Hviezda popu - 09/1985


Nečakaný úspech v podobe "Head On The Door"


Robert Smith je dnes jeden veľmi príjemný chlapík. Veľmi rýchlo sa nám ospravedlnil za takmer 90-minútové meškanie, zažartoval na tému gitarového sóla, ktoré hral vo videu v rohu miestnosti kdesi v Barcelone ("To hrá Sangria, nie ja") a dosť ho zarazilo, že mu Fiction neobjednali na ich účet pohár dobrého piva.

Jeho stále viac dlhšia ofina sa až hanebne tlačí do kútika jeho pier počas rozprávania, zakrývajúc jemné očné šmynky, no prekvapivo chýba na perách rúž. Singel "InBetween Days" sa už pomaly presúva do nižších častí rebríčkov, no nové krídla začínajú rásť čerstvo vydanému albumu a jeho chystaným singlom. "V dokonalom svete by zo všetkých tých singlov boli jednoznačne No.1 záležitosti," povie potichu. "Myslím, že "InBetween Days" sa dostala do rádia vďaka svojej veselosti, a keď sa už niečo hrá v rádiách, tak sa to dostane aj do hitparád - prepáčte mi tú arogantnosť, no myslím, že to mohlo byť ešte lepšie. Chcel som, aby sa aj video hralo ešte častejšie, pretože naše videá mi prídu rovnako dobré, ako single."

Trvalo mu takmer celý rok, kým si osvojil myšlienku, že The Cure sú, ako tomu oni hovoria, "hot", no napriek tomu Robert stále odmieta uveriť, že on sám je popovou hviezdou. Navrhol som mu, že nech sa ide v týchto dňoch poprechádzať napr. okolo Tesco supermarketov, potom isto vyššie uvedené uzná. Potriasol hlavou a odchlipol si zo svojej limonády.

"Hovorili mi to aj iní ľudia, ktorí so mnou robili rozhovor a teraz som z toho už vážne zmätený. Naposledy sa mi stalo, že ma kdekto zastavil a požiadal o autogram, a to sme dokonca neboli na žiadnom turné, v časoch, keď sme v Top Of The Pops odohrali "The Lovecats"."

Zatiaľ čo pri minuloročnom albume "The Top" Robert evidentne dával pozor, aby sa album nedostal do žiadnych rebríčkov, skvelá albumová novinka "The Head On The Door" prezentuje The Cure v úplne inom svetle. Robert, zmýšľal si pri "The Top" v štýle, "dobre, urobíme zo seba tupcov a vydáme podivnú nepopovú záležitosť"?

"Ale ja tak predsa premýšľam vždy," zasmeje sa a vytiahne si ďalší pramienok vlasov z úst. "Na albume "The Top" je jediný singel, ktorý som napísal s jasným úmyslom - "The Caterpillar", zatiaľ čo na "Head On The Door" nie je jediný kandidát na singel, to hlavne preto, že celým albumom sa tiahne jasná kontinuita.
Album obsahuje množstvo typov skladieb, ale napriek tomu je to akýsi jednoliaty celok v štýle "Disco Beach Party". Je veľký rozdiel medzi ľuďmi, ktorí majú radi single a ktorí preferujú zasa albumy, ale myslím, že práve singel "Inbetween Days" tento priepastný rozdiel zmenšil, pretože ak sa vám pozdáva tento singel, je šanca, že sa vám bude páčiť aj celý album."

"Preferujem viac tento album v porovnaní s "The Top", je pre mňa omnoho jednoduchší a priamočiarejší, takže si viem predstaviť, že takto pôsobí aj na kohokoľvek iného. Keďže na "The Top" hrám vlastne na všetkých nástrojoch, okrem bicích, bolo omnoho jednoduchšie nechať sa strhnúť hustou zmesou zvukov, no na tomto albume sme pracovali všetci piati a mali sme k dispozícii omnoho viac nápadov. Osem skladieb sme nahrali dokonca na prvýkrát, také niečo sa nám nepodarilo od čias "Seventeen Seconds", o ktorom všetci vedia, že je to náš najrýchlejšie nahratý album."

"Všetky skladba na "The Head On The Door" boli skomponované s jedným syntezátorom a starou gitarou, ktorú som kdesi po dlhej dobe objavil. Povedal som si, že ak nové veci nebudú fungovať s týmito nástrojmi, tak potom nebudú dosť silné ani pre skutočné nahrávanie.
Všetky tie skladbu znejú trochu odlišne, nakoľko svoj hlas som k nim pridal až po tom, čo sme prišli s tým smiešnym nápadom pre dychové party a máme k dispozícií celé kazety nesmiernej hodnoty, na ktorých imitujem doslova celý orchester. Neskôr sa k nám opäť pripojil Simon, nabehli sme do štúdia pripraviť demá, kde sa sme celý deň rehotali pri počúvaní tých spomenutých kaziet, no napriek tomu to bol omnoho väčší skupinový proces, než som zažil kedykoľvek za predošlé roky. Toto nahrávanie bolo skutočne jedna skvelá zábava, pretože kedykoľvek som sa mohol kohokoľvek opýtať, čo by sme mali robiť a ono to vždy nejako zafungovalo."

No, nemôžem v tom tvrdení oponovať, ako aj dalších desaťtisíc fanúšikov, ktorí sa chystajú natlačiť do Wembley Arény, aby sa pozreli, ako to Robertovi a chalanom aktuálne ide. No ako Robert dodáva, ešte je jedna, či dokonca dve veci, ktoré musia na skúškach doladiť. "Musím ich neustále kontrolovať telefónom, pretože akonáhle ich pri skúšaní nechám samých, bez kontroly, tak to veľmi rýchlo zabalia a obyčajne skončia v najbližšom pube." To je spojené aj s faktom, že na mítingu skupiny sa demokraticky zredukovala zásoba nacvičených skladieb na šokojúci počet 51 ("nuž, každý priložil svoj zoznam jedenástich obľúbených skladieb") a evidentne dva dni, ktoré má kapela k dispozícií na skúšanie, nepostačia.
K tomu sa stále pohrávajú s myšlienkou vyraziť na festivaly a niet žiadnych pochybností, že Robert má momentálne dostatok entuziazmu na nahrávanie a koncertovanie zároveň.

"Pred dvoma rokmi som sa pohrával s myšlienkou, že by som mal s kapelou skončiť, no dnes máme Simona opäť späť a ja mám ten istý pocit, ako keď sme začínali - doslova si to opäť naplno užívame. V určitom zmysle sú The Cure, ako aj ja, stále mladší, než množstvo ostatných kapiel, ktoré začínali v našich časoch a ak by som vtedy nemal kapelu, určite by som ju založil dnes, pretože tak ako vtedy, aj dnes neznášam všetkých tých ľudí, ktorí sú v Top 10-tke hitparád. Je jedno, že odvtedy ubehlo už 8 rokov, náš postoj je rovnaký - dešpekt voči komu a čomukoľvek!"

Ak toto nepookreje naše srdcia a nezapáli plameň inšpirácie v nás samých, ako aj v našich mysliach, tak potom už nič nemá význam. Ešte stále potrebujeme The Cure a stále ich máme.

Zdroj: Record Mirror, 14/09/1985



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi