Ako v pekle – 03/2000


Kľúčové momenty histórie The Cure po rok 2000


Po 20 rokoch flámovania, nevraživosti a a nádherného rozdrúzganého popu sa The Cure vyhrážajú s definitívnym koncom. Lenže, toto sme už v minulosti počuli viackrát. Ale poďme pekne po poriadku...

1959, Apríl: Robert Smith sa narodil v Sussexe, Anglicku. Veľmi citlivé dieťa, ktoré sa rozplakalo, keď uvidelo polárneho medveďa v klietke v ZOO a vždy sa ráno skrývalo na vidieku, kde zbieralo kvety.
Robert Smith: Staral som sa o záhrady, aby som mal nejaké drobné. Záhradník je úplne hlúpa profesia, hlavne keď sa chystajú svadby a podobne. A k tomu je to úplne absurdné, tráva, ktorú pokosíte aj tak vždy narastie!

1972-1974: Rodičia darovali Smithovi elektrickú gitaru a krátko na to sa zamiloval do dievčaťa menom Mary Poole. Prvé rande mali v kine a Smith vybral film "Texaský masaker motorovou pílou".

1976: Sex Pistol odohrali svoj debutový koncel v Londýne; v tom čase kúsok odtiaľ, v Crawley, sformoval Smith kapelu s názvom The Malice, spolu so svojim spolužiakmi. Bassák Michael Dempsey a bubeník Laurence "Lol" Tolhurst sa k nim pripojili neskôr. Žhaví po koncertovaní odohrali svoj prvý unplugged set vo Worth Abbey v Sussexe. Dokonca použili aj bongo.

1977: Malice si zmenili názov na Easy Cure a skomponovali skladbu "I Wanna Be Old". Smith v spálni svojich rodičov nahral demopásku a túto poslal do nemeckého labelu Hansa ako odozvu na súťaž "Chcete byť hviezdou nahrávacej spoločnosti?". V tom čase sa Smithov kamoš Simon Gallup stáva miestnou hviezdou, keď sa jeho kapela Lockjaw preslávila coververziou "The Young Ones".
Simon Gallup: S Robertom sme sa chodili navzájom na seba pozerať, keď sme hrali so svojimi kapelami. Ja som mal rád Sex Pistols, on zasa The Clash. A keď nebol k dispozícii žiaden punk, tak sme tancovali na The Bee Gees.

Smith: Chodil som do katolíckej školy a Simon zasa do štátnej. Mali sme však veľa spoločného a stal sa mojim najlepším kamošom na celý život. Má veľmi silný cit pre to, čo je v hudbe dobré a čo zlé a presne to nás drží pokope. Bláznov nestrpíme, hoci možno my sami sme blázni.

Gallup: Najzábavnejšia povera bola tá, kde nás s Robertom označili za milencov.

1978: Smith skracuje názov kapely na "Cure", pretože to údajne znie "menej hippisácky". V júli si ich povšimol Chris Parry, agent Polydoru, ktorý ulovil The Jam. Vzal si ich do svojho nového labelu Fiction a okamžite sa stal ich manažérom. V novembri požiadal DJ John Peel The Cure o vystúpenie v jeho vplyvnej rozhlasovej šou. Zahrali "Killing An Arab".
Chris Parry: Môj prvý dojem z Roberta: "No, máme tu ďalšieho čudáka." Bol trochu vychudnutý a k jeho telu mi jeho vystupovanie vôbec nepasovalo.

1979: NME označilo "Killing An Arab" za singel týždňa a neskrývalo nadšenie z faktu, že Smithova hra na gitaru je "plná desivých prísľubov, plaziaca sa ako malé tancujúce dieťa priotrávené jedom." The Cure si balia výbavu na vystúpenie v legendárnom londýnskom klube Marquee.
Dave Laing (písal reportáž o koncerte pre NME): The Cure vystúpili pod zúrivým útokom najtvrdšieho jadra punkerov, hlavne kvôli ich slušivému oblečeniu a po celú šou boli pod hojnou paľbou pľúvancov a výkrikov, no nakoniec to skočilo tak, že majorita publika ich odmietla pustiť z pódia a museli takmer celý svoj set odohrať znova.

1979-1980: Vďaka drsnej realite Thatcherovskej Británie sa punková scéna veľmi rýchlo roztrieštila na menšinové žánre a zúfalstvo s beznádejou ukryli pod svoje krídla kapely ako Joy Division a Siouxsie And The Banshees. Nespokojný s bizarným zvukom novej vlny na debutovom albume vyhodil Smith z kapely Demseyho, nahradil ho Simonom Gallupom a k The Cure prizval klávesáka Matthieua Hartleya. Výsledok: chladné neľudské bicie, slučky, strašidelné gitary a paranoidné vokálne kňučanie v podobe albumu "Seventeen Seconds".
Michael Dempsey (pre NME): Parry mi zavolal a oznámil, že Robert už viac so mnou spolupracovať nechce. Nevedel som o žiadnych problémoch vo vnútri kapely. Nikdy sme nezažili nejaké šialené hádky alebo čosi podobné, Smith sa však domáhal rozpadu z osobných dôvodov.

Smith: Michaelovi som to dosť sťažil. Prehral som mu demá k "Seventeen Seconds" a jemu sa nepáčila cesta, ktorou som sa vybral. Následne som ich prehral Simonovi a jemu to prišlo ako to najlepšie, čo dovtedy počul.

1981: Ian Curtis, spevák Joy Division, spáchal samovraždu, kapely temnej vlny ako Bauhaus podľahli sebadeštrukcii, no Smith sa rozhodol svoju bolesť a neurózy pretaviť do hudby. Klávesák Hartley stratil s kapelou tempo, Smith ho vyhodil a zvyšok kapely nahral deprimujúci a tichý album "Faith", plný monochromatizmu, špirálových gitarových liniek, duchárských melódii a ďalších mátoživých vecí.
Parry: Myslím, že Robert vyraboval samého seba a ustalo to niekde medzi tým, čo sa deje vo vašom živote a tým, čo prebieha vo vašej hlave. Množstvo z tých textov je akoby z iného sveta, on totiž písal veľmi jemne o tej tenkej línii medzi snahou a utápaním sa.

1982: Album "Pornography" začína s plačúcou rozsekanou gitarou a textom "je jedno, či všetci zomrieme." Dav doslova šalel, album sa dostal do britskej Top 10. Po krátkom zhýralom turné sa kapela "rozpadla". Preklad? Smith z The Cure vyhodil svojho najlepšieho priateľa - Gallupa.
Smith: Nahrávanie toho albumu bolo doslova dementné. Nespali sme, každý z toho šalel a nikoho okrem nás sme nevideli. Bolo to vlastne o nás proti celému svetu a vlastne na ničom inom, okrem najextrémnejšom postoji, aký sme len mohli zo seba dostať, nezáležalo.

Gallup: Dodnes som prekvapený, že sme sa vtedy doslova nepozabíjali. Koncertovali sme počas extrémne horúceho leta a každého život pripomínal vriaci kotol. Môj brat nám robil osvetlovača a pamätám si, ako som sa s ním pravidelne pobil.

Smith: Snažili sme sa to šialenstvo z nahrávania preniesť aj na pódium a jediný spôsob, ako to dosiahnuť, bola kombinácia drog a alkoholu. Mohli sme na seba na pódiu vrieskať alebo hrať len do momentu, kedy už Lol nevládal hrať. Bola to doslova malá vojna. V jednu noc v Luxemburgu som preletel barom po tom, čo mi Simon jednu strelil a ja som sa začal smiať. Bola to doslova cesta do Damašku v štýle, "Čo pre túto Zem vlastne znamenáme?". Zavolal som si taxík, šiel do hotela, zbalil si veci a prvým lietadlom odletel do Londýna. Celý rok som potom Simona nevidel.

Júl 1982: Anglická "goth" scéna sa združovala okolo londýnskeho klubu The Batcave a kapiel ako Specimen a Alien Sex Friends. Smith, inak pravidelný navštevník Batcave, si na seba navliekol zopár ružencov a pripojil sa k anti-zabávačom, nakoniec však zakotvil u proto-gothických ikon Siouxsie And The Banshees. (neskôr s nimi nahral album Hyaena a vyrazil na niekoľko turné)
Siouxsie Sioux (pre Details, 1997): Jediný dôvod, prečo dnes vidíte ľudí v štýle klaunov je ten, že v časoch pôsobenia v The Banshees si Robert nevedel správne nanášať mejkap. Rúž si dával na pery bez toho, aby sa pozeral do zrkadla.. Vtedy sme zažili množstvo večerov plných šialených kostýmov, ktoré sme si dokonca medzi sebou vymieňali.

Jeseň 1982: Steve Goulding z Future Mekons sa na jachte vlastnenej Michaelom Oldfieldom pripojil k Smithovi a Tolhurstovi. Nahrali spolu klobový hit "Let´s Go To Bed", v ktorom Smith obnažil svoju dušu veľavravným "Doot-doot-do-do!"
Smith: Tie zábavné veci, ktoré sa vybudovali okolo kapely doslova neznášam - hlavne to, že sme mali pokračovať v stopách Joy Division. Očakávali, že to urobím a zostanem tak navždy mladým. Ľudia po mne doslova chceli, aby som sa zabil. Pomyslel som si, "A teraz všetkých preštím tým, že nahrám skutočne idiotský popový song."

1983: Pojašený, rytmický singel "The Lovecats" sa stal doslova rádiovým evergreenom. "Let´s Go To Bed" z kompilácie "Japanese Whispers" zasa v Spojených štátoch odštartoval novú vlnu tanečnej scény.
Smith: Zrazu sme mali publikum zložené z mladých dievčat. Vražedne vyzerajúci Nemcov zrazu vystriedali 16-ročné kalifornčanky so všetkými zubami na správnych miestach. Napadlo ma, "Páči sa mi to - je to síce len ďalšia forma šialenstva, ale je to omnoho väčšia zábava. Začal som sa v tom idiotskom tanci zdokonaľovať. Aj tak som bol stále nevyrovnaný, ešte viac som do seba lial kadejaké svinstvá, ale tie tiene zmizli.

1984: Na vrchole londýnskeho gothického šialenstva opúšťa Smith The Banshees, na verejnosti sa šíria pochybnosti o jeho zdraví, súkromne sa však Smith Parrymu priznal, že už je chorý z toho umeleckého postoja. K nahrávaniu albumu "The Top" si preto prizval bubeníka Anyho Andersona a Lol Tolhurst sa podľa informácii na albume chodil "ostatných nástrojov." Netrvalo dlho a Smith vyrazil aj Andersona.
Smith: On jediný bol skutočne vyhodený. Ale, v podstate aj Michael. A Matthieua som v podstate takisto vyrazil a potom tu bol Lol. (smiech) Vlastne, väčšinu z nich som vyrazil.

1985: Gallup sa vrátil a Smith naverboval do The Cure gitaristu Porla Thompsona a bubeníka Borisa Williamsa. Hoci v Británii už bežne hrali v arénach, až s albumom "The Head On The Door" prerazili naplno aj v Spojených štátoch. Vo videu k singlu "Close To Me" sa nechali zhodiť v šatníku z morského útesu.
Gallup: Natlačili sme sa do skrine takmer úplne plnej starej odstátej vody a ešte k tomu bola ľadová. Vo vnútri sme mali so sebou fľašu brandy, lenže vrchnák dobre netesnil, takže sa vlastne vyliala do tej vody. Lol sa potom motal úplne všade a bolo to príšerné.

1986: Okolo kompilácie "Staring At The Sea" sa rozprúdilo množstvo polemík, hlavne vďaka 8 rokov starému singlu "Killing An Arab". Po protestoch Arabsko-americkej organizácie ohľadne textu a následnej negatívnej publicite sa album predával s nálepkou: "Skladba "Killing An Arab" nemá absolútne žiaden rasistický podtón. Je to skladba odsudzujúca existenciu všetkých predsudkov a následného násilia." Po všetkom tom rozruchu si Smith ostrihal hlavu.
Perry Bamonte, roadie a budúci člen The Cure: Tá skladba je absolútne nepochopená. Jej význam treba hľadať v knihe "Cudzinec" od Alberta Camusa. Ale ak má niekto pocit, že jej názov ho uráža, tak treba jeho názor rešpektovať.

Smith: Reakcia na môj nový účes bola otrasná. MTV tomu venovali doslova celú hodinu. Kapela si myslela, že stratila svoju obchodnú značku a dokonca ten pocit malo aj naše mladé publikum. Najhoršie na tom bolo, že som o tom nepovedal Mary. Keď sa k nám pár týždňov na to pripojila v štúdiu a uvidela moju hlavu, chcela sa otočiť a vrátiť okamžite domov.

Máj 1986: Ako sa "Staring At The Sead" začala šplhať po rebríčkoch Billboardu, začala Amerika mylne pokladať The Cure za bizarnú popovú kapelu a začal boj o miesta v arénach medzi fanúšikmi stredného prúdu a gothikmi. Počas koncertu v L.A. aréne Fórum sa prítomný fanúšik niekoľkokrát sám bodol nožom.
Parry: Na pódiu sme už boli pekne rozbehnutí, keď zrazu všade okolo nás začali pobehovať zdravotníci. To všetko pekné zrazu skončilo v príšernosti. Neskôr sme sa na toho človeka spýtali a povedali nám, že je mŕtvy. Jasné, že to bolo "mláďa".

1987: V U.K začala vládnuť novo vzniknutá kultúra acid house, no The Cure sa vrátili ku klasickému rocku s albumom "Kiss Me Kiss Me Kiss Me". Vďaka chytľavým rádiovým hitom ako "Just Like Heaven" a "Why Can´t I Be You" sa z The Cure stali v Amerike skutočné hviezdy.
Smith: Mali sme šťastie, že do tej doby náš úspech rástol veľmi pomaly. Lenže s príchodom "Just Like Heaven" sme urobili zrazu veľký krok vpred. Zrazu to bolo všetko o celebritách. Každý nás pokladal za popové hviezdy a mne sa to vážne nepáčilo.

1988 - 89: V auguste 1988 sa po 14-ročnom spolunažívaní rozhodli Robert Smith s Mary Poole zosobášiť v benediktínskom kláštore. V tom istom roku sa Dinosaur Jr. rozhodli pre coververziu "Just Like Heaven". Smith spočiatku J.Mascisa preklínal, no neskôr si cover zaľúbil.

1989: Smith dovŕšil 30-tku. S klávesákom Rogerom O´Donnellom začina kapela zvukové skúšky pre nahrávanie albumu "Disintegration". Nežne kryštáľová "Lovesong" inšpirovaná Smithovou manželskou Mary je ďalším americkým trhákom.
Smith: 30-tka ma veľmi poznačila, pretože som tomu veku úplne v mysli prepadol a pár týždňov mi z toho úplne šibalo. Po textovej stránke som si bol absolútne neistý tým, čo som robil. Zámerne som sa snažil písať inak. Doslova som každého testoval, kam až je so mnou ochotný zájsť. Odvšadiaľ som počul, "Ako máme vedieť, čo od nás čakáš, keď sa s nami nerozprávaš?". Tak sme začali komunikovať prostredníctvom poznámok a odkazov na nástenke. V podstate som sa ich pokúšal priviesť k šialenstvu. Ale nie odporným spôsobom. Snažil som sa ich priviesť k poznaniu, že sa snažíme vytvoriť niečo, že budú ľudia ochotní počúvať celé roky. Neskôr si všetci uvedomili, že sme vyprodukovali skutočne výnimočný album.

Jar 1989: Po viac ako dekáde frustrácii sa Smith rozhodol z The Cure vyraziť zakladajúceho člena a zároveň neúspešného bubeníka, Lola Tolhursta.
Gallup: Boli časy, keď sme Lola doslova držali za ruky a učili ho bubnovať. Snažili sme sa ho doviesť k správnej rytmike, no on to nezvládal. Z toho sa postupne stávala nevraživosť. V jednu noc sme sa s Rogerom snažili o improvizáciu jednej skladby. Lol dorazil totálne spitý na mol, kopol do môjho zosilňovača a celý ho rozbil.

Leto 1989: Smith zvíťazil nad svojim nekonečným strachom z lietania tým, že pred manažérom prehlásil: "Som konečne šťastný, rozhodol som sa, že do Ameriky už nikdy viac nepoletím." V auguste sa na americké turné dopravili The Cure zaoceánskym parníkom Queen Elizabeth 2.
Gallup: Vybrali sme si QE2 pretože sme mohli - a vedeli sme, že to ľudí povzbudí. Hrali sme shuffleboardy a naučili sa, ako správne skladať obrusy.

1991: Smith urobil malý ústupok britskej tanečnej revolúcii vydaním remixového album "Mixed Up", no následne spáli všetky mosty označením rave scény ako "kopec odpadu". V Spojených štátoch zmigroval goth do tvrdšej a industriálnej platformy, kde dominovali kapely ako Nine Inch Nails. Keď The Cure získali ocenenie Brit Award ako najlepšia skupina, Smith celú ceremóniu odsúdil a označil ju za frašku.

1992: Album "Wish" sa blysol so sladučkým hitom "Friday I´m In LOve" inšpirovaným Smithovým spokojným prebudením v jeden piatok po štvordňovým hýrením v smútku.
Smith: Po albume "Disintegration" som mal pocit, že spievania o mne samom už bolo dosť. Všetko, čo som dovtedy robil súviselo s neradostným spôsobom života. Doslova som manufaktúrne skúšal dokázať si napísať skladba o niečom inom. Takže s albumom "Wish" som zmenil spôsob písania skladieb. Snažil som sa pozorovať iných ľudí a potom som sa vcítil do ich myslenia. Kompromisom toho všetkého bola skutočnosť, že tie skladby už neboli tak emotívne ladené.

1992-93: Gitarista Porl Thompson a bubeník Boris Williams opúšťajú Tee Cure. Zbytok kapely uverejňuje ve médiách inzerát v znení: "Známa kapela hľadá bubebíka - nie metalistu."
Perry Bamonte: Dokonca aj Simon si vzal voľno, takže sme nakoniec zostali len my dvaja s Robertom, sedeli na trávniku a premýšľali o tom, čo bude ďalej. Sľúbil som mu, že ho nikdy neopustím. Doslova som mu povedal, "Budem tu tak dlho, kým budeš v kapele ty," to preto, že ja som mu veril.

1993-94: Lol Tolhurst žaluje The Cure, v nádeji, že získa značnú z tantiémov, ktoré mu podľa ako zakladajúcemu členovi kapely patria. Prehral.

1996: Kapela v zložení Smith, Bamonte, O´Donnell a polepšený Gallup strávili celý rok zastrčený v St. Catherine, v starom vidieckom sídle patriacom herečke Jane Seymourovej. Výsledok: "Wild Mood Swings", nevypočítateľný, viac veselší album s množstvom podivných (vratane funky!) a bez žiadneho viditeľného singla.
Gallup: Robertov vzťah ku kapele funguje preto, že vie, že ak bude nejaké fotografovanie, tak sa pre neho nik nepostaví.

Smith: V prvý mesiac sme mali k dispozícii 6 rôznych bubeníkov. Každý deň po prebudení som nevedel, s kým pracujeme, vždy som sa musel spýtať, "ako sa to voláš?".

Heather Pray, fanúšik: Mal som 15 a posledný koncert, na ktorom som bol, boli New Kids On The Block. Potom som videl až The Cure v Houstone na turné k albumu "Wild Mood Swings", videl toho podivína s rúžom na perách a zostal som ním absolútne fascinovaný. Rozbehol som teda neoficiálny fanclub s názvom "Club America". Myslím, že mnoho dievčat snívalo o svadbe s Robertom a živote v tom úžasnom svete, kde by stále spieval "Just Like Heaven" a točil sa okolo nich.

Smith: Na turné v Taliansku som niečo zjedol, čo mi nesadlo na žalúdok a v polovici skladby "A Forest" som sa na pódiu pozvracal. Bolo ako vystrihnuté zo skeču Mr. Creosote z Monthy Python. Pulikum bolo skvelé - doslova ma v dávení povzbudzovalo. Vypláchol som si ústa pohárom piva a pokračoval.

1998: Smith hrá sám seba v seriáli South Park.
Smith: Mám 16 synovcov a 4 netere. Tí mladší z nich sú si nie veľmi istí, či som vlastne dospelí alebo stále dieťa, pretože s nimi veľa času trávim kolenačky na podlahe, prípadne sa s nimi válam po zemi. Kedykoľvek ma s Mary uvidia, urobia niečo podivné. A všetko, čo som kedy urobil, všetci ľudia, ktorých som stretol... nič z toho sa nedá porovnať s tým, že som bol v South Parku. Zrazu bol zo mňa ten absolútne super strýko.

1999: Smith dovŕšil 40-tku. Pre nahratie vokálov pre album "Bloodflowers" sa vrátil do londýnskych RAK štúdii, kde predtým The Cure nahrávali ako "Disintegration", tak aj album "Pornography". Zdieľal jedno štúdio s Tomom Jonesom.
Smith: Pustili sme si v štúdiu "Pornography" a nebolo to príjemné. Síce bolo pekné pripomenúť si veci, ktoré som mal rád, ale klamal by som sám seba, ak by som si myslel, že znovuoživím tú starú atmosféru, pretože odvtedy som sa veľmi zmenil. A takisto som si uvedomil, že hudba, ktorá sa mi páči, to sú veľké temné skladby. Písal som popové skladby, no vždy som bol k nim vlastne prehovorený s tým starým argumentom v štýle "svetlo a tieň". Tentoraz som tomu neprepadol.

Október 1999: Skupina naplánovala tlačovú konferenciu týkajúcu sa "veľkého oznámenia zo strany The Cure", no následne ju zrušila.
Smith: To bolo celé zosnované labelom Elektra, ktorá od nás chcela špeciálne prehlásenie: "A je to - The Cure končia!" No mne to prišlo nevkusné, uviesť projekt, ktorý považujem za najlepšiu vec svojho života a k tomu dodať "Aha, mimochodom, už to viac robiť nikdy nebudem." To by bolo frustrujúce pre nových fanúšikov kapely. "Kúpte si tričká - končíme!"

Február 2000: Album "Bloodflowers" dorazil do obchodov
Smith: Musel som dospieť, aby som súčasť The Cure považoval za čosi normálne, no dnes tomu tak opäť nie je. Cítim sa čudne, že sa tomu ešte stále venujem. Normálne by som tu vôbec nesedel a nerozprával o sebe a o mojom skutočnom živote. Počúval by som. Som známy ako veľmi tichý človek. Lenže v mojej posteli sa prebudilo pokušenie za zvukov mora, lenže toto je prevážené pokušením prebudiť sa v New Yorku za zvuku sirén.

Gallup: Dnes sa už s Robertom tak často nevídame. Ale ak sa tak stane, rozprávame sa o tých istých veciach ako pred 20.rokmi - futbal, čo bolo v telke. Každý v kapele má iné záujmy.

Parry: Robert by si zaslúžil nakopať do zadku. Vôbec s ním nebývam. Dokonca som nikdy nebol v jeho dome. Má veľmi úzky okruh priateľov. Ale keď sa trochu odtrhne, prezývame ho "Club Smith".

Gallup: Myslím, že kapela skončí, čo ale neznamená, že končíme v zmysle vydania prehlásenia, že sa už nikdy nedáme dokopy. Ale raz to skončí aj tak. Nik nás nebude poznať. Dokonca ani Roberta nie.

zdroj: Spin magazine 03/2000



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi