Na labeli Small Wonder - 1996


Spomienky na ranné časy The Cure


Bolo to typické kancelárske ráno, keď sa na stôl Chrisa Perryho, vtedy pracovníka Polydoru, dostalo demo Easy Cure. Chlapík s orlím zrakom a ešte lepším sluchom, ktorý objavil Siouxsie And The Banshees, The Jam alebo Sham 69 (neúspešne sa pokúšal získať Sex Pistols a The Clash) sa okamžite zameral na temnú a mrazivú "10:15 Saturday Night", ktorú skomponoval gitarista Robert Smith.

"Bolo to odlišné od toho punkového odpadu, čo znel odvšadiaľ s tými typickými gitarovými linkami alá di-di-di-dit," spomína. "Celá skladba akoby vás prenasledovala, zvliekala z kože, je atmosferická, s prekvapujúcou dynamikou, znie takmer bezvýznamne a doslova vás pri nej mrazí. Okamžite mi napadlo, že by s tým mohli mať úspech - Robert má charakteristický hlas, vlastnú auru a oni samotní zneli dobre a hrali svojráznym spôsobom."

Parry napísal kapele krátky odkaz so skrytým priznaním, že práve opúšťa Polydor a zakladá vlastný label.

"Okrem United Artists," zareaguje posmešne, "na tú pásku nik nereagoval, dokonca ani oddelenie Polydoru, kde som pracoval, čo mi prišlo pekne nezvyčajné."

Napriek tomu mal aj Parry o kapele pochybnosti, no len do chvíle, pokiaľ nevidel Smitha, bassáka Michaela Demseyho a bubeníka Lola Tolhursta hrať v Redhille, v Laker´s Hotel. "Mali neskutočne chabý imidž," zachveje sa pri spomienke, "Robert bol tak primerane zaujímavý - už vtedy mal strapaté natupírované vlasy, ale Dempsy vyzeral jemne temne, pripomínal skôr malé tiché šteňa, v podivných nohaviciach, zatiaľ čo Lol pôsobil ako niekto zo strednej školy. Ale nakoniec sa to ukázalo ako ten najmenší problém."

Prvou lastovičkou bol následne článok Adriana Thrillsa z NME. Šampión v objavovaní nových kapiel bol prvý, kto svetu napísal o The Jam (ako aj o Madness, The Human Leagues, The Wham! a mnohých ďalších), dokonca si zamiloval prvú z kapiel nového Parryho labelu Fiction - The Associates, takže týchto dvoch čosi spájalo a Parry bol v pokušení prizvať ho na ďalší koncert The Cure v Laker´s Hotel. Thrills takisto spomína, že "Chris ma ešte k tomu podplatil páskou All Mod Cons."

Thrills bol prekvapený, že miesto koncertu vôbec našiel, pripomínalo to z časti fádny kabaret, ale evidentne sa tam kapela už udomácnila. Samotné publikum bolo viacmenej zložené z priateliek kapely a miestnych štamgastov. Povedali by ste, že išlo o dosť nešťastnú konštaláciu, ale Thrills bol nadšený.
"Vo sne by ma nenapadlo, že by raz mohli byť jednou z najlepších kapiel na svete, ale vždy viete vycítiť, ak má kapela niečo do seba," zadumá. "Neboli to žiadni fenomenálni hudobníci, no Robert mal už napísaných zopár skvelých skladieb so škrípavými, štrkotavými gitarami a veľmi surovými zvukmi. Smiešne na tom bolo, že Robert mixoval zvuk sám, priamo cez malý mixpult na pódiu. Hral na jednej z tých Top20 gitár z Woolworths, čo stáli pár drobných. Oni sami vyzerali ako fanúšikovia The Banshees v dlhých kaki kabátoch, Robert mal dokonca dlhý účes začesaný do tváre. Boli predchodcovia indie scény - šedí a vážni. No takisto to bol veľmi svojrázny individualista. Ich ambície neskôr prerástli až k Peel Sessions a podujatí magazínu NME."

The Cure boli prínosom pre oba fronty a všetko to veľmi rýchlo nasledovalo malou live recenziou.
"Bolo to príšerné stretko. Robert Smith mal chrípku a Tolhurstova bicia súprava sa zrútila," poznamenal vo svoje recenzii Rock Joseph z NME 20.januára 1978. "Suterén klubu The Hope & Anchor dokonale vystihol všetok pôvab starých nákladných dokov, horúčavu plynových lámp aj s tou ich príšernou labilitou... no oni celý večer, ktorý by inak zapadol do vĺn zabudnutia, zachránili aj vďaka ich obriemu ešte stále embryonálnemu hudobnému talentu, ako aj schopnosti implantovaniu náležitej dávky radostného séra do každej krvinky priemernosti dneška."

Parry priznal, že zistil ako "ľahko sa dala získať tlač na ich stranu, aj koľkokrát za nepriaznivých podmienok."
"Myslím, že v nasledujúcih mesiacoch budeme ešte o Robertovi Smithovi, Michaelovi Dempseym a Lolovi Tolhurstovi veľa počuť,"
napísal Giovanni Dadomo z Record Mirror s tou jeho predvídavosťou v štýle Mystic Meg...



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi