The Cure - Koniec? - 09/1999


Predzvesti albumu "Bloodflowers"


The Cure aktuálne dokončujú svoj ďalší album, ktorý ponesie názov "Bloodflowers" a pripravujú ho na jesenné vydanie pod hlavičkou Polydoru. Povráva sa však, že tentoraz by mohlo ísť o ich skutočne posledný album. Mastering bol dokončený v štúdiách kapely Genesis - Fisher Lane Farm a album bude produkovaný Robertom Smithom a Paulom Corkettom.
S odvolaním sa na slová speváka a textára Roberta Smitha, tento album bude niečo ako index všetkých predošlých nahrávok skupiny. "Je to akoby som uzavrel všetky témy, o ktoré som sa celé roky zaujímal a snažil sa vydestilovať všetko, čo som sa kedy snažil povedať. Je to o tom, ako som vnímal veci v jednotlivých etapách môjho života," vysvetľuje. "Celé to znie veľmi tvrdo, obsahuje to množstvo gitár. Je to trochu hlučné a riadnou dávkou temnosti..."

"Pripomína to starých Cure; zapadá do štruktúry albumov "Pornography" a "Disintegration". Ľuďom, ktorí sú týmito albumami doslova posadnutí, sa tento nový album bude rozhodne páčiť."

Medzi skladbami, ktoré sa objavia na albume budú aj piesne "Fall" ("čo bude zrejme náš najväčší a najsurovejší song, aký sme kedy nahrali"). "Side By Side" (podľa Smitha pekne deprimujúca) a "Just Say Yes", trochu rezkejšia skladba prepletená temnotou. No rozhodne nečakajte žiadne rádiové single. "Na tomto albume nebudú žiadne popové Cure skladby," prezradil Smith. "Po textovej stránke sú nové skladby o beznádeji, strate, nedostatku viery. No a po hudobnej stránke skladby zasa reflektujú na hudbu, ktorá patrí k menšinovým žánrom. Využívame hlavne gitarový zvuk, ako aj spätné väzby, ktoré kedysi používali iné kapely, no nie je to nič, na čo sme boli zvyknutí."

20 rokov na cestách a The Cure fanúšikom vedia dať stále presne to, čo od nich môžu očakávať. Na tomto fakt je niečo pohodlné. Ako vraví Smith, "Nemám pocit, akoby som tých 20 rokov robil jedno a to isté. Celú prvú dekádu som sa držal rozhodnutia to celé niekam posunúť. Tých druhých desať rokov to bolo viac o mojej vlastnej spokojnosti. Tých prvých desať rokov som si chcel niečo dokázať a tých druhých desať rokov som chcel mať z toho všetkého čo najväčšiu radosť."

Takisto sa naučil, že je možno vydať aj bezútešnú nahrávku a pritom sa do nej neponoriť tak, že by z toho vznikli samovražedné sklony. Takže, aká hudba ho dnes inšpiruje?
"Dnes počúvam hlavne folk, také fidlikačky, jednoducho také tie zábavné pesničky," povie Smith s úsmevom. "Tento album je vlastne takou podivnou reakciou na to všetko."

zdroj: RECORD MART & BUYER, 09/1999



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi