Robert Smith: Môj život - 05/1986


27 rokov života Roberta Smitha vo fotografiách


(foto pod článkom)

1961 - To je v Blackpoole - ja s mamou. Január 1961. To som mal skoro dva roky. Narodil som sa kúsok odtiaľ (21.apríla 1959 o 11:55 hod.) a žili sme tam do mojich štyroch rokov. Pamätám si, ako som sedel na pláži a pozeral sa na moju malú sestru Janet - zvykla si dávať do pusy piesok a chrobáky. Ale moja úplne prvá jasná spomienka patrí príchodu na Victoria Station v Londýne na parnej lokomotíve. Parné lokomotívy! To už ma robí pekne starým, nie?

1964 - Apríl 1964, krátko po tom, ako sme sa presťahovali do Horley. Môj otec práve prerábal záhradu - v tejto časti bol malý rybník a taký malý dvor, kúsok odtiaľ ostružiny, kam som sa rád schovával. A bol tam aj obrovský gaštan, na ktorý som rád liezol a zhora sa pozeral na chodník a púšťať sliny na ľudí, ktorí po ňom išli. U susedov žil chalan, Kevin - skutočný delikvent. Bol odo mňa trochu starší a pokladal za úplne správne hádzať po autách kamene. Nikdy samozrejme netrafil, no mne sa to raz podarilo a samozrejme, že to vletelo do vnútra auta, keďže som trafil presne do otvoreného okna...
Asi v tom čase som nastúpil na základnú školu St.Francisa v Crawley. Vtedy som už určite musel stretnúť aj Laurenca, pretože býval vo vedľajšej ulici a chodili sme do školy tým istým autobusom, ale zrejme na mňa vtedy nijako nezapôsobil.

1966 - Ja s bratom Richardom v apríli 1966 pred našim novým domom v Crawley. Asi tri roky som vtedy vkuse nosil slnečné okuliare - pokladal som to za úplne super vec. Vtedy som už začal byť trochu smiešny.
Richard bol odo mňa o 13 rokov starší, naučil ma zopár akordov na gitare, ale v tom veku som ešte o ničom veľkom nesníval. Mám aj fotografie, ako 8-ročný hrám na gitare, ale tie vám neposkytnem, pretože by ste k tomu pridali príšerné komentáre.

1970 - Naša rodina (Robert, Richard, Janer, staršia sestra Margaret a rodičia) a zopár našich priateľov sa vybrala v Auguste 1970 kempovať na pobrežie do Írska. Dva mesiace rybárčenia a popíjania Guinessu. Toto je posledná fotografia, na ktorej vyzerám príliš mlado. Bol som obdarený s čistou pokožkou na tvári - vriedky som mal vždy pod kožou, nikdy sa nedrali von. No a potom prišiel čas fenomenálne dlhých vlasov. Keď som mal 11, naša škola sa zaradila do jedného projektu ako pokusný králik. To už som chodil na strednú školu Notre Dame - voľnomyšlienkarské zriadenie s otvorenými triedami a podobne. Bola to dobrá zábava, totálne sme všetko zneužívali. Raz som si trúfol obliecť do školy tmavo-zamatové šaty. A to bolo hneď aj po prvýkrát, čo ma zmlátili - boli to štyri decká a podali si ma na ceste domov. Ale musel som to mať oblečené celý deň, pretože moja učiteľka si povedala, "Och, prechádza fázou osobnostnej krízy, tak mu v tom pomôžme."
Po Notre Dame som nastúpil na strednú školu Sv. Wilfreda. Veľa som sa venoval futbalu, až do 14-tich, kedy som stretol Mary na napadlo ma, že by som nemal toľko času zabíjať futbalom. Chodili sme spolu do dramatického krúžku a mali sme si vybrať niekoho, s kým by sme radi hrali divadlo celý semester. Motal som sa po miestnosti - bola to inak tá najodvážnejšia vec, akú som kedy urobil - a pomyslel si, "ak povie nie, tak mi to zlomí srdce, ale ak to neurobím, požiada ju niekto iný." A ona súhlasila, vďaka Bohu. Dokonca som s ňou chodil aj na dievčenskú toaletu a počúval všetky babské klebety. Ona zasa zvykla chodiť na chlapčenské záchody, okrem prípadov, kedy bola znechutená zápachom.

1970 - toto je jedno z našich prvých fotografovaní ako The Cure - v Clapham Common v roku 1979 krátko po vydaní prvého singla. Nemali sme ani šajnu čo obnáša popularita na popovej scéne - veľmi sme sa snažili zachovávať "bez imidžový" štýl.
Prvú kapelu som mal ako 14-ročný - bol v nej môj brat, mladšia sestra a zopár bratových kamošov. Volali sme sa The Crawley Goat Band - brilantné! Potom som mal kapelu s názvom "The Group", pretože bola jediná na škole, tak sme jej nedali žiadne špecifické meno. Neskôr sme sa premenovali na Malice, boli sme také submetal-punkové zoskupenie. Hrali so mnou Michael Dempsey, Laurence a ešte dvaja ďalší chalani. Hrali sme na školskom koncerte, ktorý som osobne organizoval, všetkým som nahovoril, že bude hrať jazzová kapela a chorálový kvintet a vďaka tomu sme predali 150 lístkov, každý po 25 pencí. Premenilo sa to celé na výtržnosť. To už boli Vianoce a keď som sa po nich vrátil do školy v januári, bolo mi povedané, že mám na žiakov nežiaduci vplyv a vylúčili ma. Síce ma potom prijali späť, ale odvtedy nikdy nepriznali, že som tam oficiálne študoval. Bola to zábava! Mal som tri "A" úrovne - nešťastne som prepadol z biológie, s odratými ušami uspel z francúzštiny a z angličtiny som mal "B"-čko. Po škole som bol 8 alebo 9 mesiacov na sociálne podpore, následne mi prestali vyplácať peniaze a vtedy ma napadlo, "teraz je ten správny čas nahrať demo a zistiť, čo si o tom ľudia myslia."

1979 - toto je strašná fotka! Pochádza z našej prvej verejnej foto session (pre náš prvý album). Chceli nás zachytiť ako popovú kapelu, ale my sme neboli nič viac ako banda starých tulákov. Retiazka na mojom krku je tá istá, ktorú nosím dodnes - tuším mi ju kúpilo niekde to bláznivé dievča (Mary). Bolo to krátko pred oficiálnym vydaním singla "Boys Don´t Cry", ktorý som napísal už dávno predtým. Bol to môj nápad znovu ju vydať (v roku 1986). Kvôli tomu som zavolal Michaelovi a požiadal ho, aby si s nami zahral vo videoklipe - dosť ho to prekvapilo. Znovu som nahral aj vokály, pretože keď to začujú ľudia v rádiu, mohli by si pomyslieť, "aký divný hlas". Dnes mám hlas predsa omnoho lepší.

1980 - sedíme na kontajneri pred štúdiom, kde sme vystúpili po prvýkrát s "A Forest" v relácii Top Of The Pops. To s nami už Michael nebol, pretože sme si nepasovali a takisto sa mu nepáčili skladby, ktoré som napísal pre album "17 Seconds". Okamžite som požiadal Simona, aby sa k nám pripojil a on zasa so sebou stiahol Mathieua, ktorý hral v Simonovej kapele s názvom The Mag Spys.

1981 - Začiatok roka, v čase, keď vyšiel album "Faith". To už od nás odišiel aj Matthieu. Ani sme sa ho nesnažili prehovárať, jemu prišiel album "Faith" príliš temný a pochmúrny. Boli sme vtedy pekne nevľúdna banda, ktorá zmutovala do delíria albumu "Pornography".

1982 - Toto sme nafotili pre obal albumu "Pornography". Dali sme si na tváre masky a následne sa fotili v pózach Marilyn Monroe - bolo to plánované v štýle, ako by asi vyzerala Marilyn Monroe po rokoch rozkladu, ak by bola zostala zakrytá v saténovom prestieradle.

1982 - tu sme začali byť už trochu čudní, ako vizuálne, tak aj mentálne. Ja mám na sebe rúžové tričkom z Ms.Selfridges. V tom období som si tam kupoval všetky veci, no bohužiaľ, odvtedy sa už v dievčenskej veľkosti 12 necítim vôbec dobre. Krátko na to, v lete 1982, sa to všetko skončilo. So Simonom sme sa už príliš tĺkli. Mal totiž špecifickú predstavu o tom, čo by sme mali robiť ďalej - chcel niečo ešte viac uplakané a ešte viac nedostupné... síce nie všetko, ako aspoň trochu. Ja som v tom videl definitívny koniec. Keď sa tak aj nakoniec stalo, vnímal som to naozaj ako totálny koniec - musel som si dať od všetkého pauzu, ktorá zabrala šesť mesiacov. Predĺžil som si dovolenku s Mary.

1982 - po tom, čo sme so Stevenom Severinom nahrali "Lament" pre FlexiPop, začalo mi všetko liezť na nervy, tak sme s Lolom urobili "Let´s Go To Bed". Urobil som si s vlasmi otrasnú trvalú. Mal som dlhé vlasy - nie dlhšie ako teraz - a ja som ich chcel skučeravieť, no vyzeralo to nakoniec veľmi komicky, ako moderná ovčia vlna, takže som si to musel nakoniec razantne ostrihať.

1983 - táto fotka je z videa "The Walk". To sme začali pracovať s Timom Popem a jeho napadlo, že by sme mohli byť viac sureálni a trochu... narušení. Takže pred každou scénou som sa pomaľoval s lakom na nechty a obliekol som sa do čiernych priliehavých nohavíc, čo som šlohol Severinovi z The Banshees.

1983 - toto som ja pred začiatkom natáčania videa k singlu "The Lovecats" - v tom videu nie je až tak veľa mačiek, pretože len čo sme zapli svetlo, všetky sa rozutekali. Krátko na to sme sa dali dokopy s Andym a Phillom. Celý ten nápad toho videa pramenil v túžbe natočiť niečo na soundtrack k filmu Walta Disneyho.

1984 - toto je z obdobia nahrávania albumu "The Top". Porl sa k nám pridal kvôli nahratiu saxofónu v jednej skladbe, "Give Me It" a už s nami zostal. A v tej zostave sme zotrvali asi rok, kedy nás Andy s Phillom opustili, následne sa k nám vrátil Simon a najali sme nového bubeníka, Borisa.

1985 - ten ultrafialový mejkap mám kvôli filmovaniu videa "InBetween Days". V maskérni sme museli sedieť asi štyri hodiny so zavretými očami, čo bola dosť dobrá sranda.

1985 - to bolo v časoch singla "Close To Me". Bolo to príšerné - naniesol som si modré očné šmynky a hlavne žul žuvačku, aby som udržal pod kontrolou svoje emócie. Milujem žuvačky, aj teraz ich mám plné vrecká. Jablkové, čučoriedkové, pomarančové... tie nové od Hubbabubba sú úžasné!

1986 - Prečo mám na fotke toľko rybičiek? Myslel som si, že my to poviete vy. Ale inak je to pekné, obyčajne, keď ma fotografujú, tak si pred sebou predstavujem množstvo rýb...

zdroj: Smash Hits, 07/05/1986



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi