Radio France Inter - 01/2004


Telefonický rozhovor s Robertom


Som zvedavý, kto je na druhej strane linky. Haló?
Robert: Zdravím.

Haló? Robert?
Robert: Áno, som to ja, zdravím.

Vďaka za zavolanie.
Robert: To je v poriadku.

Som tu s Hugom, kvôli prekladu.
Robert: V poriadku.

Takže prvá otázka, ako sa máš, kde práve si a čo popíjaš?
Robert: Momentálne som doma (linka sa preruší)... lager.

Robert, práve sme zbežne prešli "Join The Dots" box set, ktorý vychádza budúci týždeň...
Robert: Fíha.

Bola to parádna jazda... mapuješ tým 25-ročnú históriu The Cure?
Robert: To je celý proces a tento boxset je iba jeho začiatkom, nakoľko sa chystám prejsť všetkými našimi štúdiovými albumami... budem ich remastrovať, každý z nich bude mať bonosový disk, takže.. mnoho ľudí akosi nechápe, že "Join The Dots" je len zbierka b-strán singlov, hoci sa na obale uvádza slovo "rarity", tie skutočné budú súčasťou spomenutých bonusových diskov.

Aha, no tak to je odpoveď pre všetkých fanúšikov, ktorí vyhlasujú "my už to dávno máme". Znamená to teda, že momentálne si na akomsi nostalgickom výlete, resp. obhliadaš sa späť alebo je to dokonca o hľadaní inšpirácie pre niečo budúce?
Robert: No, týmto som sa zaoberal skôr od polovice minulého roka, hoci sme v tom čase už mali byť v štúdiu kvôli nahrávaniu nového albumu (od augusta), no veci sa trochu posunuli, pretože som chcel dokončiť začaté veci... uvedomil som si, že okrem mňa to nemohol urobiť nik iný, pretože nie je nik, kto bol v The Cure po celý čas. Viete, ono to má nakoniec ako vždy dve stránky. Na jednej strane som nadšený tým, čo všetko sme dokázali. Samozrejme, že sa tam nájdu aj vyložene strašné veci, ale v globále, je to príjemné obzrieť sa takto späť... za tých 25 rokov som ani nemal možnosť sa na celú tú históriu pozrieť seriózne, takže nakoniec, máte pravdu, bol to taký nostalgický výlet.

No, keď teda spomíname to poobhliadnutie sa späť, často spomenieš, a nielen ty, že si na nahrávanie "Disintegration" vôbec nespomínaš. Teda pardón, nie "Disintegration", ale "Pornography". V tomto smere ma zaujíma, či si natrafil na niečo ešte horšie, než boli tvoje predstavy?
Robert: Je toho veľa, teda hlavne z tých ranných rokov. Mám celú zbierku demonahrávok pre album "Pornography", na ktoré si takisto neviem spomenúť, ako vznikli... viem, že sú to moje veci, ale dokonca nie je nik, kto by si spomenul, že som ich nahral ja. Ale pravdepodobne najzaujímavejšie a najpestrejšie sú najrannejšie veci, ešte z čias pred albumom "Three Imaginary Boys" a najpozoruhodnejší bude teda bonusový disk k tomu albumu, pretože niektoré veci tam siahajú až po rok 1975, aspoň myslím. Niektoré záležitosti sú pekne bizarné.

Máš nejakú predstavu, kedy by to všetko mohlo vyjsť?
Robert: Ešte raz prosím?

Kedy to plánuješ vydať.
Robert: Prvé štyri albumy sú plánované už na tento apríl.

Bernard má otázku a ja tiež, "nezmäkol" si trochu? Dnes si k začínajúcim kapelám milší, ako si zvykol kedysi byť. Nie je to skôr preto, že ťa všetci tí mladí velebia a považujú ťa za svoj vzor?
Robert: Akým spôsobom som láskavejší ako som zvykol byť?

Asi si nerozumieme, napríklad sa veľmi pekne vyjadruješ o The Rapture, Interpol... naspieval si duet s Blink 182 a podobne...
Robert: Aha. Myslím, že keby The Rapture pôsobili na scéne v rovnakom období, kedy sme začínali byť slávni, považoval by som ich rozhodne za konkurenciu, takže... myslím, že čas, ktorému sa hudbe venujem a môj vek mi umožňujú... chcem len povedať, že dnes sa týmito mladými kapelami necítim ohrozený tak, ako tomu bolo v minulosti. Mám pocit, že to, čo som dokázal s The Cure ma dostalo na úroveň mimo všetkého. Necítim tlak nahrávacích spoločností, hoci tomu niekedy tak bolo. Tá vec s Blink 182 je pekným príkladom (hovor sa preruší)... než som mohol pred 15-timi rokmi.

Takže dnes nestojí žiadna kapela za to, aby si si ju zobral na paškál?
Robert: Ani nie. Niekde v období "Bloodflowers", tak pred 3-4 rokmi, som sa rozhodol, že by som mal prestať kritizovať iných.

(smiech) Dobréé. Nedávno si sa nechal počuť, že si bol v Disneylande.. a vôbec, ľutuješ niečoho alebo je to stále uspokojivé, myslím popularita a tak... aj keď, dnes to určite nie je také pochlebovačné, ako tomu bolo na konci 1980-tych rokov, to vtedy bolo dosť obmedzujúce, nie?
Robert: To áno. Ono, stále ma to prekvapuje... toto leto sa chystáme odohrať niekoľko koncertov a škála tých vecí je parádne veľká... príde mi to tak, akoby sa za posledných 15 rokov nič nezmenilo... a to je naozaj prekvapivé, pretože my už sme nie takí húževnatí, ako kedysi, dokonca ani pre mňa to už nemá taký stimulujúci účinok. V podstate, jediná viera, ktorú mám je v The Cure je tá, že nech už urobíme čokoľvek, urobíme to z tých najlepších dôvodov, a urobíme si to hlavne celé po svojom a to je podľa asi to najdôležitejšie... ak to celé zakape, tak by som mohol robiť hudbu aj naďalej s ľuďmi, ktorých mám rád... rozdiel bude možno v publiku, bude buď väčšie alebo menšie, jednoducho, taká je realita. A keď tak premýšľam o tých štyroch remastroch, ktoré teraz vyjdú... ja som ich nerobil za účelom komerčného úspechu... a to odhodlanie si v sebe zachovávam doteraz.

Spomenul si, že by si hral s ľuďmi, ktorých máš rád a podobne.... myslím, že aktuálna zostava so Simonom, Perrym, Jasonom a Rogerom je momentálne najtrvácnejšia v celej histórií skupiny.
Robert: To je pravda. Ale takéto tvrdenia, toho už sa The Cure nezbavia, visí to nad nimi ako damaklov meč a v podstate... The Cure majú dvere vždy otvorené, je to neustále sa meniaci scenár a nedokončený, hoci je pravda, že štatistiky zmeny zloženia kapely vyzerajú hrozne... no v skutočnosti... Simon sa okrem dvoch albumov zúčastnil nahrávania všetkých ostatných. Je teda v kapele 23 rokov. Jason pôsobí teraz v kapele dlhšie ako kedysi Boris, toho roku je to jeho desiaty rok v kapele. Perry je s The Cure od polovice 1980-tych rokov. Takže v skutočnosti sa kapela vyznačuje stabilitou, čo len dokazuje, že tie tvrdenia, ako neustále mením zostavu, sú smiešne. Uznávam, že boli časy, kedy to bolo so mnou zložité a ľudia mali tendenciu ma očierňovať.

Jasné, veď aj Rona Wooda považujú ľudia stále za nováčika v Rolling Stones, nie?
Robert: (smiech). Presne. Týmto trochu trpíme aj my v prípade Jasona.

Dve posledné otázky, prvá sa týka kapely, o ktorej tvrdíš, že ste spolu stále spokojní, kedy vás teda uvidíme, naozaj toto leto?
Robert: No pondelok začíname s nahrávaním nového albumu, vyčlenili sme si na to 6 týždňov, čo je pre nás asi najkratší čas nahrávania albumu od čias "Faith". Ale už máme hotových množstvo predprodukcií, v podstate už máme pripravené všetky skladby a každý už presne vie, čo sa od neho očakáva, dokonca ja viem, čo budem spievať, čo je asi prvýkrát za posledných 20 rokov. Samozrejme sa na to všetko tešíme a čo sa týka koncertov v Európe, ešte sme si stále nie istý, či budeme robiť vlastné koncerty alebo zjazdíme festivaly. V tejto chvíli však už máme ponuky od niektorých festivalov, dokonca aj vo Francúzsku. Som však v tomto názorovo rozpoltený, pretože na jednej strane sú festivaly dobrá vec, ale to, čo mi tam najviac chýba, hlavne čo sa týka vystúpení The Cure, je to, že máme málo času na vytvorenie atmosféry a už tobôž máme málo času na riadne spojenie s publikom, takže viac inklinujem k myšlienke samostatných koncertov, než účasti na letných festivaloch.

Fajn, takže posledná otázka. Čo by sme sa mali spýtať poslucháčov, aby mali pocit, že si skutočne zaslúžili získanie jednej kópie "Join The Dots"?
Robert: No, chcelo by to otázku, na ktorú by okrem mňa nevedel nik zodpovedať. Bolo by to férové? Ak by sme nemali nahrať jednu jedinú skladbu v našej histórií, pretože to bol omyl, ktorá by to bola? Ale na to vážne nik, okrem mňa, nepozná správnu odpoveď. Tak čo, bolo by to férové? Nik by nevedel, či má pravdu a ja by som to nakoniec prezradil.

No ale nám by si to nakoniec musel povedať. Ale ok, takže môžme to použiť?
Robert: Jasné.

To je inak celkom dobré, pretože si nik nemôže byť istý, či má šancu vyhrať alebo nie.
Robert: Tak tak.

Dokonca ani podivín, ktorý má snáď všetky knihy.... (smiech)

Počuj Robert, tak srdečná vďaka. Teraz môžeš v kľude dopiť svoj lager.
Robert: Využijem čas, pokiaľ pustíte nejakú hudbu, čo je vždy to najdôležitejšie.

Jasné, niečo pustíme a nakoniec, nie je všetkým dňom koniec. Ale ešte raz, srdečná vďaka a teda v pondelok držíme palce. A dúfam, že vás v lete uvidíme.
Robert: Ja tiež. Ešte raz vďaka. Majte sa.

Aj ty..

zdroj: Radio France Inter, 22/01/2004



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi