Rock On (full version) - 04/1981


Exkluzívny rozhovor pre BBC v plnom znení


Odkedy ste naposledy niečo vydali ubehlo dosť času. Čo sa s Vami stalo?
Robert:
Množstvo ľudí si upevňuje svoje pozície vydaním ďalšieho singla, za ktorým nasledujú vždy ďalšie, lenže my také čosi robiť nechceme. Jednoducho sme zmizli.

Simon: Od minulého roka sme aj tak na to nemali dostatok času.

Robert: V minulom roku sme v štúdiu boli... nahrali sme síce zopár veci, ale nič z toho sa nám nakoniec nepáčilo.

To ma núti zareagovať... medzi vašimi dvoma prvými albumami, "Three Imaginary Boys" a "Seventeen Seconds" je priepastný rozdiel.. a tento novým album ("Faith") je akoby pokračovaním "Seventeen Seconds".
Robert:
So začiatku sme mali v úmysle pripraviť viac hlučný a agresívnejší album, než všetko, čo sme doteraz urobili. Jednoducho tak sme to v tom čase cítili. Samozrejme, že nakoniec to nie je také agresívne, aké to byť malo. Jednoducho sa veci počas práce zmenili. Je to jednoduché. Zmenili sa skladby, takisto sa zmenil náš prístup k nimi v porovnaní so stavom, kedy sme ich skúšali a rozhodovali čo, ako s nimi naložiť. Postupným nahrávaním sa naše pôvodné predstavy úplne zmenili.

Keď spomínaš zmeny, to znie akoby boli naozaj významné. O čo vlastne išlo?
Robert:
Smrť v rodine.

To vážne?
Robert:
Bohužiaľ áno... atmosféra štúdia, v ktorom sme nahrávali aj "Seventeen Seconds" nás privádzala trochu do nepríčetnosti. Nastúpili sme do toho istého štúdia a ovládli nás rovnaké emócie, ktorými sme žili pri predošlom nahrávaní. Bolo veľmi ťažké sa toho pocitu zbaviť. Ďalší rozdiel tkvie v samotnom fyzickom postoji. V polovici nahrávania sme sa museli z rôznych dôvodov presunúť na iné miesto. V podstate sme album nahrávali na siedmych rôznych miestach v Londýne. To pre pokračovanie procesu samozrejme nemalo dobrý vplyv. Vždy sme pracovali s určitým časovým sklzom a potom sa nie všetko podarí, preto napr. nemám rád skladbu "Doubt". Je narýchlo urobená, vokály sme nahrávali veľmi skoro ráno, pretože sme boli v časovej tiesni. Vypršal nám čas na rezerváciu štúdia. Nemali sme sa poddať tomu tlaku. Mali sme jednoducho trvať na ďalšom týždni, prípadne mesiaci. Veď načo sa potom nahráva album? Vždy sa pri práci vyskytne nejaká chyba. Tak sa to stalo aj teraz. Takže máme nakoniec sedem dobrých skladieb a jednu nepodarenú.

Simon, ty nesúhlasíš? Myslím, že práve ty si zodpovedný za hlučnosť a agresivitu v kapele...
Simon:
Neviem. Mne sa skladba "Doubt" páči. Možno práve z dôvodu, ktorý tu bol spomenutý... znie tak trochu maniakálne a práve to sa mi páči. Vždy som mal taký štýl rád.

Myslíš, že takému čosi by sa The Cure mali venovať viac?
Simon:
Nič také som nenaznačil. To by som za to dostal určite vyhazov alebo čosi podobné... (smiech).

Vo vašich skladbách je mnoho empatie a samoty. Povedzte mi o tom čosi viac, chlapci... v čom je problém?
Lol:
Jednoducho sme vždy chceli vyjadriť naše horšie stránky a veci, ktoré sa nám stávajú, keď sme na tom nedobre. A nakoniec, necítili sme sa nikdy šťastnejší, keď sme robili niečo iné. Možno to znie rozporuplne, nikdy sa necítiť šťastne, ale... jednoducho nám najväčšiu radosť robí pracovať s pocitmi melanchólie, rozprávať a spievať o nich.

Simon, tvoja verzia?
Simon:
Je to tak pohodlnejšie.

Pohodlnejšie byť utrápený?
Simon:
Nie, tu nejde o skutočnú utrápenosť. Je jednoducho pohodlnejšie reflektovať na aspekt nálady.

Je to tak, Robert?
Robert:
Skladby jednoducho odrážajú pocity, ktoré prežívame, myslím, že každý také pocity prežíva, keď sa napr. zastaví na pol minúty.

Je teda potom vôbec dobré sa na pol minúty zastaviť?
Robert:
Z času na čas. To nie je o tom, že sme morózni a podobne. Ak prezentujete ľuďom skladby, skladby, ktoré tí ľudia chcú počúvať stále dokola, tak musíte byť o tom, čo robíte, presvedčený.

Názvov albumu, "Faith", však vyznieva veľmi pozitívne a je veľmi priamy. Je to všetko teda práve o tom?
Robert:
Áno. Bolo zámerom priniesť pozitívne stanovisko a pokúsiť sa trochu odpútať od toho nášho príšerne nejasného obrazu, do ktorého nás určití ľudia v médiách doslova tlačia. Tu nejde len o vieru ako takú, tu ide o vieru v to, čo robíte.

Celé to ukončíme skladbou "The Drowning Man". Chcete nám k nej niečo povedať?
Robert:
Je to o knihe od Mervyna Peakea. Trilógia Titus Groan. Nie je to postavené na knihe samotnej, je to skôr o jednej postave z knihy. Dievča menom Fuchsia, nešťastne smutná postava.

Tak prečo potom "topiaci sa muž"?
Lol:
Aby to bolo nezrozumiteľné (smiech).

zdroj: BBC Radio, 08/04/1981



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi