Andy Anderson II. - 07/2010


Andy exkluzívne pre curecolours.com


Opíš sám seba troma slovami alebo menším počtom (je to tradícia v rozhovoroch pre tieto stránky - Curecolours).
Blázon do hudby, kreatívny, záhradník.

Koľko času za týždeň stráviš pripojením na internet?
V súčasnosti viac, než by som mal, môj počítač to už nevydržal a skolaboval, takže aktuálne nekomponujem, ale nový comp už je na ceste.

Matrix 3. Skvelý film alebo sklamanie?
Rozhodne skvelý, milujem sci-fi filmy, vždy tie novšie sú lepšie, sú pre mňa akousi formou úniku, jednoducho pri nich len sedím a oddychujem.

Veľká Británia sa potápa a čoskoro bude premenovaná na Atlantídu. Musíš sa čo najrýchlejšie zbaliť a presťahovať sa na nové miesto. Kde by to bolo?
No, určite by to malo byť niekde, kde je veľa slnka, more a nahrávacie štúdio.

Počuli sme, že rád varíš. Ktoré z tvojich jedál máš najradšej?
Rád varím, rád moje jedlá konzumujem a najradšej mám nedeľné opekačky v anglickom štýle. No v súčasnosti som na diéte, šaláty, ryby a podobne. V minulosti počas rôznych turné však jednoznačne vyhrávali fastfoody.

Fajn, a teraz už vážne. Keď sa pozrieš späť do minulosti, nájdeš tam moment, kedy by si povedal, "to bol práve ten moment, kedy som vedel, že budem profesionálnym bubeníkom"?
Ani nie. Keď si spomeniem na začiatky, tak to bolo len o tom, že som miloval hudbu, jammovanie a tak. Skúšal som jednoducho hrať a postupne ľudia, s ktorými som sa stretával, začali hovoriť, že sa im to páči a mám to stále v sebe. Všetky tie kapely, s ktorými som hral, všetky tie veci, ktoré som nahral, to všetko bolo len o tom, že sa to niekomu páčilo, takže som sa v podstate len chopil každej šance, kedy som mohol niečo zo seba vyjadriť pomocou hudby, a tak som sa dostal až sem.

Bol si samouk? Alebo si mal niekoho, kto ti to uľahčil?
Môj otec bol profi boxer v londýnskom East Ende a po skončení slávy si z času na čas zahral na bicie s kamošmi u Ronnieho Scotta v jeho jazzovom klube v Soho. No a keď bol môj otec v práci, tak som sa vkradol do izby, kde boli bicie a snažil som sa hrať. V našej rodine sme hudbu milovali všetci. Moja mama spievala v dievčenskej jazzovej kapele, bratia takisto hrali na nástroje, Colin na bassu, Winstone sadol za piáno a ja som trieskal do krabíc.

Ak by si sa nikdy nestal profesionálnym hudobníkom, akú prácu by si myslíš vykonával?
Čo som skončil školu, tak som chcel byť tesárom, aj som to chvíľu robil, no potom som sa vrhol na maľovanie a dekorácie, a to robím aj dnes.

Počúvaš dnes rôzne hudobné žánre, k tomu zoznam umelcov a kapiel, s ktorými si za tie roky pracoval a ktorý je neuveriteľne rozmanitý. To si vždy počúval toľko rôznych žánrov?
Jasné. Po tom, čo som v začiatkoch prepadol hudbe, som sa ako nájomný hudobník zúčastnil rôznych nahrávaní a aj tie nahrávky sú veľmi rozmanité. V jednom momente to boli šialení Rock Beast a v ďalšom čosi orchestrálne, kde som hral na tympány atď. Mám veľmi rozmanité hudobné chute a zatiaľ som si nikdy nesťažoval.

Ktorí umelci, prípadne kapely najviac ovplyvnili tvoju prácu?
Jimmy Hendrix, The Who, The Small Faces, The Beatles, The Rolling Stones... celý tento rozhovor by som vyplnil kapelami, ktoré ma ovplyvnili.

Predtým, ako ti Robert posunul kazetu s nahrávkami The Cure a neskôr ťa zobral na skúšku, ťa počul ako hráš s Brilliant. Nadchla ťa viac hudobná stránka práce s Robertom alebo skôr možnosť skutočnej kariéry (prípadne oboje)?
Nadchol ma skôr hudobný aspekt kapely a Roberta, pretože som zistil, že väčšina skladieb, ktoré sme urobili mali jedinečný nádych a štýl, čo sa mi veľmi páčilo. Mám rád jedinečné kapely.

Je veľmi ľahké si urobiť o The Cure úsudok po vypočutí albumov "Seventeen Seconds", "Faith" a "Pornography". Neprekvapilo ťa viac popové smerovanie kapely, ktoré sa vykryštalizovalo počas prác na albume "Japanese Whispers"?
Tak ako predtým, aj vtedy boli jedinečnou kapelou, mohli sa pohrať s akýmkoľvek štýlom, ale vždy to pripomínalo The Cure, čo veľa kapiel nedokáže.

Bol veľký rozdiel v atmosfére nahrávania, ak porovnáš albumy "Blue Sunshine" od The Gloves a "Japanese Whispers" a"The Top" od The Cure?
Pre mňa ani nie, všetci tí prizvaní hudobníci boli v kreatívnom rozpoložení, takže keď to malo priniesť nejakú náladu, tak to prinieslo, no a nevyhnutne to so sebou prinieslo aj skvelú hudbu.

Na ktorý z projektov, ktorých si sa zúčastnil, si najviac hrdý?
The Cure, Iggy Pop a Issac Hayes.

Si stále v kontakte s niekým z tých, s ktorými si pracoval.
S Lolom Tolhurstom a Garym Buddlesom.

Evidentne si dokázal z priateľstiev a kontaktov s umelcami, ktorí takisto hrali na bicie alebo si hral pre nich ty, vyťažiť to najlepšie. Má to všetko nejaký iný dôvod okrem toho, že "ste jednoducho mali čosi spoločné"?
Žiaden špeciálny dôvod, jednoducho to fungovalo, ale poviem to asi tak, že som zotrvával s bassákmi, vokalistami, gitaristami a ostatnými práve preto, že oni chceli byť so mnou, mal som ich proste všetkých rád.

Skladby projektu PRIME DATA, ktoré si zverejnil na MySpace sú fantastické! Ide o relatívne nový projekt, je tak?
Vždy som chcel nahrať album a toto je spôsob, ako sa k tomu skutočne dostať. Onedlho pribudnú ďalšie skladby, lenže ako som spomínal, počítač mi vypovedal službu, takže sa to trochu všetko opozdí.

Hoci pracuješ na vlastnom projekte, sú nejakí umelci, s ktorými zvažuješ spoluprácu?
Ak by som bol v postavení, že by som si mohol vyberať, tak určite. Mám niečo rozdiskutované so zopár ľuďmi, hoci oni stále nevedia, že je to všetko vlastne súčasť môjho plánu.

A máš nejaké plány na oficiálne vydanie tvojho materiálu?
Momentálne nie, PRIME DATA je projekt bez labelu, ale bolo by to celkom fajn.

Okrem hry "Eve", ku ktorej si spolupracoval na soundtracku s Petrom Gabrielom, sú nejaké ďalšie hry, ktoré máš v obľube?
A to ani neviem. Ja som s ním nahrával veľmi dávno v Bath a čo sa stalo s tým materiálom, to si nie som istý. Počítačové hry veľmi nemusím, radšej na počítači komponujem.

Popíš nám ideálne Andyho popoludnie, keď sa práve nevenuješ hudbe?
Milujem prácu v záhrade, takže keď to počasie dovoľuje, trávim čo najviac času vonku s mojimi ružami. Sú úžasné a božsky voňajú.

Ak by si mal dať jedinú radu niekomu, kto sa chce strašne stať profesionálnym bubeníkom, čo by si mu poradil?
Drž sa bassáka. Nie je nič krajšie, než rytmická sekcia. Ďalšia dôležitá vec je komunikácia s každým, s kým si na pódiu.

Si TV maniak?
Nie, ale niekedy to fakt preženiem. Ale to tak robí každý, nie?

Ktorého z bubeníkov obdivuješ najviac? Je podľa teba na druhej strane niektorý z nich podceňovaný?
Mitch Mitchell z The Jimmy Hendrix Experience, ten je odjakživa môj najobľúbenejší. A potom Lol Tolhurst z The Cure. Lol mal jedinečný štýl hry. Priznám sa, že zaujať jeho miesto v kapele a naučiť sa jeho štýl hry nebolo teda vôbec jednoduché, ale čo bolo absolútne úžasné, že Lol bol tak skvelý, že mi v tom veľmi pomohol.

Je nejaká otázka, ktorú by si už nikdy viac nechcel počuť?
Často sa v nahrávacích štúdiách stáva, že príde šéf a zahlási: "ako dlho tu ešte budete? za pol hodinu totiž zatvárame."

Tak a to bolo naše 25-otázkové sedenie s Andym Andersonom!

zdroj: www.curecolours.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi