhej časti posledného albumu."

Dlho očakávané pokračovanie albumu "4:13 Dream" je témou najčastejších webových diskusii a špekulácii a jeho vydanie "zasvätenci" z času na čas aj ohlásia. "Je to jedna z tých dlho odkladaných vecí a keď k tomu dôjde, pôjde o polovične dokončenú záležitosť," povzdychne Smith. "Nie som si istý, či to kapela chce vôbec dokončiť, čo pripomína slona v malej izbe. Čo sa stane s tou druhou polovicou albumu? Tak túto otázku absolútne nikto z kapely nepoložil! No uvedomujeme si, že tu jednoducho je. Nik však o tom nechce hovoriť. Možno sa k tomu dostaneme po niekoľkých po-festivalových pivách!"

Popri plánovaní cesty na Isle Of Wight si reportér zalamentoval na dlhodobú absenciu vystúpení The Cure v Írsku - ten posledný koncert sa uskutočnil v roku 2004 na festivale Oxegen.
"Na poslednom turné, to bolo v roku 2007 alebo 2008, sme sa v Írsku nezastavili. Naozaj neviem prečo. Teda vlastne, ja viem prečo. Aby som bol úprimný, ako roky plynú, tak sa turné skracujú," priznáva. "V starých časoch sme si o práci v 365 dňoch do roka vôbec nič nemysleli. No neskôr sme si začali uvedomovať, že aby sme udržali koncerty svieže, tak treba redukovať čas, ktorý im venujete - to je veľmi jednoduchá rovnica. Myslím, že kapely, ktoré sa k smrti umoria, skončia ako imitácie samých seba. Vždy som chcel, aby sme veci robili s rovnakých zápalom a energiou, akú sme odjakživa v sebe mali. Takže niekedy treba pracovisko naozaj opustiť."

Takže s jediným koncertným dátumom vo výhľade, kam bude smerovať Robert Smith svoju energiu? Ďalšie spolupráce?
"Pripravené sú ešte ďalšie dve, no bol som požiadaný o neposkytovanie žiadnych informácii, takže nemá ani zmysel hovoriť, že naozaj existujú," zasmeje sa. "Ale to sa týka konca tohto leta. Dal som si záväzný termín, že tento mesiac budem opäť premýšľať o veciach ohľadne The Cure. Ak sa raz stanoví termín, musí sa dodržať. Som si však istý, že tých spoluprác bude v budúcnosti viacero, no The Glove budú v zozname na špici, nakoľko by bolo skvelé dať veci opäť dokopy a niečo so Stevom vytvoriť. Myslím však, že v období medzi dneškom a obdobím takto o rok budú pre mňa The Cure najvyššou prioritou. Pokiaľ nedokončím druhú časť albumu "4:13 Dream", tak sa do žiadnej spolupráce nepustím."

Kjuráci istotne zajasajú radosťou!

zdroj: Hot Press, Ireland, 08/2011



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi