Buď som v The Cure alebo sólo – 12/2010


Stručný, no o to zaujímavejší (a dnes veľmi aktuálny) rozhovor s Rogerom O´Donnellom


Roger O´Donnell sa narodil v roku 1955, v londýnskom East End-e, hneď vedľa piána, čo nemohlo skončiť inak, než neskorším učarovaním hry naň. Svoj prvý koncert odohral v roku 1976, kedy hral v skupine Arthura Browna, ktorý sa preslávil na labeli Who´s Track Records so skladiou "Fire" (1968) a na koncerte ju prezentoval s ohňom na hlave.

V začiatkoch a v polovici 1980-tych rokov koncertoval O´Donnell s kapelami The Thompson Twins, Berlin a Psychedelic Furs. V roku 1987 sa pripojil k The Cure a koncertoval s nimi na turné k albumu "Kiss Me Kiss Me Kiss Me".

Na samotnom albume The Cure sa nepodieľal, no objavil sa v promo videách k nemu, ako aj na ďalšom albume "Disintegration" (1989). Po skončení "The Prayer Tour", po potýčke s jedným z ostatných členov kapely túto opustil.

Opätovne sa k The Cure pripojil v roku 1995 a zahral si s nimi na ďalších troch albumoch, "Wild Mood Swings", "Bloodflowers" a "The Cure". Ešte ako právoplatný člen kapely vydal svoj druhý album "The Truth In Me" (2005), no v máji toho istého roku ho Robert Smith z kapely vyhodil jednoduchou e-mailovou správou, rovnako aj gitaristu Perryho Bamonta. Kapelu Smith zredukoval na kvarteto a funguje tak dodnes.

Roger so svojou partnerkou Erin Long následne v lete 2005 založil vlastný label 99x/10. Aktuálne vychádza jeho nový album "Piano Formations".

Narodil si sa v londýnskom East End-e. Kde presne?
Vo Forest Gare, vedľa Wanstead Flats.

Nemal si rád školu. Čo z nej najviac?
Všetko.

Piáno/klávesy si si vybral ty alebo si ono vybralo teba?
Narodil som sa veľa nášho piána doma, takže ono si vybralo mňa alebo lepšie povedané, na výber som nemal...

Skúšal si aj iné nástroje?
Nie, vážne žiadne.

Svoje prvé vystúpenie si absolvoval s Crazy World of Arthur Brown, ako k tomu došlo?
Myslím, že ako kapela, tak aj ja som nahrával v tom istom štúdiu a Arthur potreboval pomôcť nahrať nejaké demá.

Nepripadalo ti čudné pracovať s chlapíkom, ktorý pobehuje po pódiu s horiacou hlavou?
Keď som sa s ním spoznal, už od toho upustil. No aj tak bol divný!

A ako si sa spoznal s Borisom Williamsom, s ktorým si hral najskôr v Thompson Twins a potom v The Cure?
Pracoval som s jedným soulovým spevákom, keď sa nám na inzerát ozval Boris. Prišiel mi trochu ako hippy, no bol to úžasný bubeník.

A ako si sa potom dopracoval k Thompson Twins, kde si pôsobil v rokoch 1983 - 1985?
Cez Borisa...

Vystupoval si s nimi aj v "Top Of The Pops"?
Nie.

Keď sa Boris pripojil k The Cure, ty si odišiel k The Psychedelic Furs. Aká to bola skúsenosť? Aj si s nimi nahrával?
Nie, to nie. S nimi som iba koncertoval. Dnes, s odstupom času, sa už na to spomína lepšie.

K The Cure si sa pripojil až dvakrát. Aká bola tvoja skúsenosť s nimi? Bolo to na začiatku fajn? Nevypýtalo si však to nekonečné koncertovanie a dlhé sety svoju daň?
Nie, vždy je to omnoho osobnejšie. The Cure sú ako rodina, veľmi dynamickí a emotívni.

Ako veľmi si mohol zasahovať do skladieb na tých štyroch albumoch, ktoré si s nimi nahral?
Rovnako dostatočne, ako aj nie...

Si stále v priateľskom kontakte s niektorými súčasnými, či bývalými členmi?
S Robertom si e-mailujeme a nedávno som po prvýkrát od môjho odchodu videl Jasona Coopera, bolo to veľmi milé.

Nelákalo ťa, ako sólového umelca, pripojiť sa k inej kapele alebo si mal dostatok peňazí na to, aby si sa najvždy vyhol nepríjemnostiam koncertovania po svete?
To nie je o koncertovaní a peniazoch. To je o umeleckej slobode a nie, nikdy som neuvažoval pripojiť sa k inej kapele. Buď som v The Cure alebo sólo.

Dokážeš porovnať projekt "Piano Formations" s ostatnými tvojimi sólovými albumami?
Je to niečo absolútne odlišné a pritom veľmi podobné. Síce ide o použitie úplne odlišných nástrojov, no proces tvorby a nahrávania bol veľmi podobný.

Kto dnes tvorí tvoju fanúšikovskú základňu? Sú to prevažne fanúšikovia The Cure?
Našťastie mám rôznorodé publikum z rôznych oblastí.

Nejaké príjemné spomienky z minulých čias, o ktoré by si sa s nami rád podelil?
Tých príjemných a úžasných spomienok je strašne veľa a je ťažké z nich vytiahnuť iba jedinú.

Presídlil si sa do Devonu. Preferuješ dnes kľudnejší život?
To jednoznačne. Môj dom opúšťam len zriedka.

Plány do budúcna? Budeš opäť koncertovať?
To áno, na budúci rok plánujem nejaké koncerty.

zdroj: indiemusic.co.uk



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi