Bob je tvoj strýko - 10/1984


Robert: "chcem tráviť viac času mimo kapely ako s ňou"


Robert Smith sa objavil o polhodinu neskôr ako bolo dohodnuté. Nič prekvapujúce, mešká predsa vždy. Keď sa strapatá hlava konečne objavila vo dverách, začala sa spŕška ospravedlnení, no pri bližšom pohľade na jeho tvár sa nedali nevidieť otlačky vankúša a mihalnice tiež naznačovali nedávny spánok. Robert sa nedávno presťahoval do svojho bytu a na naše stretnutie prišiel pravdepodobne rovno z postele.
"Zatiaľ tam nemám žiaden nábytok, nakoľko ani nemám v úmysle tam niekoho pozývať," vysvetľuje.
Po chvíli filozoficky zahundre, "Myslím, že keby som sa ostrihal, tak by ma nik nepoznal," s čím musíme súhlasiť. Neskôr oplakával jeho rastúce brucho, ako aj to, že sa mu postupne stráca brada, no ja si pritom spokojne sedím a užívam si jeho úprimnosť. Veľakrát ste isto čítali, že The Cure, a hlavne Robert, veci príliš vážne neberú, hlavne v minulosti ich vykresľovali ako neserióznych, no ešte stále je to milé prekvapenie, keď zistíte, že tieto predsudky nie sú založené na pravde. "Klamem veľmi často," prehlási bez citeľnej výčitky svedomia. "Ľudia to o mne vedia a aj napriek tomu sú zo mňa v tomto smere zdesení. Ak niekam ideme, ale sme jednoducho preč od istých ľudí, tak som schopný vytvoriť celé mystické svety o mne alebo o ľuďoch, ktorých poznám - a žiaden vtip pritom nehovorím dvakrát. Je to skvelé. Všetko to robím len preto, aby sa ľudia bavili, dokonca aj tí, ktorí to už raz počuli a počujú to znova, len v trochu pozmenenej verzii."

"Neznášam pobyt v spoločnosti ľudí, ktorí sa berú príliš vážne. Vždy som to zvládal, no dnes som z takých ľudí doslova chorý. Neznesiem niekoho, kto sedí a rozpráva sa so mnou smrteľne vážne. Vždy klamem, obzvlášť v rozhovoroch. Nedávno som mal rozhovor s reportérom z London Living Standard, bavili sme sa o tom, kde som býval, tak som mu povedal, že som žil s 12-timi ľuďmi, že každý každú chvíľu odchádzal a prichádzal, mal vlastné auto, domáce zvieratá a podobne. Všetko totálne klamstvo. Keď sme v zahraničí, poskytnem v každej krajine tri rozhovory a v každom z nich odpovedám úplne inak s vedomím, že veľké množstvo ľudí si prečíta všetky tri rozhovory a nemôžu to brať vážne, už len preto, že je to všetko totálne absurdné."

Robert Smith má jedinečný štýl obliekania a osobnej prezentácie. "Rád nosím smiešny mejkap," povie, "hlavne na miestach, kde to nik nečaká." Myslíš ako prsty, nos a zadok? "Tak takto zasa veľmi nepremýšľam," povie a jemne sa usmeje. "Nezamýšľam sa nad tým, ako ľudia vyzerajú. Aj keď zasa poznám vcelku dosť skutočne škaredých ľudí, ktorí sa tým trápia."

"Jedna z najlepších vecí, ktorá sa dá vidieť momentálne v tej nudnej telke, je niečo ako módne tipy Joan Collinsovej. Ona je hrozná! Bez mejkapu by zrejme patrila k najškaredším ľuďom na svete. Ak by si dala dolu parochňu, bola by otrasná. Ale milujem celú tú grotesku okolo Barbary Carlandovej. Bola v nejakom programe, kde prehlásila, že denne poje asi 50 kadejakých tabliet a za tým dodala, "a pozrite sa na mňa!" Pomyslel som si, "Preboha, to je predsa dosť nebezpečné niečo také povedať." Kamera ju priblížila a mohli ste vidieť, akú mala priesvitnú pokožku, doslova ste jej videli kostru."

Tento záujem v nepríjemnejšej stránke života sa preniesol aj do Robertovho výberu filmov, ako aj do krvavejšej časti kinematografie.
"Mám skutočne radšej ten "odpad". "Videodrome" a ten typ vecí. Ale k tomu sa už asi nedostanete," zauvažuje smutne. "Prišiel som o kontakt s týmto druhom filmov. Severin bol mojim hlavným dodávateľom - Mr. Splatter. On sa teraz vrhol na ezoteriku, je viac bohémsky, takže s ním sa už teraz akosi nedá."

The Cure majú aktuálne na trhu live album s jednoduchých názvom "Concert". Dôvod na jeho vydanie bol jednoduchý, Smith už mal plné zuby kvality dostupných bootlegov The Cure.

"Všetko sme to urobil s absolútnym pocitom istoty," vysvetľuje. "Mixovanie nám zabralo iba štyri dni, takže to nie je žiadne nákladné dielo. V podstate je to dosť braková nahrávka. Ničím nevytŕča z davu... v podstate to znie ako obyčajný koncert."
Kazetová edícia albumu nesie názvov "Concert and Curiosity" a okrem live nahrávky obsahuje aj obľúbené kúsky z Robertovej audiozbierky artefaktov The Cure.
"Mám, lepšie povedané mal som, veľkú kolekciu našich koncertov na kazetách. Jeden čas ich bolo viac ako 100. Bolo toho strašne veľa, takže som si mohol vypočuť, ako sme hrali a ak som zistil, že niekto počas koncertu urobil chybu, tak som si ho povolal do mojej "gestapo" miestnosti a tam som si to s ním vybavil."

"Ale našiel som zopár zábavných vecí, o ktorých som si myslel, že by ich ľudia radi počuli. Mal som v pláne zozbierať tie najlepšie kúsky, dať ich na jednu kazetu a zbytku sa zbaviť, čo som nakoniec aj urobil. Polovica z toho je vážne dobrá, tá druhá... je zaujímavá iba pokiaľ máte The Cure naozaj radi. Ak nie, tak sa pri tom budete nudiť. Veľmi nudiť. S odstupom času som si to pustil a niektoré veci som mal ja osobne problém stráviť. Mám tam hlas príliš silný - na skutočnom koncerte to tak nikdy nepočuť, už sa to však zmeniť nedá. Vrátiť sa k tomu a celé to prekopať, to by bolo vážne pekne hlúpe. Nakoniec, ľudia si to predsa nemusia kupovať, keď nechcú, nie?"

Zručnosti v reklame neboli nikdy silnou stránkou lídra The Cure a aj teraz je mierne v rozpakoch. "Vždy sme vyhlasovali, pozrite, ak to nechcete počúvať, tak nevadí. Veľká väčšina ľudí tvrdo a dlho bojuje, aby sa niekam dostala, jednoducho sa nikdy nevzdávajú. No pre nás to bolo skutočne ľahké. Na jednej strane to môže viesť k spokojnosti, no na druhej strane vás to môže donútiť k ukončeniu práce, nakoľko vás môže ovládnuť pocit, že už viac urobiť nemôžete - prepadne vás akési prázdno.
V mnohých ohľadoch som bol kedysi v skupine šťastnejší, než som dnes. Z času na čas každého prepadnú myšlienky v štýle, "nebolo by fajn, keby som urobil toto..." a je ťažké sa takých myšlienok strániť. Ale je to pekná kravina, veci zastaviť a premýšľať."


Takto pred rokom bol Robert zapletený hneď do troch projektov - The Cure, Siouxsie And The Banshees a The Glove, na ktorom spolupracoval so Stevenom Severinom. Dnes sa zaoberá iba The Cure a ako priznal, je omnoho šťastnejší... a hlavne omnoho slobodnejší.
"Bolo by smiešne prestať hrať s The Banshees iba preto, aby som si ukrojil viac času pre The Cure," povie. "To nebolo kvôli The Cure, ale hlavne preto, aby som sa aspoň nejaký čas vôbec nepohyboval na hudobnom poli." To však znamenalo viac času pre veci, ktoré boli v minulosti jeho obľúbené. "Milujem teletext," prezradí, jeho hlas je zrazu vrúcny. "Nedávno som si kúpil televízor s touto funkciou. Dokonca sa tam už objavil aj recept na jeden koktail, ktorý som im poslal. Nazval som ho "Oracle". Pomarančový džús (O), rum (R), calvados (C), citrónový džús (L) a to všetko zmixované (E). Čo bolo (A), to si teraz nespomeniem. Síce áno, jablko, kúsok jablka. Skvelý koktail, mali by ste ho skúsiť."

Po dosiahnutí vrcholu bude mať budúcnosť Roberta Smitha zrejme klesajúcu tendenciu. On si však z takejto vyhliadky starosť nerobí, je to predsa Robert Smith, chlapík, ktorý si myslí, že je škaredý, no pre mnohých je roztomilý, iným zasa pripomína otlčeného plyšového medveďa.
"Ak by mi niekto povedal, že viac na pódium nevystúpim, tak by som mu teraz povedal, že mi je to jedno. No viem, že by mi neskôr vystupovanie chýbalo, hoci sám teraz ako nejakú javiskovú osobnosť nevnímam. Je evidentné, že raz so skupinou budem musieť skončiť. Čím som starší, tým som k tomu bližšie. Začínam upadať. Ale netrápim sa tým, pretože chcem tráviť viac času mimo kapely ako s ňou."

zdroj: October 27, 1984 ~ Record Mirror (UK)



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi