Mixed Up - 12/1990


Robertove hodnotenie remixového albumu


Lullaby - remixovaná Robertom Smithom, Chrisom Parrym a Markom Saunders. Pôvodne vydaná v marci 1989.
"To bol náš najväčší hit minulého roka. Hoci tento bol striktne limitovaný - v Európe sa objavil v náklade 20 alebo 30 000 kusov, takže je to tak trochu rarita. Až kým sme neurobili ďalšie remixy bol práve tento môj najobľúbenejší. Mal som pocit, že je skutočne brilantný, no stále je medzi troma mojim favoritmi z tohto albumu. Vždy som mal pocit, že tento bude celý album otvárať. Je to remix Marka Saundersa - vlastne na albume urobil polovicu vecí. Domnievam sa, že práve naše minuloročné stretnutie s ním nás priviedlo k remixovaniu, on totiž robil niečo pre Neneh Cherry a ten zvuk sa mi veľmi zapáčil, hoci Neneh som dovtedy vôbec nemal rád. Mark bol pri stretnutí veľmi príjemný, priateľský chlapík a spôsob, akým sa chopil "Lullaby" bol naozaj brilantný, mal s tou skladbou naozaj súcit, no aj tak ju urobil inou, v podstate postavil úplne novú skladbu. Rozdiel medzi ním a hociktorým iným remixérom na albume je ten, že on má tendenciu remixovať skladby viac hudobne než ostatní, možno práve preto ho mám rád, pretože sa viac koncentruje na zvuky a melódiu, ako na tempo a úderi. On sa so skladbou v štúdiu pohráva, povedali by ste, že má doslova nutkanie ako mixovať, tak aj hrať, čo je podľa mňa veľmi zdravé."

Close To Me - Remixovaná Paulom Oakenfoldom, Jún 1990
"Happy Mondays veľmi nemusím; pamätám si, ako som sa dostal k "Bummed" na cd. Pustil som si to raz a prišlo mi to absolútne príšerné, takže keď začali byť skutočne populárni, nemal som z toho dobrú náladu. Ale napriek tomu sa mi "Step On" páčila - hlavne zvuk, tak trochu lenivý... takže keď niekto navrhol Paula Oakenfolda, prišlo mi to ako dobrý nápad. Všetci, ktorí sa podieľali na remixoch boli obdarovaný kompletným katalógom singlov The Cure, mohli si vybrať ktorúkoľvek skladbu. Prekvapilo ma, že si Paul vybral práve túto skladbu, no keď sa s ňou vrátil, to čo s ňou urobil - doslova ju postavil na hlavu - bol to vážne klaustrofobický, panický song, pri ktorom dochádza dych, no teraz... akoby ste ležali na pláži na slnku.
V pôvodnom videu sme boli natlačení v skrini a skončili vo vode. V novom videu skončíme vo vode takisto - tá istá skriňa je zhodená z útesu, ale koniec je odlišný, my v tej vode skončíme naozaj, v totálnej panike, lenže tá voda je tropický oceán a je to totálne psychadelické. Teda, nie je, keďže to točil Tim Pope, ale máme na sebe kostýmy chobotníc a hviezdic."

Fascination Street - remixovaná Robertom Smithom a Markom Saundersom. Vydané v USA, marec 1989.
"V rovnakom čase, ako v Európe vyšla "Lullaby", vyšiel v Amerike singel "Fascination Street", pretože bola tvrdo rocková a oni sa dožadovali jej vydania; "Lullaby" sa im pre americké publikum zdala až príliš divná, takže v podstate to bol alternatívny singel. Nemám pocit, že by bol 12" singel vydaný v Európe. Bohužiaľ sa tomu singlu príliš nedarilo. Následne vydali "Lullaby", mysleli si, že robíme príšernú chybu, a jej sa darilo omnoho lepšie."

The Walk - Znovunahratá v júni 1990. Mixovaná Markom Saundersom v júni 1990
"Toto je jedna z dvoch skladieb, ktoré sa nám totálne stratili. Nechápem, ako sa to mohlo stať. Prerobil a zremixoval ju Mark Saunders - on v tej skladbe prakticky všetko naprogramoval. Prvýkrát to všetko robil Steve Nye, pretože my sme nevedeli ako na to, len sme tam sedeli, pohmkávali na všetko, čo chcel a on stláčal všetky tie gombíky... prakticky sme virtuálne urobili to isté aj tentoraz. Na prvé počutie to malo od originálu pekne ďaleko. Ale nie až tak celkom. Originál bol elektronický, veľmi precízny a mal v sebe niečo zvláštne, takže sme to vlastne poňali trochu srandovne. Ale podľa mňa je to dosť dobré. Zobrali sme si to so sebou na cesty po letných festivaloch a veľmi často sme si to púšťali v autobuse, vážne ma dostala."

Lovesong - remixovaná Robertom Smithom, Chrisom Parry a Markom Saundersom
"Toto bol Markov tretí mix pre nás, robil ho v septembri minulého roku. Všetci po nás chceli, aby sme v Amerike ako tretí singel vydali "Lovesong" a mne to prišlo pekne hlúpe, pretože to podľa mňa nemohlo hocikde fungovať, nebol to až taký silný song. Ani nie za mesiac z toho bol v Amerika No.2 hit. Ale nikde inde. Americké rádia nikdy predtým Cure nehrali a zrazu to bolo všade. Žiadne srandovné poznámky, úplne obyčajné video, má to gitarové sólo a odrazu to znelo v úplne každom lokálnom rádiu po celom kontinente. Dokonca sme si do Claridge išli prevziať cenu za najhranejší zahraničný singel v Amerike. Snažil som sa pochopiť, čo sa to vlastne v Amerike udialo, no bolo to nad moje sily. Mal som pred sebou ľudí, ktorí celý deň počúvajú Billyho Joela a zrazu začujú nás a pomyslia si, "to sa mi páči, idem si to kúpiť"... to mi príde viac ako absurdné."

A Forest - znovunahraté v júni 1990. Mixované Markom Saundersom v júni 1990.
"Túto skladbu sme nahrali spolu s "The Walk" a následne dali Markovi na premixovanie, čo nám prišlo férovejšie, ako ich nahrať iným spôsobom, hoci sme v tomto smere už boli v štádiu rozhovorov, no nakoniec nám to nedávalo zmysel, pretože "A Forest" nakoniec znela na hony vzdialená originálu. Snažil som sa ju hrať a spievať tým istým spôsobom - bola to v tom momente len otázka trúfalosti to dokázať - to je jediný rozdiel v mojom hlase - moja hlasová poloha sa totiž za tie roky zmenila minimálne."

Pictures Of You - remixovaná Bryanom "Chuckom" New. Vydaná vo februári 1990.
"Toto je doslova reggae verzia - bola vydaná v limitovanej edícii a nie veľa ľuďom sa na prvé počutie páčila. Bol to štvrtý singel z albumu "Disintegration". Myslím, že sa na trhu objavilo len 10 000 kópii. Albumová verzia bola editovaná a remixovaná Markom, potom vydal 12" verziu, ktorá niesla podobný nádych a ja som si neskôr uvedomil, že by nebolo zlé vydať tú skladbu v úplne inej podobe. Bryan prišiel za nami do štúdia kvôli mixu našej coververzie "Hello, I Love You" od The Doors, ktorú sme pripravili na výročný album Elektry, "Rubaiyat". Na skladbu sme si rezervovali týždeň, skončila v pekne surovom stave, tak sme hľadali niekoho, kto by ju "vyhladil". Zostalo to na Bryanovi. Je dosť čudný, veľmi vysoký, ale je s ním dobrá zábava. "Pictures Of You" znela v jeho podaní veľmi zvláštne. No mne sa okamžite zapáčila, prišla mi brilantná. No na druhej strane práve táto verzia a skladba ľudí najviac sklamala. Prípadne sa jej hodnotenie veľmi približuje k "InBetween Days".

Hot Hot Hot - remixovaná Francoisom Kervokianom a Ron St. Germainom, vydaná vo februári 1988
Why Can´t I Be You - remixovaná Francoisom Kervokianom a Ron St. Germainom, vydaná vo februári 1987

"Hot Hot Hot" a "Why Can´t I Be You" remixoval Francois Kevorkian v roku 1987, no šlo o limitované záležitosti. K obom 12" verziám sme nafilmovali aj nové verzie videoklipov a fungovali veľmi dobre. V tom čase som si nimi nebol veľmi istý, no čím viac som ich počúval... Ale sú to dosť normálne veci, veď viete... sme to my. Keď som Francoisa stretol, tak noc predtým sa napchal niečím cesnakovým a ja som na cesnak strašne alergický... do piatich minút nášho rozhovoru ma príšerne rozbolela hlava. Spýtal sa ma, či chce aby som niečo zremixoval, no v podstate som mu povedal nie... Prišlo mi to trochu radikálne, no na druhej strane je to pre mňa stále vzácnosť, pretože "Kiss Me..." album je tak trochu šialená nahrávka a aj kvôli daniam, čo znie trochu desivo, som kvôli jeho finalizácii musel odísť na miesta ako Bahamy a podobne.... bolo to hrozné, nakoniec som si všetko urobil po svojom. Niektoré skladby z toho albumu sú pre mňa veľmi cenné, nie práve z najlepších dôvodov, no vložil som do nich príliš veľa na to, aby som sa odvážil nechať s nimi manipulovať niekoho iného. Ale tieto dva remixy sa mi páčia - prídu mi také odľahčené."

The Caterpillar remixované Bryanom "Chuckom" New, máj 1990
"Toto bol pre všetkých obrovský šok. Okrem mňa to doslova každý nenávidel. Mám pocit, že sú skladbu majú ľudia radi pre jej naivitu a pôvab, mladý svieži zvuk a táto nová verzia obsahuje úžasnú bassu, má polovičné tempo a je veľmi ťahavá. Jasné, že na rozdiel od ostatných remixov na album veľmi nepasuje. Ak by sa niekde tento remix pustil ako reprezentant album, tak myslím, že by sa ho ľudia už vopred automaticky zriekli. Ale keď príde na rad po 16-tich minútach remixov "Hot Hot Hot!!!" a "Why Can´t I Be You", tak to príjemne spomalí celý album."

InBetween Days - remixovaná Williamom Orbitom, jún 1990
"Vačšina predložených mien dj-ov malo v zozname priložené aj veci, ktoré pôsobili vlastne v ich neprospech, takže som takto priamo mohol zistiť, že znenávidím všetko, čo urobili alebo nie, no a na počudovanie pri Williamovi Orbitovi nebolo uvedené nič, takže on sa cez to sito nejako záhadne prešmykol a skončil pri tomto remixe. Keď sa s ním neskôr prezentoval, tak som jednoducho nemohol uveriť tomu, čo s tou skladbou spravil. Ono, ak si zoberiete skladbu ako "InBetween Days", o ktorej si ja myslím, že jednoducho pozdvihne náladu o jeden stupeň, a stane sa z nej veľmi dobrý singel... takže ak sa vám páči táto skladba, vlastne sa vám páči aj jej duch a všetko, čo viedlo k jej napísaniu. Ak nie ste schopný akceptovať tento fakt, tak nie ste schopný akceptovať všetko, čo s tou skladbou súvisí. Myslím, že ak by som tú skladbu nenaspieval ja, tak by som ani nevedel, že sú to The Cure a možno práve to sa mi na tom remixe páči. Nenájdete v ňom totiž poznateľný zvuk The Cure, vlastne ako na originále."

Never Enough - produkovaná Robertom Smithom a Markom Saundersom (1990). Mixovaná Markom Soundersom v júli 1990.
"V júni sme nastúpili do štúdia so zámerom nahrať štvorskladbovú EP, pretože sme mali k dispozícii práve štyri skladby, o ktorých sme boli presvedčení, že sú dobré. Nemali s týmto albumom nič spoločné, malo ísť o samostatný projekt, no už po prvých štyroch dňoch nahrávania bolo úplne zrejmé, že dve z tých skladieb sú úplne príšerné a iba ostatné dve sú použiteľné. Napadlo ma, že ich nechcem ani na singel a začala ma hrýzť myšlienka umiestniť "Never Enough" na album. Nepatrila dokonca ani k tým štyrom pôvodným skladbám, ktoré sme mali k dispozícii pred nástupom do štúdia - na začiatku toho týždňa ani slová, ani hudbu... až vo štvrtok po večeri... vtedy som bol strašne frustrovaný... Venovali sme sa nejakým elektronickým veciam a mňa napadlo, že by bolo vhodné z toho niečo vyžmýkať, či už by to fungovalo alebo nie. "Harold & Joe", b-strana, bola jednou z tej štvorica a skončilo to tak, že ako jediná z nich naozaj fungovala - tie ostatné sa kompletne stratili pri ich transformovaní do elektroniky. "Never Enough" sa zrodila z frustrácie, ktorá všetkých v štúdiu obklopila. Nie sme predsa elektronická kapela, jednoducho sme vpálili do štúdia, rozbalili tam tvrdý rock, držali 15 minút tempo a potom to zeditovali. Bola to vlastne akási explózia... išlo viacmenej o akúsi úľavu, pretože sme hrali úplne vážne. Boris dokonca celé štyri dni zúril, pretože sa tam stláčali len samé gombíky a jasne som na ňom videl, že doslova zostarol. Potreboval si tam niečo dokázať a hral potom úplne brilantne. Porl elektroniku nenávidí, celý čas tam bol len z donútenia. Nahrali sme to strašne hlasno, všetci sme boli spolu v jednej miestnosti a bolo to vážne super. Parádne sme sa potom spolu opili a mňa napadlo, "Toto je očividný spôsob, ako sa vždy sfunkčníme."

zdroj: Vox, 12/1990



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi