Rozprávky na dobrú noc - 12/1982


Ak by ste dnes narazili na Roberta Smitha, je šanca, že by vám prezradil, že "totálne stratil spojitosť s podstatou The Cure".


Ak by ste sa ho následne spýtali, či ho to trápi, tak by pravdepodobne s ľadovým chladom odpovedal, "Prečo sa tým trápiť?". Robert vedel vždy odpovedať na kľúčové otázky jednoznačnými faktami.

Robert Smith jednoducho nedávno dosiahol konečnú hranicu svojich tvorivých síl. Zatiaľ čo ho nahrávacia spoločnosť stále obťažuje požiadavkami ohľadne komponovania popových skladieb, The Cure boli pripravení vyraziť na ďalšie európske turné. No Robert Smith prepadol kríze.

"Je kopec vecí, ktoré by som robil radšej, ako obchádzal krajiny totálne spitý a hral pred opitými ľuďmi. Posledné turné bolo ako pustiť si opätovne najhorší film, aký ste kedy videli. Bol to ako rozbeh proti múru so zavretými očami a keď ste doň narazili, ocitli ste sa zrazu na mieste, kde ste boli presne pred rokom."

"V šatni vidíte vlastné graffti, ktoré prekreslili kresbami ďalšie kapely, ktoré sa tam ocitli po Vás. Totálne sme scvokli a spolu s nami išli ku dnu aj ľudia zo zákulisia. Nie je to pekný pohľad, keď sa z 23 ľudí stanú totálni primitívi; celé to bolo viac rugbyové turné, ako turné The Cure..."

Rok dozadu si Robert sľúbil, že na tých miestach už nikdy viac hrať nebude. Život v The Cure sa premenil na neustále sa opakujúcu nočnú moru. "Začal som sa cítiť ako starý roztrasený rocker, ktorý potrebuje do seba naládovať zopár pív, aby bol schopný vôbec vyjsť na pódium a roztočiť to. Vďaka toľkým termínom koncertov bolo takmer nemožné vytvoriť každú noc minimálne nutnú dávku intenzity. Celé to pripomínalo pocit, ako keď silou mocou chcete dočítať kapitolu z knihy ale vaše oči sa neustále zatvárajú..."

Robert z turné odišiel a s ním zmizli aj The Cure. Simon Gallup z kapely odišiel nadobro, zatiaľ čo Lol Tolhurst zanechal bicie a začal brať lekcie hry na klávesy v Claphame. Robert v tomto smere stratil akúkoľvek nádej. "Vzdal som sa akýchkoľvek nádejí, pokiaľ išlo o biznis, kapelu, či dokonca hudbu samotnú. Po nejakom čase som tomu prepadol úplne, ale to už vy vedieť nemôžte. Je pre mňa dôležité vedieť a cítiť, že som tak trochu nad vecou, že som sám osobnosť, nie iba člen kapely." V čase, keď sa pokúšal znovuobjaviť vlastnú osobnosť, ozvali sa mu starí kamoši z The Banshees. Päť dní na to už s nimi vyrazil na turné - a užíval si to! "Sú iba tri kapely, v ktorých by som rád hral. Totiž iba u New Order, The Bunnymen a The Banshees cítiť, že im ide o niečo skutočné. Je pre mňa príjemné nebyť v centre pozornosti: ak sa venujem gitare, tak si ma ľudia nevšímajú. Čo mi však chýba je spev."

Minulý týždeň vydali The Cure nový singel s omnoho väčším počtom popových momentov, než by ste od nich očakávali. Pripravili k nemu dokonca videoklip, v ktorom Lol tancuje ako niekto z Tears For Fears a celkovo vyvolávajú dojem, akoby poslúchli nariadenie a stali sa modernou popovou kapelou dneška. Mohli by toto byť The Cure?

No v prvom rade sa zdá, akoby si na tento fakt Robert Smith len veľmi ťažko spomínal. "S menom The Cure som sa za posledné tri mesiace totálne odlúčil, pretože všetko, čo som urobil, s ním nemalo nič spoločné. Bolo to ako rozprávať sa so starou hračkou alebo hrať hru, ktorej pravidlá ste už dávno zabudli..."

"Let´s Go To Bed" zmenila pravidlá v hre The Cure. Prirodzene, že Robert Smith s touto zmenou nie je vôbec spokojný. "Nemyslím si, že je to skladba The Cure. Chcel som ju vydať pod úplne iným názvom, niečo na spôsob "Cult Hero" pred pár rokmi. Nie je to typická skladba The Cure, ktorá by sa držala akýchsi zaužívaných pravidiel, keďže tie sa držia podstaty kapely. Tento singel bol vydaný iba preto, aby prerazil v dennej rotácii rádii."

"Pre mňa osobne je sklamaním, pretože je to po prvýkrát, čo sme podľahli trendom a aktuálnej móde. Je iba zopár stoviek ľudí, ktorí nás niekde dávajú za príklad, no na mieste kohokoľvek z nich by som sa ja cítil úplne príšerne. Ak ste raz v kapele, trávite v nej čas a snažíte sa dosiahnuť určité vlastné méty, tak tých ľudí jednoducho sklamať nechcete."

Robert nemá ambície stať sa popovou hviezdou. "Vždy sme sa zaujímali o minoritu, no z dôvodu elitárstva, ale skôr preto, že jednoducho nemienim plniť túžby a chute verejnosti. Nevidím dôvod, prečo by si mal niekto chcieť kupovať singel z Top 10, keď sa ho vedome snažím zviesť z cesty smerujúcej do rádii."

Ranní Cure boli známi ako popová kapela. Nahrávacie spoločnosti by Roberta radi videli opäť v tejto pozícii. "Po prvýkrát si uvedomujem, že ma vnímajú ako niekoho, kto dokáže zarobiť peniaze a parádne ma to štve. Z počiatku ma rešpektovali v tom, že som nechcel písať popové skladby, neskôr ma pokladali za hlupáka a dnes sa ma snažia presviedčať, že to aj tak neviem. Myslím, že som si ich k sebe s "Let´s Go To Bed" opäť pustil. Ale ako vidíte na videu, ja osobne tú skladbu vážne neberiem a práve to tomu dáva eleganciu. Ak by som to bral vážne, bolo by to ešte viac nechutné."

Robert Smith má evidentne problém s intelektuálmi na trhu. Sám je prekvapený, že to všetko prežil. The Cure sú pre neho dôležitý, no nie zasa až tak dôležitý, ako jeho zmysel pre vlastnú osobu. "Let´s Go To Bed" rozhodne nenaznačuje žiadne nové smerovanie The Cure. "Povedal som, že by sa to vôbec nemalo predávať. Ak aj áno, bude mi najväčší potešením, keď už nikdy nič také neurobím." Ak teda majú The Cure prežiť, musí Robert opäť znovuobjaviť podstatu vlastnej kapely.

Zatiaľ je pevne rozhodnutý stať sa intelektuálom. "Nezúfam, že som stratil kontakt s The Cure. Viac zúfalý som z toho, že nikdy nedosiahnem veľkosť Bacha alebo Prokofieva..."

zdroj: Flexipop Magazine, 11.12.1982
autor: Mark Cooper



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi