Uctievanie idolu – 09/2004


E-mailový rozhovor Daveya Havoka (AFI) s Robertom


Je naozaj jedno, na ktorej strane pódia stojíte: Každý má hrdinov a v dnešnom vydaní vám to dokážeme. Mali sme tú česť vstúpiť do chrámu Roberta Smitha z The Cure vďaka jeho e-mailom so spevákom Dave Havokom z AFI; prehodiť zopár slov s Pelle Almovist z The Hives a Markom Mothersbaughom z legendárnych DEVO; započúvať sa do slov frontmana Glassjaw a Head Automatica, Daryla Palumba, ktorý nám odprisahal oddanosť ku Glenn Tilbrook z Squeeze a zasa od laptov sa nevedeli odtrhnúť Geoff Richly z Thursday a Trent Reznor z Nine Inch Nails. Brody Dale z The Distillers si zasa vymenil svoje myšlienky s ikonou psychedelie Roxy Erickson a požiadali sme ďalších známych o rozhovor s ikonami, ktoré zbožňujú.

Za moju hudobnú výchovu nesie zodpovednosť mnoho skupín. Vzlietli ako vtáci a nádherné monštrá z novej detskej fascinácie zvanej MTV. Sprevádzali ma na koncertných cestách od malých miest až po veľkomestá. Boli tu aj vtedy, keď sme nevedeli ako ďalej. Vlastne ma doviedli až tam, kde som dnes.

Zo všetkých tých skupín sa ma skutočne dotkli len niektoré, inšpirovali ma, dokázali moje temné chvíle sformulovať do slov a donútili ma poskakovať dokola ako zajac s čiernymi kruhmi pod očami a rúžom na perách. Toto všetko a viac dokázali hlavne The Cure. Možnosť urobiť s Robertom Smithom rozhovor bola pre mňa viac než pocta a táto skúsenosť bola pre mňa obrovskou radosťou. To čo nasledovalo, bola čistá eufória súvisiaca s jedným z najlepších skladateľov a najrevolučnejším umelcom naších čias - a hlavne, je rovnako milý ako talentovaný.

Dave Havok: Než začneme, rád by som povedal, že som doslova nadšený z toho, že sa s tebou môžem zhovárať. Vaša hudba je od mojej rannej mladosti súčasťou môjho života a v tvojich skladbách nachádzam nekonečný zdroj inšpirácie. Kde vlastne teraz si a čo práve robíš?

Robert Smith: Som doma, je 4:17 ráno, trošku editujem jedno naše video, korigujem obal albumu, editujem novú biografiu, upravujem obal double-vinylu (nového albumu The Cure), odpovedám na maily a snažím sa byť čo najviac zamestnaný.

DH: Rád by som sa dozvedel čosi viac o novom albume. Je mi jasné, že si na túto otázku odpovedal už asi stokrát, ospravedlňujem sa. Ja sám si ani neviem spomenúť, koľkokrát som odpovedal na otázku, "Ako sa ti spolupracovalo s Butchom (Vigom) a Jerrym (Finnom - producenti)?" No aj tak by ma zaujímalo, ako ste sa spriatelili s Rossom Robinsonom? Počul som celé príbehy o tom, že pán Robinson na umelcov doslova fyzicky útočí, aby z nich dostal tú správnu energiu. Aj keď si vás dvoch nedokážem predstaviť v nejakom súboji, rozhodne by som to rád videl, keby k tomu náhodou došlo.

RS: Na Rossovu drsnosť som bol pripravený. Aj keď som za tých 25 rokov pracoval iba s jediným producentom, nakoľko som veľmi rýchlo dospel a v štúdiu si robil veci po svojom! Ale za tie tri mesiace pre-produkcie, nahrávania a mixovania sme si medzi sebou nevymenili jediné škaredé slovo. Doslova sme každý deň jeden druhého obsypávali láskou. Je to skutočný fešák a fakt neviem, čo zlé na ňom vidia iní umelci!

DH: Nemal som na myslí názory, kedy niektorí umelci nemajú Rossa radi. Ja som len počul náladové príbehy, v ktorých Ross niektorých doslova prefackal.

RS: Áno, niektoré tieto príbehy mi sám porozprával. Niekoľkokrát mal ku nám takto veľmi blízko, ale v tom dobrom slova zmysle.

DH: Videl som vyše vystúpenie v nočnej šou s vašim novým singlom, "The End Of The World". Pieseň je jednoducho skvelá a v TV štúdiu ste sa jej chopili bravúrne. Zdá sa, akoby ste sa vrátili k svetlejšej stránke The Cure, v porovnaní napr. s albumom "Bloodflowers". Má v sebe čosi svieže a pritom nepostráda nič z klasických The Cure a opäť sa to nedá zrovnať s ničím, čo momentálne kraľuje hlavnému prúdu.

RS: Album je omnoho pestrejší, než som sám očakával. S Rossom som očakával skutočne tvrdý album, no zistil som, že tak ako ja, aj on miluje popových The Cure. Takže album "The Cure" má duchovne bližšie k albumu "Kiss Me...", než "Bloodflowers". Je to asi najnáruživejšia vec, akú sme kedy urobili.

DH: Osobne som presvedčený, že si jedným z najlepších skladateľov našich čias. Takže by som ti v tomto smere položil zopár otázok. Za prvé, viem, že niekedy, keď píšeme skladbu, zachytíme okamžitý pocit, ktorý bleskovo funguje. Doslova akoby nás niečo uštiplo. Mnohé z toho sa potom pretransformuje na naše najlepšie skladby. Máš podobnú skúsenosť?

RS: Ale áno. Obyčajne viem, keď niečom hrám po prvýkrát, či to bude fungovať - čo ušetrí veľa času!

DH: Šokol ťa niekedy komerčný úspech niektorých vašich skladieb? Pýtam sa iba preto, že keď napríklad my komponujeme, tak vždy akosi cítime, že sme prišli na niečo, čo sa nám páči. Ale v prípade napr. "Girl´s Not Grey" alebo "Silver And Gold", keď boli skompletizované, naša reakcia bola asi "toto je jednoznačný materiál do Top 10-tky". Keď si ty skomponoval "Just Like Heaven" alebo "The Lovecats", mal si pocit, že si vytvoril čosi "večné", že tie skladby budú mať ďalekosiahly dopad? Alebo si reagoval spôsobom "Do pekla, to je až príliš melodické"? A čo takto počiatočný úspech s "A Forest"? Bolo to niečo, o čo si sa snažil alebo to bolo len také pekné bezvýznamné plus?

RS: Nikdy som nepredpokladal, že "A Forest" sa takto vyvinie. Skôr som si myslel, že je to príliš riedka a chladná pieseň na to, aby dokázala prežiť v ľudských srdciach. Dokonca ani v prípade "Lovecats" som nepredpokladal taký úspech, aký zožala. Ale napr. v prípade "Just Like Heaven" som hneď vedel, že to bude dobrý singel, pretože Simon si ju začal pohmkávať hneď po tom, čo som mu zahral prvých pár akordov.

DH: Dnes by sa ťažko hľadala alternatívna kapela, ktorá by nebola nejakým spôsobom ovplyvnená The Cure. Dokonca sú indie kapely, ktorých speváci znejú ako ty; nie je problém vidieť na hudobníkoch hardcorových kapiel tričká s emblémom vašej kapely, dj-i vás remixujú a k tomu sa ešte musíš zapodievať ľuďmi ako ja, ktorý nehanebne podpichujú tvoju estetiku. Musím sa spýtať, či je dnes nejaká kapela, hocakého žánru, ktorú si v poslednej dobe rád počúval? Oslovil ťa nejakým spôsobom pred rokmi fakt, že temná alternatívna hudba si to nasmerovala do elektronických a industriálnych sfér? Ak áno, si fanúšikom aktuálnej scény, ktorá svoje vrcholné momenty zažívala na sklonku 90-tych rokov a začiatkom nového tisícročia?

RS: Mojou najobľúbenejšou kapelou na svete sú stále Mogwai. Pre mňa osobne nič zdravšie na scéne nie je. Takisto mám rád každú z kapiel, ktoré sa dostali na rozpis festivalu Curiosa (mal by som, keďže som ich sám vyberal!) A potom ľudí ako Billy Corgan, Trent Reznor, The Cranes, And Also The Trees a samozrejme teba!

DH: Ako som bol spomenul na začiatku, The Cure sú obrovskou časťou môjho života. Vaše skladby sa podieľali na mojej výchove a ešte aj dnes ma dokážu priviesť k slzám. Sú kapely, ktoré na teba takto vplývali? Kapely, ktoré sú s tebou od tvojho detstva, ktoré ťa hudobne inšpirovali a ktoré zastávajú rovnaké miesto v tvojom srdci? Viem, že zopár kapiel máme takto spoločných. Mnohé z nich som spoznal vďaka tebe.

RS: Keďže mám staršieho brata a sestru, vyrastal som v 60-tych rokoch s Jimim Hendrixom, The Beatles, Captain Beefheart a s Nickom Drakeom. Potom, v mojim školských časoch to boli Bowie, T.Rex, Led Zeppelin a Deep Purple. No a potom to boli zasa Buzzckocs, The Clash, The Stranglers a Siouxsie And The Banshees. Je a bolo ich strašne veľa... každá z nich ma ešte dnes vie ako rozveseliť, tak aj priviesť k slzám.

DH: Používaš aj nejaké ochranné záležitosti na mejkap? Ja obyčajne hej. Keď už hovoríme o mejkape, som počul, že obaja sme verný značke MAC girls. Je to pravda?

RS: Áno, ja som na MAC girls!

DH: Niekde som čítal rozhovor, v ktorom si sa zmienil, že s The Cure si skomponoval iba tri zaľúbené skladby. To bolo niekedy na konci 80-tych rokov. Bola to už vtedy pravda a platí to aj do dnes?

RS: Zaľúbené skladby The Cure? Bez zbytočného vykrúcania? Mmmm... "The Lovecats", "Birdmad Girl", "Perfect Girl", "Lovesong", "Friday, I´m In Love", "High", "This Twilight Garden", "Mint Car", "Taking Off"... a som si istý, že ich je viac.

DH: Keď sme po prvýkrát začali naozaj seriózne hrať, vytvorili sme si kamarátstva s inými kapelami, s ktorými sme si mohli kedykoľvek zahrať. Mám v tomto smere takú vysnenú víziu o tom, ako The Cure hrajú s Joy Division, Sex Gang Children alebo Southern Death Cult vo svojich časoch, že si spolu sadli, zahrali si a tak. Fungovala vo vašich začiatkoch takto nejak scéna?

RS: Ani nie. My sme vždy šli nejako bokom od toho všetkého. Aj keď nám Joy Division raz predskakovali na pamätnom koncerte v London Marquee.

DH: Máš z toho obdobia nejaké trvácne priateľstvá, aj s ľuďmi, ktorí už dnes aktívne nehrajú?

RS: Skutočne iba zopár.

DH: Skutočne posledná vec: Už roky premýšľam o tetovaní so vzorom The Cure (Jade už také má) a tak som sa ťa chcel spýtať: Premýšľal si o takom niečom počas tých rokov?

RS: Nikdy som nemal potrebu sa dať tetovať. Simon je v tomto smere medzi nami jediný.

DH: Rád by som ti strašne moc poďakoval za ponuku na turné a skutočne sa ešte raz ospravedlniť, že to z našej strany nebude možné. Slovami sa nedá vyjadriť aké neskutočné to bolo dostať takúto ponuku od kapely, ktorú zbožňujem a rešpektujem celý svoj život a aké bolestivé bolo túto ponuku odmietnuť. Bolo to ako sen. (pozn. AFI sa nemohli Curiosy zúčastniť, nakoľko Havok mal veľké problémy s hrdlom a hlasivkami).

RS: Ďakujem! Aj mňa veľmi mrzí, že nemôžete s nami. Bolo by to úžasné si s vami zahrať. Dúfam, že sa za nami aspoň prídete pozrieť a hodíme spolu reč.

DH: Ver mi, keď bude turné niekde blízko nás, budem tam, aj keby som mal kvôli tomu predať svoj majetok, budem sedieť vedľa teba.

zdroj: Alternative press, 09/2004



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi