Hity, ktorým niečo chýba - 2001


Analýza poslednej výberovky The Cure


Mal za sebou celý deň plný rozhovorov a všetci sa Roberta Smitha z The Cure pýtali na "samozrejmé" veci. Obzvlášť na otázkach súvisiacich s jeho vekom sa dobre zabával. Otázka je ale jednoduchá: The Cure majú vonku kolekciu najväčších hitov - v ich prípade nie prvú - no čosi dôležité na nej chýba.

Takže Robert, išlo o akúsi politickú záležitosť, tlak nahrávacej spoločnosti alebo už si z tej kontraverznej záťaže natoľko chorý, že si sa na kompiláciu rozhodol nezaradiť váš prvý singel "Killing An Arab"?

"Úprimne, nemyslím si, že by v tom bol nejaký rozdiel, ak by sme tam spomenutý singel zaradili, nakoľko touto katarziou som si prešiel už počas vojny v Zálive. Tá skladba je na našom prvom albume ("Three Imaginary Boys") a aj na výberovke "Standing On The Beach: The Singles" a to som vtedy vzdoroval silnej lobby, ktorá sa dožadovala vypustenia tej skladby z albumu a k tomu sa ešte pridali aj obchody, ktoré nechceli album predávať."

Pôvodná, intelektuálna skladba z roku 1978 s mylne vykladaným názvom bola vlastne ich nezvyčajným výkladom niekoľkých stránok z novely existencionalistu Alberta Camusa, "Cudzinec". V zopár slovách a s použitím minima nástrojov, zachytil Smith otupenosť kľúčového incidentu novely a zasadil do toho samého seba. No skutočný dôvod absencie skladby na aktuálnej kolekcii je fakt, že skladba akosi nepasovala do definície slova "hit", čo v tomto prípade znamená "skladba, ktorá mala komerčný úspech a v širšom koncepte skupiny niečo naozaj znamenala."

"Takže, ak skladba nebola skutočným hitom, aj tak je zaň považovaná, pretože som nechcel vylúčiť niektoré naše ranné záležitosti, ktoré sa zasa tak dobre nepredávali, či dokonca aj niektoré z našich neskorších nahrávok, ktoré sa takisto dobre nepredávali. No z tých ranných singlov pre skupinu najviac znamenala skladba "Boys Don´t Cry" a následne "A Forest". Na druhej strane však treba povedať, že ak by sme momentálne nezažívali aktuálnu politickú klímu, tak by si absenciu "Killing An Arab" takmer nikto nevšimol. Ak by som mal vtedy lepšiu príležitosť, tak by som tú skladbu zrejme nenapísal - hoci možno vtedy stačilo zmeniť len názov. Ale to by dej tej knihy musel byť zasadený niekde do Antarktídy."

Smith je tentokrát príjemne zhovorčivý a očividne má chuť nechať sa spovedať. The Cure sú jednou z najtrvácnejších kapiel svojej éry. So svojim nechutne rozmazaným rúžom na perách a výbuchom vlasov na hlave je Smith jednoducho nezameniteľná osobnosť, ktorá sa dokonca objavila aj v seriálny South Park: "To bol vrchol mojej kariéry. Hoci som sa na začiatku toho obával, viete, v tom seriály postavičky nehýbu ako rukami, tak ani nohami."

Z časti goth, z časti náladový pop. The Cure majú za sebou 20 albumov, no po tom ich poslednom, "Bloodflowers" sa vzdali všetkej zodpovednosti, ktorá ich viazala so všetkými ich nahrávacími spoločnosťami vo svete. Smith odmietol všetky zmluvné ponuky, či už ako zástupca kapely alebo sólový umelec. Ich rozlúčkovým gestom je práve táto kolekcia hitov s bonusovým diskom obsahujúcim akustické verzie 18-tich skladieb od čias "Boys Don´t Cry" po súčasnosť.

Je to bonusový balík priemyslu, ktorý tejto britskej kapele nevydal jediný box set a dokonca sa nerozhodol pre digitálny remastering ich katalógu. Sám Robert nepopiera, že sa tak nikdy nestane, ale to až v prípade, kedy si spoločnosti uvedomia, že skupinu už nevlastnia a oživiť katalóg sa rozhodnú až vtedy, keď ho budú plne vlastniť.

"To by už bolo komerčné rozhodnutie a preto som sa rozhodol nič nepodpísať, už len preto, že všetky rozhodnutia z posledných šesť, či sedem rokov boli čisto na komerčnej báze. Tu nejde o žiadnu loajálnosť, nakoľko skupina zostala verná jednému labelu celých 20 rokov, hoci s nami zaobchádzali pekne špinavo. Album "Bloodflowers" bol poslednou slamkou, už len preto, že sa mu nerobila takmer žiadna propagácia. Ale aj napriek tomu sme s ním koncertovali a hrali pred pol miliónom ľudí a predalo sa z neho milión kusov. No s tými ľuďmi z nahrávacej spoločnosti to ani nepohlo."

"Evidentne nastala vhodná doba skúsiť čosi nové. Sme slobodní a meno skupiny nám zaručuje určitú prestíž. V obchodnom slova zmysle je to dobrá značka a spolu s internetom ide o skvelú kombináciu a pokus objaviť nový model distribúcie. Je to trochu vzrušujúce, po prvýkrát v mojom dospelom živote si nemusím na nič žiadať povolenie."

Prvým počinom z nových projektov bude dlho odkladaný sólový album, ktorý bude dokončený začiatkom budúceho roka. Smith prezradil, že pred štyrmi rokmi bol skupinou mierne sklamaný a jednou z frustrácii bol pocit, že jeho skladby sa nikdy nedostanú pred publikum The Cure.

"Mal som pocit, že bude úplne správne začať od začiatku. Necítil som sa so skupinou vo svojej koži a zasa moje sólové veci by boli spájané zasa len z The Cure, pretože by ma všade prezentovali ako "Roberta Smitha z The Cure", takže som si dal od skupiny na nejaký čas pohov. Začal som teda s nahrávaním vecí bez kapely a bez pomyslenia na ňu, čo bolo príjemne oslobodzujúce, pretože som nebol obmedzovaný tradičnou metodológiou, ktorú som si za tie roky osvojil. Myslím, že kapela pracuje lepšie v rámci určitej umeleckej formy, hoci moje oslobodenie sa od toho bolo pre mňa skutočne uspokojivé. Takže som v tom pokračoval a dnes v tom necítim žiaden rozpor. Ono, tým "Robertom Smithom z The Cure" už budem vždy, nech by som robil čokoľvek."

Celý balíček ponúka aj nejaké tie mučivé náznaky, ktoré Smith - sám seba považuje za milovníka melódiu, refrénov a dobrých zvukov - mohol sám objaviť. Nakoniec, akustický disk bol jeho nápad, bonus pre tých, ktorí Cure doslova zbožňujú.

"Album "Bloodflowes", to bola naša dobrá vôľa a ľudia sa tešili opäť na niečo nové, no "greatest hits" kolekcie určite nie sú na najvyšších priečkach zoznamom prianí fanúšikov. Takže tento album je určený skôr pre náhodných fanúšikov The Cure, pre ľudí, ktorí sa rozhodnú kúpiť si iba jeden album a to práve album hitov, pretože to pre nich predstavuje žiadne riziko."

A tak The Cure opäť raz uzavreli svoju kariéru, hoci len dočasne a Smithove kroky teraz vedú do veľkého neznáma. Distribúcia cez internet alebo reálna distribúcia no prostredníctvom malých nezávislých spoločností? To znie, akoby sa vracal na nezávislú scénu, z ktorej vzišiel.

"Nemám pocit, že by sme uzatvárali kruh, dokonca po komerčnej stránke sme momentálne na tej istej úrovni, kde sme boli v polovici 80-tych rokov. Užívame si to a nestojíme pritom v tieni našej slávy... a k tomu tu máme svoje publikum."

zdroj: elsewhere.co.nz, 2001



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi