Rodina, priatelia a domov - 08/1996


Predtým, ako The Cure vyrazili na americké turné s aktuálnym albumom "Wild Mood Swing", si líder skupiny a spevák Robert Smith so všetkými sadol a dal im jasné príkazy.


"Mali sme so všetkými veľký míting a tam som prehlásil, že ak počas turné uvidím jeden namrzený ksicht, idú domov," povedal Smith. "Tak teraz neviem, či sa naozaj tešia alebo sa vždy smejú, iba keď som niekde nablízku. Na druhej strane, keď sa smejú, som šťastný."

Kombinácie "Robert Smith" a "štastie" sa v jednej vete vyskytuje naozaj zriedka - obzvlášť keď ju vysloví Smith osobne. Pravdou však je, že za tie štyri roky, ktoré nový album delia od svojho predchodcu, sa Smith usadil, neďaleko Londýna si kúpil dom, v podstate sa vzdal nočných žúrov a rozhodol sa, že nakoniec život nie je až taký zlý - a to aj napriek všetkým tým rokom, ktoré vypĺňali skladby ako "Pictures Of You", "Boys Don´t Cry" a "Disintegration". Smith však sám seba vo svojich skladbách zachytáva ako náladového samotára.

"Som osoba, ktorá píše skladby a zároveň som osobou, ktorá tieto skladby spieva," povedal. "Ľudia pristupujú k týmto skladbám na určitej emocionálnej úrovni a okamžite sympatizujú s niekým, o kom sú presvedčený, že som to ja osobne. Lenže, väčšinou sa pekne mýlia. Zabil som veľmi veľa času tým, že som pristupoval na požiadavky a bol som tým, kým chceli aby som bol. Ale od albumu "Wish" sa tomu snažím vyhýbať," pokračuje. "Teraz som viac sám sebou, a som viac spokojný s tým, aký a kto som. To je pre mnohých samozrejme veľkým sklamaním. Ja sa neprechádzam celé dni a nepremýšľam neustále o francúzskych romantických básňach a nepíšem skladby. To je iba zlomok môjho života."

Domov sladký domov

Rodina, priatelia a domov... to je zrejme najväčšia súčasť jeho aktuálneho života.

"Najväčší rozdiel je ten, že dnes už mám kde žiť a som naozaj šťastný. Stratil som so všetkými kontakt. Doslova som už nepoznal nikoho mimo skupiny alebo nášho štábu," prehlásil 37-ročný Smith v hoteli v Denveri. "Dá sa povedať, že som nemal žiadnych priateľov. Celý rok som strávil mimo skupiny a znova som spoznával našu rodinu - synovcov a netere a kopec starých kamošov. Doslova som vďaka tomu ožil. Dnes mám svoje milované miesto, kde žijem a aj napriek tomu som vyrazil na osem mesačné turné. To je fakt trochu absurdné."

Turné zahŕňa aj tohtotýždňový termín v Los Angeles a budúci týždeň na amfiteátri v Irvine Meadows.

Popovo elegantným pocitom úzkosti, ktorým je náladová hudba The Cure podfarbená, sa však hudobný trh 90-tych rokov doslova presýtil. Niektorých temných myšlienok sa Smith vzdal už pred celou dekádou, no vzostup alternatívnej hudby ten pocit úzkosti opäť vrátil späť do centra pozornosti v populárnej hudbe. To, čo však bolo kedysi pútavé a jedinečné, je dnes naopak všedné a doslova nudné.

"Myslím si, že niektoré z otázok a vecí, na ktoré som literárne odkazoval pred rokmi, sa definitívne vytratia," povedal Smith. "Rozdiel je však v tom, že už dávno nie som motivovaný o nich písať. Zistil som, že je mnoho iných ľudí, ktorí majú rovnakí pocit úzkosti a mne príde nezmyselné pokračovať v tých istých veciach."

Tak teda zlom

"To bol ten dôvod, prečo si to vyžiadalo toľko času. Neustále ma presviedčali, že nebudeme schopní návratu. Po troch rokoch som povedal, 'Nebojte sa nahrať album iba preto, že on nebude mať nik záujem'. Je mi jedno, či sa budeme musieť zasa predierať od spodu. To by som potom nikdy nenahral žiaden album. Nemyslím si, že "Disintegration" je lepší než "Seventeen Seconds" album len preto, že sa ho predalo viac," dodal.

Je dobré, že Smithovi je komerčný úspech ľahostajný. "Wild Mood Swings" aktuálne vypadol v Top 100 po tom, čo dosiahol najvyššiu 12. pozíciu a nepriniesol so sebou žiaden prelomový singel podobný "Friday I´m In Love". Aj to súvisí so Smithovou pauzou.

"Myslím, že skutočnosť, že sme boli štyri roky preč je omnoho väčší faktor ovplyvnenia, než som si vôbec dokázal predstaviť."

Wild Mood Swings

A to ho trochu frustruje, nakoľko album "Wild Mood Swings" je jedným z najlepších počinov skupiny. Celý bol nahratý v anglickom panskom sídle, ktoré si skupiny na celý rok prenajala od herečky Jane Seymourovej, známej zo seriálu "Dr. Quinnová".

"Unplugged" MTV síce pootvoril dvere k obnaženiu skupiny, no nakoniec to viedlo k odchodu gitaristu Porla Thompsona a bubeníka Borisa Williamsa, čo vyústilo k absolútnej zmene celého konceptu.

"V určitom zmysle sa mi uľavilo, pretože som si nevedel predstaviť, kam by sme s vtedajšou zostavou ešte mohli zájsť. Vedel som, ako budeme znieť a ako budeme hrať. Pri spätnom pohľade to bolo aj celkom dobré. Napriek tomu som si dal od skupiny na rok pauzu, aby som pochopil, kam chcem veci smerovať. To my umožnilo premýšľať o každučkej stránke toho, čo The Cure robia. A takto som sa vlastne zbavil množstva vecí, ktoré ma na skupine vážne trápili. Najväčší problém bol v metodológii - kto čo robil a prečo, ako aj zodpovednosti, za to, čo kto urobil, či neurobil"

Ak by skupina pokračovala a nahrala ďalší album, tak ako sa to dožadoval ich label, "dopadlo by to katastrofálne," povedal Smith. "Teraz sú to už štyri roky. Minimálne 50 krát som odložil väčšinu skladieb, ktoré sú dnes na albume. A dnes to vidím ako najlepšiu vec, akú sme kedy urobili."

"Wild Mood Swing" bol pôvodne sarkastický názov nikdy nevydaného sólového albumu Roberta Smitha z roku 1983. No na rozdiel od nejakých náladových swingov, kedy išlo v podstate o jednu a tú istú skladbu v rôznom poňatí, je tento album o niečom úplne inom.

"Ten názov sa mi však vždy páčil," spomenie Smith. "Celá tá myšlienka pripomína horskú dráhu. Predpokladom toho albumu je, že s vami zatrasie."

"Nový album je viac pozorovací. Je o iných ľuďoch, o veciach, ktoré sa im stali," povedal Smith. "V tom čase som si o nich robil starosť. A to ma vlastne pritiahlo späť k písaniu. Dnes sa pohrávam s vecami a premýšľaním v štýle "Hmm... z tohto by mohol byť celkom dobrý song"."

Kritiku však nepočúva. "Wild Mood Swings" sa totiž stal titulkom všetkých kritík, aj tých, ktoré ho chvália, ako aj tých, ktoré ho odsudzujú.

"V Anglicku povedia, "Ste úplne mimo toho, čo dnes frčí," no ale my sme vždy mimo hlavného prúdu... viem si predstaviť ten posmech, keby sme skúsili fakt niečo moderné - trebárs, že by The Cure skúsili jungle a podobne," zažartuje. "To by bolo totálne absurdné".

Veľký výkrik

Ale na tom tiež nezáleží. The Cure majú dostatok peňazí a ďalšie stále zarábajú, ako to dokazuje aj masívne nové turné. A mimochodom, Smith má dojem, že sa napĺňajú slová, ktoré vyslovil pred 14 rokmi.

"Albumom "Pornography" som dosiahol všetko, čo som dosiahnuť chcel. Tým to akoby pre mňa skončilo. O nič som sa už potom nestaral. Všetko od toho albumu bol pre mňa len akýsi bonus. Od momentu, kedy som vyhlásil "Tu som, som súčasťou tohto sveta!", sa mi naplnilo všetko. To bol pre mňa ten veľký výkrik."

Ako povedal, najväčším problémom je udržať hudbu "čerstvú".

"Pri pohľade na Roberta Smitha spievajúceho na albume "Pornography" si viem presne spomenúť na moje pocity a na to, aký som vtedy bol, no nič z toho tu už dnes nie je. Dnes sa už tak jednoducho necítim a som niekto iný."

Po takmer 20 rokoch, 19 albumoch a niekoľkých zmenách skupiny, sa Smith rozhodol pre rôznorodý mix koncertnej šou. Na 40 koncertoch predstavila skupina 70 skladieb. "Kým sa dostaneme do Los Angeles budeme mať na konte 100 odohratých skladieb," dodal. "Každú noc hráme takmer 3 hodiny a každú noc mením setlist. Dnes hráme dokonca veci, ktoré sme na koncertoch nehrali už viac ako dekádu."

S novým členmi v zostave sa The Cure vrátili opäť k päťčlennému zoskupeniu, čo je v podstate u nich už pravidlom. A či už je to účel alebo zámer, Smithova skupina si delí peniaze na 5 častí. "Takto je každý spokojný. Aj keď sme nemali toľko peňazí, aj vtedy sme sa delili spravodlivo. A spravodlivo sa delíme i dnes. Ale aj tak verím, že peniaze sú koreňmi všetkého zla."

Pred pár rokmi sa Smith dopočul, že The Jam sa rozpadli práve kvôli deľbe zisku. "Ak každý dostane rovnaký diel, potom môžem s kľudom prehlásiť, "pozrite, moja skladba je lepšia, než tie vaše a preto pôjde na album," dodá Smith.

Ale aj v takomto socialistickom systéme sa objavia nezhody. Dva roky zabil Smith súdnym sporom so zakladateľom The Cure, Lolom Tolhurstom, ktorý sa domáhal viac percent zo ziskov skupiny, výmenou za vzdanie sa práv na názov skupiny.

"20 rokov života som investoval do tohto všetkého, čo sme dosiahli," vysoptí zo seba Smith. "Niekedy mám pocit, akoby to bolo 120 rokov. Niekedy zasa menej. Viem, že som už niekoľkokrát dosiahol bod, kedy som premýšľal, že by som mal robiť už niečo iné. Často sa vraciam k tomu, čo som napísal, trebárs aj rok dozadu, a nechápem, čo som tým chcel vlastne povedať."

Aj keď dnes už nepíše toľko o pocite úzkosti, stále ho v sebe má. "To nie je o znepokojení zo starnutia alebo o zmiernení svojho hnevu. Ide o preteky s časom a snahe vybrať si robiť niečo iné. Moje možnosti sú každým novým rokom menšie a menšie..."

zdroj: Orange County Register, 09/08/1996
autor: Mark Brown



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi