Intímny portrét: Robert Smith - 07/2004


Robert z Essex House na Manhattane


Pri albume Kiss Me Kiss Me Kiss Me som prišiel o panictvo. Takže by som ti chcel poďakovať (smiech).
Takýchto príbehov sme už počuli spústu. Je tu proste generácia ľudí, ktorá vyrastala s The Cure. Zvláštne, The Cure tu proste vždy boli.

Keď bolo oznámené, že budeš spolupracovať s Rossom Robinsonom, mnohým tvrdým Cure fanúšikom sa zježili všetky chlpy. Ten človek je totiž hlavne spájaný s nu-metalovou scénou.
Ale on takisto vyrástol na The Cure. V prvý nahrávací deň nás nechal hrať asi hodinu a potom mu doslova zašibalo. Vyprskol na nás vetami ako, "A vy neviete, kto ste? Vy ste predsa The Cure! Čo to do pekla robíte?" Každý v tej miestnosti si pomyslel, "Pre Boha, on sa vyjadruje absolútne priamočiaro!" Toto je kapela, ktorá nebola nikdy konfrontovaná - obyčajne som to bol vždy ja, kto im vravel, "Pokúste sa zo seba niečo dostať". Zrazu tu bol chlapík, ktorý mlátil do všetkého okolo neho a reval, "Vy si neuvedomujete, kto ste?". Takmer som plakal šťastím. V momente som vedel, že to bude fungovať.

Tvoja tvorivá realizácia nastala v dokonalom čase. The Cure dnes majú väčší vplyv, než kedykoľvek predtým.
Je to fakt milé počuť od začínajúcich kapiel, že sa im páči to, čo robíme. Od našej nominácie na ceny Grammy za album "Bloodflowers" sa zrazu objavili ľudia, ktorí nás velebia. Dosiahlo to doslova kritický bod. A pritom nerobíme nič iné, čo predtým.

Prečo hrozíš ukončením činnosti po každom albume?
Udržuje to kapelu v strehu.

A to je všetko?
Áno.

Takže si nikdy nemal skutočne v úmysle to všetko ukončiť.
(ticho)

Dokážeš aspoň predvídať čas, kedy budeš na toto všetko už príliš starý? Kedy teda konečne dospeješ?
Momentálne si myslím, že som tá najdospelejšia osoba, akú som kedy stretol, myslím v zmysle, že mám pod palcom veľký biznis a celé roky som ženatý s tou istou osobou. Som citove vyzretejší než ktokoľvek, koho poznám. A k tomu som sa vždy cítil mladý. Stále doslova milujem hudbu a keď som doma, tak rád popíjam a počúvam hudbu veľmi hlasno. A nemám v úmysle to meniť. Prečo sa tým vôbec trápiť? Život je príliš krátky.

A to budeš vždy nosiť rúž a strapaté vlasy?
Som si istý, že príde deň, keď s tým prestanem.

Takže po tých všetkých falošných koncoch, ako The Cure nakoniec skončia?
Hmmm, úplne prirodzene, myslím, že skončia ako všetko, čo sme kedy prirodzene začali a skončili...

Čiže infarktom na pódiu? (smiech)
Asi tak. Ale myslím, že tie časové rozdiely medzi albumami sú prirodzené. Myslím, že by bolo bolestivé a absolútne pokrytecké neustále chrliť nahrávky. Takže ďalší album bude možno v roku 2011. A vtedy už pravdepodobne nebude žiaden rúž na perách a čierne oblečenie. To vám garantujem.

A ja si myslím, že bude.
Ja viem, že nie. Teda, možno budem v čiernom...

zdroj: Spin, 04/07/2004



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi