The Waterboy - 10/1985


Priznal, že je fanúšikom Hawkwind! Robert Smith z The Cure debatí o vplyve piva na moderné texty.


Budeme sa rozprávať o plagiátorstve, v ktorom sa ľudia tak radi vŕtajú. The Cure opäť raz prerazili s riadnym treskom a napriek tomu si na nich dnes každý zgustne ešte viac, než kedykoľvek za tých 6 rokov, čo po prvýkrát rozbalili svoju eleganciu v mojom prehrávači. Dnes sú tu opäť, s ďalšou dobrou LP a ďalším hitovým singlom. "Close To Me" sa nesie tlieskavom bassovom džemingu 60-tych rokov, ktorým pokračujú v sydróme "Smith - výrobca hitov". Má to svoju raritu - dva single z tej istej LP.

"Počuli ste 12" verziu?" spýta sa Smith oduševnene. "Je to niečo brilantné a sú tam zvýraznené tie dychové nástroje, backing vokály a ďalšie party - viete, tá verzia má menej popový nádych. Nevedeli sme sa rozhodnúť, či na singly vydať túto skladbu alebo "Inbetween Days", ale nakoniec je fér, že vyšla aj táto skladba. Je diametrálne odlišná od LP verzie, hlavne čo sa týka samotného zvuku."

"Nikdy sme z toho istého albumu nevydali dva single, a aj v tomto prípade som bol v prvom momente na pochybách, vždy som si totiž myslel, že sa tak znižuje skutočná hodnota albumu, ale v tomto prípade ide o skutočne odlišnú verziu v porovnaní s tou albumovou a okrem toho sú tam ďalšie dve skladby, ktoré kapela chcela mať na albume. Rozhodli sme sa preto dať ich na b-stranu toho 12", takže vlastne bolo z nahrávacích sedení k albumu "Head On The Door" vydané nakoniec všetko."

Takmer to pripomína produkciu Motown, čo povieš, Robert?
"Jasné, hlavne vďaka tomu tlieskaniu," súhlasí Robert. "Pripomína mi to trochu Jimmyho Macka - presne o takom zvuku som totiž uvažoval. Je to dokonca jediná skladba na albume, ktorú sme neobohatili efektami a podobnými štúdiovými hračkami. Nahrali sme ju presne tak, ako to počujete, akoby ste prišli do miestnosti s magnetofónom, spustili nahrávanie a vy ste začali hrať."

Je na druhej strane smutné, že The Cure patria k tým kapelám, ktorých videá v televízii takmer nevidíte. Už nejaký čas pracujú so skutočným maestrom v tomto odbore, Timom Popem, s ktorým okolo seba vybudovali svoj typický imidž. Ak ste náhodou mali to šťastie a videl to trojminútové klaustrofobické epické dielko, ktoré sprevádza "Close To Me", asi viete, o čom hovorím.

"Nebol som si istý, ako sa tejto skladbe bude dariť v singlovej podobe," povie Robert. "Nakoniec to bol ďalší dôvod, prečo robiť video s Timom. Je to brilantné video, no evidentne nebude nikdy prezentované v TV. Už keď ich točíme, tak vieme, že ich ľudia pravdepodobne nikdy nebudú vidieť, hlavne v Británii.
Konkrétne toto sa natáčalo doslova príšerne, najnepohodlnejšie video, aké sme kedy urobili. 10 hodín sme strávili vo vode. Lol dopadol najhoršie, šesť hodín trčal v šatníku za prepážkou. Celý nasledujúci deň nemohol chodiť - brilantné!

To video je vlastne literárnym prepisom textu skladby. Asi týždeň pred natáčaním som sa stretol s Timom Popem a urobil tu hlúposť, že som prezradiť o mojej predstave obalu singla, kde by sme viseli v skrini na útese pláže Beachy head. Prišlo mi to pekne sureálne. Tim si to vyložil v zmysle "ako by som to mohol urobiť ešte menej pohodlnejšie?". Tak nás natlačil do skrine a celú ju potom napustil špinavou vodou."


Jedna z vecí, ktoré vás budú na The Cure vždy fascinovať, že si nevšimnete nejaký očividný vplyv z inej hudobnej oblasti. Pri počúvaní albumu "Head On The Door" sa budete doslova snažiť napísať si zoznam Smithových obľúbených záležitostí, takže Robert, kto je súčasťou kostry tvojej tvorby?

"No, keď sme na turné, tak vždy pripravím nejaké kazety, čisto pre privátne použitie Smithovho klubu. Tentoraz sú to záležitosti 60-tych rokov, ako Mary Wells a Martha Reeves. Potom sú to záležitosti z rokov 70-tych, ako Lieutenant Pugeon a Sweet, disco veci a Anitou Word a Evelyn "Champagne" King, no a potom psychedelické záležitosti Jimiho Hendrixa.
Dokonca máme aj nejaký heavy metal od Pink Fairies a zopár kúskov od Alexa Harveya, hoci on samozrejme neprodukoval heavy metal."


To je celkom slušný zoznam Robert, celkom by ma zaujímalo, prečo to nijakým spôsobom neovplyvňuje tvoje komponovanie.
"Ja som sa pri písaní absolútne odosobnil, takže som v podstate týmito ľuďmi vôbec nie ovplyvnený. Niekto povie, že vykrádame iné veci, čo samozrejme aj robíme, veď na konci minulého roka sme nahrali skladbu a to bola dokonalá kópia "Green Onions" od Booker T And MGs. Myslím - nie, to sme už zašli priďaleko, ak by sme to naozaj vydali, určite by nás niekto zažaloval."

Tie "oldies" záležitosti sa nevzťahujú iba na magnetofón, ktorý používajú The Cure na turné. Fanúšikovia, ktorí snoria počas zvukových skúšok okolo arén, kde The Cure odohrajú koncert, často podľahnú pocitu, že sú asi na nesprávnom mieste.

"Áno, naše obľúbené starinky zvykneme hrávať na zvukových skúškach. Ide o vždy o príjemný výber, ale absolútnu Top3-ku tvoria "Do You Wanna To Touch Me" od Garyho Glittera, "You Really Got Me" od The Kinks - tú si dáme vždy keď sme konfrontovaní so znudeným technickým štábom, pretože hneď na to nás začnú milovať a obsypávajú nás peniazmi. No a tá ostatná je "Silver Machine" od Hawkwind, pretože chlapík, čo obsluhuje náš svetelný park je okamžite po tom, čo ju začneme hrať, totálne nepríčetný, okamžite sa transportuje v čase o 20 rokov späť. Potom otvorí oči a začne k tej skladbe robiť svetelnú kulisu."

Robert sa na chvíľu vrátil k svojmu poháru s pivom a pobádal ma k tvrdeniu, že niektoré z nepochopených textov jeho skladieb mohli byť napísané v stave miernej opitosti. Pred samotnou odpoveďou sa však zamyslel:

"Je to trošku komplikovanejšie," povie. "Vždy máte pocit, že píšete lepšie, keď ste opitý, kedy dosiahnete bod, v ktorom si poviete "Tak a teraz budem absolútne priehľadný". Príležitostne sa zvykneme nahrávať vo chvíľach, kedy medzi nami vládne čierny humor a na druhý deň si k tomu sadnete a zrazu počujete sám seba, poviete si "do zadku!" a nasledujúce tri dni sa alkoholu ani nechytíte. Myslím, že moje texty zo mňa vychádzajú práve v ten nasledujúci deň po tej bláznivej noci a sú výsledkom pospájaných nejasných spomienok.
Bolo by dosť hrozné využívať útek od vecí vo význame kreativity. Príliš veľa ľudí v minulosti, ktorí sa touto cestou vydali, skončili... ich kreativita bola totiž zničená niečím, čo sa z počiatku javilo ako niečo užitočné...

Viete, ak ja hovorím o pití, mám na mysli skutočné pitie. Pijem pivo, pretože mám rád jeho chuť, hoci viem, že od toho priberám. Niekedy nejem celé dni, iba pijem pivo... a z toho to je, z toho som tučný."


Snažil som sa priviesť Roberta na trochu príjemnejšie myšlienky s tým, že máme zrejme spoločný problém. Pozrel na mňa a uškrnul sa. "To áno, ale pod vaše fotografie ľudia nepridávajú žiadne komentáre, však?"

Pravda, nuž ale to je cena, ktorú musí človek zaplatiť. No tak, komentátori, nechajte ho na pokoji!

zdroj: Record Mirror, 19/10/1985
autor: Andy Strickland



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi