Roger O´Donnell: Hudobný alchymista - 02/2010


Roger v aktuálnom rozhovore pre mexický hudobný magazín


Možno mnohí z vás poznajú Rogera O´Donnella vďaka jeho klávesovým prácam v The Cure. Aj ja si spomínam na toho chalana za synťákmi s rozstrapatenými vlasmi a tak bledou tvárou, akoby mal každú chvíľu zomrieť. Lenže túto stránku života vidí Roger rád ako súčasť minulosti, prípadne ako klamstvo súčasnosti.

Súčasnosť, to sú totiž intenzitou nabité dni, ktoré trávi prácou na svojom sólovom projekte a nahrávaním v jeho domácou štúdiu s obľúbenými "hračkami", Moog syntezátorom a MacBook Pro, prípadne komponovaním materiálu pre piáno a čelo. Alebo balením poštových zásielok, čo pre O´Donnella nie je žiadna novinka.

Roger sám seba vidí ako osobu bez záľub, no až so zbožnou oddanosťou sa venuje novým technológiám, čoho dôkazom sú nasledujúce riadky.

Roger O´Donnell totiž konečne súhlasil s krátkym rozhovorom pre online magazín Avenida24.com. Napriek našim počiatočným obavám akceptoval interview bez akýchkoľvek problémov a zdržaní. Reportér dokonca navrhol posledné výdobytky techniky ako webcameru a podobne, no v tomto prípade sme sa dočkali odmietnutia vzhľadom na Rogerovu zaneprázdnenosť. Takže nasledujúci rozhovor je výsledkom niekoľkých e-mailových korešpondencii.

Roger, v tvojich prácach, či už sólových alebo v hudobných kapelách, sa nedá nepostrehnúť určitá dávka spirituality. Považuješ sám seba za duchovnú osobu? Máš niečo duchovné, k čomu sa utiekaš, prípadne nejakého guru? Z kadiaľ čerpáš inšpiráciu?
Som duchovnou osobou v tom tradičnom význame slova, inšpirácie čerpám zo svojho vnútra, ako aj z vonkajších vplyvov a hlavne z mojich osobných skúseností. Svoje pocity prežívam vo svojom vnútri veľmi intenzívne.

Sám seba pokladáš za hudobníka, či umelca?
V podstate oboje, sú hudobníci, ktorí ku svojej hudbe pristupujú umelecky a sú zasa hudobníci, ktorí tvoria umenie. Kedykoľvek môžem byť jedným z nich, alebo obe role zastať súčasne. Snažím sa komponovať hudbu ako výsledok inšpirácie, hlavne sa snažím zachytiť tie letmé momenty.

Tak nám čosi prezraď o svojich koreňoch.
Narodil som sa a vyrastal v Londýne, v Anglicku a ku hre na piano som sa začal priúčať súčasne so svojimi prvými krokmi. Bolo to veľmi skoré, no nie skutočné rozhodnutie, niečo, čo vzišlo úplne prirodzene. Byť profesionálnym hudobníkom, áno, to už bolo zložitejšie rozhodnutie, ale takisto som k nemu dospel prirodzenou cestou a som šťastný, kam až ma moja kariéra posunula.

Toto sa žiada ale doplniť trochu podrobnejšie, nakoľko do roku 1986 bol O´Donnell členom úspešného zoskupenia Psychedelic Furs a o rok neskôr už participoval s The Cure na albume "Kiss Me Kiss Me Kiss Me". Krátko na to sa stal Roger dokonca oficiálnym členom skupiny, kedy nahradil Lawrenca Tolhursta, ktorý nezvládal svoje problémy s alkoholom.

Prečo sa tak zaujímaš o Moog syntezátori? Odhadoval by som to na ich vek a ten úžasný zvuk.
Používam staručký Moog Voyager, ako aj novšie modely, vyrábané v súčasnosti. Milujem ich zvuk, ich zvukové rozhranie, ako aj spôsob, akým ich dokážem skombinovať s inými nástrojmi. No ale aktuálne ma opäť zlákalo piano, znovu som ho objavil a opäť prepadol jeho čaru. Piano bolo mojím prvým hudobným nástrojom a zrejme bude aj posledným.

Skús nám ešte čosi povedať o tvojich skúsenostiach s Macbook Pro.
Všetko, čo som hudobne kedy urobil, má čo dočinenia so značkou Mac, vlastne som s Macom prežil celý môj život.

Možno to vyznieva ako veľká reklama pre Mac, ale keď zájdete na YouTube, tak vo videách s Rogerom objavíte vždy jeho Moog a Mac, dokonca natrafíte aj na seminár, ktorý usporiadal Roger s firmou Mac v jednom z Apple obchodov.

Skúsil si už v prácu v kapelách, máš za sebou aj úspešnú sólovú kariéru. Na akej úrovni sa ti pracuje lepšie, samému alebo v kapele?
Rád pracujem s hudobníkmi, ktorí majú môj rešpekt, od ktorých môžem čo to pochytiť. Interakcia medzi hudobníkmi je úžasná vec, ako aj časovanie práce a tie rôzne delikátnosti spoločnej práce v štúdiu. Nejaký čas už pracujem sólovo, ale aktuálne som uprostred projektu s čelistom Paulom Van Dongenom a je to neuveriteľná skúsenosť.

Tak nám skús prezradiť, na akých projektoch aktuálne ešte pracuješ?
No, momentálne som zainteresovaný do viacerých projektov. Z nich najznámejšie sú moje sólové albumy, ktoré sú výsledkom mojej práce s Moog Voyagerom a mojim Mac-om. Ale chystám EP ladenú do jazzu, no a samozrejme aktuálne je to spomenutá práca s Paulom, čiže piano a čelo, obohatené vokálmi. Chcel by som ešte viac preskúmať oblasti hudby, ktorú mám rád a tým obohatil samého seba.

Čo aktuálne počúvaš, mimo vlastnej tvorby?
Len veľmi zriedka siahnem po prácach iných hudobníkov, obzvlášť keď sa venujem práci, takže momentálne počúvam skutočne len vlastné kompozície.

Mnoho kritikov sa v súčasnosti vyjadruje, že "rock je mŕtvy", no ja osobne si myslím, že v tomto prípade to nie je nič nové pod slnkom. Tvoj názor?
Nikdy som nebol fanúšikom rockovej hudby. Príde mi veľmi chladná a bez emócii...

Tí, ktorí kedysi sledovali práce O´Donnella si môžu myslieť, že ide o náladové vyhlásenie, no ak si vypočujete jeho súčasnú tvorbu, dá vám to zmysel.

Roger, sú ľudia, ktorí sú zodpovední za medzníky dejín, ktorí ovplyvnili naše životy. Kto zmenil tvoj život?
Tá najvplyvnejšia osoba v mojom živote je Erin Lang, ktorú poznám, s ktorou pracujem a žijem už desať rokov. Ona je nádherný dar, vďaka ktorému som sa v mnohom zmenil (čo som si nikdy nemyslel, že sa stane), ukázala mi tie krajšie stránky života. Dnes je mi cťou byť súčasťou jej hudobných tréningov a všetko, čo robím na poli hudby je ovplyvnené práve ňou.

Erin Lang je speváčka s kanadským pôvodom, známa hlavne na rodnej scéne v Toronte, vďaka úspešnému mixovaniu folku, jednoduchej hry na gitaru, violy, camparina... a to celé znie veľmi príjemne. Erin sa ako vokalistka objavila v dvoch skladbách na Rogerovom albume "The Truth In Me" (2007), ako aj na zatiaľ poslednom "Music From The Silver Box" (2009). V máji tohto roka by sa mal na trhu objaviť aj Erinin nový album

Radi by sme poznali tvoj názor na hudobný priemysel. Vinyl zomrel, CD stále vzdoruje, koľko času zostáva formátu mp3? Kde to všetko skončí?
Ako priemysel to myslím celé už skončilo. Stále tu budú ľudia, ktorí budú predávať milióny albumov, ale bude to ťažké, keď hudba už nie je samotný produkt. Hudba sa vracia späť do rúk ľuďom, presne tam odkiaľ vzišla a kam patrí.

Tvoje spomienky na Mexiko?
Na koncerty v Mexiku spomínam rád. Myslím, že mexickí fanúšikovia sú najlepší na svete. Len ma mrzí, že som doposiaľ nenavštívil aztécke pyramídy.

Áno, aj my máme nádherné spomienky na koncerty v Sports Palace v roku 2004. Bolo to čosi úžasné. Neplánuješ do Mexika návrat?
Bohužiaľ nie. Turné je veľmi nákladná záležitosť. A ja osobne mám v Mexiku veľmi malé publikum.

A nakoniec otázky bez zbytočného premýšľania. Prvá vec, čo ťa napadne, keď počuješ slovo:

Sláva: pasažier
Hudba: všetko
Láska: strata
Duša: svet
Jedlo: nutnosť
Zábava: túžba
Londýn: domov
Toronto: smútok
Syntezátor: hlas
MAC: "ja"
Technológia: budúcnosť
The Cure: minulosť

zdroj: avenida24.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi