Gary Biddles - 07/2010


Roadie The Cure a člen Fools Dance a Presence exkluzívne pre curecolours.com


Je nám cťou predstaviť vám frontmana Presence, Fools Dance a svojho času aj roadie The Cure, Garyho Biddlesa.

Možno si niektorí pamätáte, že Gary rozbehol projekt Fools Dance so Simonom Gallupom krátko po jeho dramatickom odchode z The Cure v roku 1982. Kapela vydala dve EP platne "Fools Dance" a "The Priest Hole", rovnako ako 7 a 12" singel "They´ll Never Know".

V roku 1991 sa Gary spojil s dvoma zakladateľmi The Cure, Lolom Tolhurstom a Michaelom Dempseym, aby založili novú kapeli Presence. Spolu s klávesákom Chrisom Youdellom, bubeníkom Alanom Burgessom a niekoľkými hosťami, vrátane Porla Thompsona, tak vydali niekoľko singlov.

V roku 1993 vystriedali Dempseyho a Thompsona páni Roberto Soave (bassa) a Rob Steen (gitara). Kapela tak vydala svoj jediný album "Inside". Aj napriek uznaniam kritiky zostal tento album jediným oficiálnym albumom Presence.

Opíš sa troma slovami (je to tradícia rozhovorov pre CureColours).
Nevypočítateľný, neuveriteľný, nezabudnuteľný.

Skočil si niekedy padákom? Alebo si o tom aspoň uvažoval?
Nieeeee.

Ktorý album je podľa teba až tak príšerný, že by sa mali všetky jeho kópie zničiť?
Žiaden.

Hmm... a počul si niečo niekedy od Nickelback? :)

Aké jedlo by si nikdy ani len neochutnal?
Ja som samé prekvapenie, takže pochybujem, že by bolo niečo, čo by som nechcel ochutnať.

Tráviš veľa času na internete?
Aktuálne áno. Na pár rokov som sa stratil, vzdal som sa množstva foriem komunikácie, ale aktuálne som sa rozhodol opäť spojiť s reálnym svetom.

Fajn, tak prejdime na seriózne veci. Máš v spomienkach moment, pri ktorom si uvedomíš, že to bol začiatok tvojej hudobnej cesty alebo máš pocit, že ti hudba bola jednoducho osudom predurčená?
Keď som bol mladý, tak som kvôli koncertom The Clash vynechával školu, ale pred kamarátkami mojej matky som tancoval a spieval vždy.

Si obdarený spevák a gitarista. Zvládaš hru aj na iné nástroje?
Zahrám na všetko, aj keď zle! A myslím, že to robí moju hudbu zaujímavou, jednoducho nemám žiadne hranice. Keď sme začali s Presence, Michael chcel hrať na gitaru, tak som sa chopil bassy. Keď neskôr kapelu opustil, obsadil som post gitaristu. Ako zálohu sme mali samozrejme Roba a Roberta, obaja boli brilantní. Hrával som so samými skvostnými hudobníkmi a dodnes ma prekvapuje, že sa im moja hra na gitaru a bassu páčila, nakoniec, vždy som skladal piesne na gitare alebo bassgitare.

Ktorá z kapiel ovplyvnila tvoje komponovanie, spev, hru na gitaru?
Zrejme The Cure, nakoľko som mal šancu ich počuť stovky krát. Myslím, že práve oni, ako mnoho ďalších ľudí, ma ako inšpirovali, tak aj značne ovplyvnili.

Si ešte aspoň v príležitostnom kontakte s niekým z Presence alebo Fools Dance?
Pravidelne niekam vyrazím s Lolom a som v kontakte s Robom. Vždy keď je možnosť sa snažím stretnúť Simona, bohužiaľ vzhľadom na to, kde obaja žijeme a časovému zaneprázdneniu to nie je práve také, ako by som si to želal.

Live klipy, ktoré je možné vidieť na http://www.presenceuk.net/videos.html sú vskutku zaujímavé. Aké najväčšie publikum si pamätáš na vašich koncertoch? Ako myslíš, že vám tieto koncerty vyšli?
To si vážne nepamätám, ako kapele nám bolo dosť jedno, či bolo v publiku 100, či 1000 ľudí, hrali sme vždy od srdca a to myslím ľudia vždy vedeli oceniť.

"Inside" (1993) bol vlastne váš posledný oficiálny počin, aj pre teba samotného, hoci kritika sa o ňom celkom pochvalne vyjadrovala. Čo vás viedlo k rozhodnutiu nepokračovať v nahrávaní?
Myslím, že to bolo o chcení všetko stopnúť a riadne veci premyslieť. Je jednoduché nechať sa unášať na vlnách známych hudobných politík a zabudnúť na to kto ste a prečo robíte to, čo robíte. Prestalo ma to všetko inšpirovať a hlavne som bol z toho sklamaný. Ale chvalabohu ten hlad po tom všetkom sa opäť vrátil.

Sú nejaké plány niečo vydať, prípadne želania ohľadne nového materiálu?
Áno a veľa.

Lol Tolhurst raz povedal, že druhý album Presence bol takmer alebo úplne dokončený. Myslíš, že sa niekedy aj dočká vydania?
Neviem. Aj by som bol rád, pretože to bol skvelý album a celkom dobré odzrkadlenie toho, ako kapela dospievala a hľadala sama seba.

Fools Dance zasa vydali dve EP platne a singel. No je takmer nemožné sa k nim dostať. Myslíš, že budú vôbec niekedy remastrované alebo aspoň digitálne vydané?
Bolo by to fajn, no bohužiaľ nemám ani potuchy, kde sa nachádzajú master pásky. Možno raz zopár skladieb nahrávam nanovo.

Vedel by si vybrať jediný tvoj moment v hudobnom biznise, na ktorý si najviac pyšný? Zakaždým, keď mi niekto povie, že sa mu môj song páči, prípadne sa mu s ním niečo asociuje, tak som pyšný.

A ten najtrápnejší?
Ako u mňa? Trápny? Nikdy!!!

Tvoje typická dovolenka? Nejaké veľké párty alebo tiché noci doma?
Z každého trochu, ale vo veľkej spoločnosti sa veľmi príjemne necítim, no každému s kým som dám celého seba.

Obľúbené mesto, v ktorom si niekedy žil alebo si ho navštívil?
Také snáď ani nemám. Je množstvo miest, na ktoré mám množstvo spomienok z rôznych dôvodov.

A nejaká obľúbená kniha alebo film, ktorý by si nám odporučil?
Nič výnimočné. Mám tendenciu svoj vkus veľmi často meniť, tak ako v hudbe.

Nezvažoval si niekedy podeliť sa o svoje domáce demá a sólový materiál s fanúšikmi? Alebo uprednostňuješ distribúciu iba dokončeného materiálu?
Aj keď by som veľmi chcel, tak si myslím, že poskytnúť ľuďom dokončenú skladbu je to najlepšie, čo pre nich môžem urobiť.

Myslíš, že tvoje spojenie s The Cure ti v tvojej snahe na hudobnom poli skôr pomohlo alebo uškodilo.
No, to je dvojsečná zbraň. Vďaka ich menu sa mi otvorili dvere, ale takisto mi ich z rovnakého dôvodu často niekto zabuchol pred nosom. Vieš, ľudia mohli povedať, "No, ta bassa vo Fools Dance znie ako The Cure" No zbohom!!! To niekto z nich očakával, že Simon zmení štýl a bude hrať jazz funk? A to isté v prípade Presence a Lola.

A anglické média sú strašne úzkoprsé; nedávno som počul v rádiu skladbu, ktorá doslova kopírovala "InBetween Days". Keby som s niečím takým vyšiel ja, asi by ma ukrižovali. Na čo ľudia zabúdajú alebo nevedia je, že ja som s tými ľuďmi strávil nejaký čas. Robili sme na spoločných veciach, počúvali tú istú hudbu, všetko.

Lydie Barbarian a Steve Sutherland napísali knihu "Ten Imaginary Years", o ktorej sa tvrdí, že ide o precízne zmapovanú históriu The Cure. Myslím, že tvoj podiel v kapele je tam zmapovaný poctivo?
Ja si na obsah tej knihy nespomínam, ale Lydii verím, ako aj Robertovi, takže si myslím, že to zodpovedá skutočnosti.

Keď už sme rozobrali teba a Simona, čo tak Lol a Robert, bola šance, že by spoznali nejakú ženu? (hahaha)
Nechajme to tak... ale čo som mal na The Cure a kapelách, v ktorých som pôsobil, rád, že to nikdy nebolo o sexe, drogách a rock´n´rolle. Bolo to o priateľoch, ktorí sa venovali tomu, čo mali radi. Vždy sme preferovali vlastnú spoločnosť, než spoločnosť niekoho iného.

Ak by si sa mohol vrátiť do roku 1977 a niečo samému sebe povedať, čo by to bolo?
Nauč sa hrať na gitaru a správať sa slušne!! (to si inak hovorím doteraz)

Dúfam, že som tú otázku už nepoložil, ale akú najiritujúcejšiu otázku sa ti ľudia najčastejšie dávajú?
To vážne??

Ha ha ha... Gary, vďaka za venovaný čas. Myslím, že je skvelé. že si opäť online a si ochotný sa s priateľmi podeliť o svoje zážitky. Bolo mi cťou sa s tebou rozprávať.
Ďakujem. Potešenie aj na mojej strane.

zdroj: www.curecolours.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi