Spomienky na St. Catherine – 2000


Roky 1995 - 1999 v čarovnom vidieckom dome


Cesta z mesta

Dve hodiny od Londýna, kúsok od malebného mestečka Bath v hmlistej anglickej vidieckej krajine, stoji majestátne sídlo St. Catherine, panské sídlo z 18.storočia, spolu s priľahlým kostolom, dnes vo vlastníctve známej herečky Jane Seymourovej. No posledných 14 mesiacov mal tento priestor trochu iných nájomníkov - nemenej slávnych, no na rozdiel od americkej Dr. Quinnovej mali so sebou viac gitarových zosilňovačov, než silného anglického muštu. The Cure sa tu rozhodli nahrávať svoj ďalší štúdiový album - "Wild Mood Swings"

Staré drevené dvere domu sa otvoria priam na dotyk. V predsieni namiesto dlažby spleť nekonečných káblov, z knižnice sa stala kontrolná miestnosť - z políc so starými knihami sa pri silných bassových tónoch jemne práši. Na poschodí v klasickej tanečnej sále si mladíci urobili "priestor, v ktorom sa potia". V jednom z rohov miestnosti si svoje miesto našli gitary Roberta Smitha - nájdete medzi nimi skutočné skvosty, starou National-kou počnúc až po doslova značkovú bielu Fender Jazzmaster-ku z čias ranných nahrávok kapely, ale aj červenú Gibson Chet Atkins, ktorá je momentálne Smithovou najobľúbenejšou.

V protiľahlom roku si svoj malý gitarový les vybudoval zasa Perry Bamonte, no a Simon Gallup, Roger O´Donnell a Jason Cooper si komfort so svojimi nástrojmi našli priamo na tanečnom parkete. Toto je teraz oklieštená zostava skupiny. Porl Thompson, švagor Roberta smitha a dlhoročný gitarista skupiny, sa totiž pripojil ku skupine Roberta Planta a Jimmyho Pagea, no a dlhoročný bubeník Boris Williams sa svojho postu vzdal a prenechal tak miesto omnoho mladšiemu Cooperovi.

Dole, v jednoduchej kuchyni sa zrazu potichu mihla akási postava. Oblečená športovo, vo flanelovej košeli a džínsoch, s niekoľkodňovým strniskom na tvári. No vďaka neuprevenému hniezdu z havraních vlasov si ho nemôžete pomýliť s nikým iným.

"Ahoj, ja som Robert"...

(Guitar World 1996)

Trochu histórie

Panstvo St. Catherine je dokonalým príkladom architektúry neskorého obdobia Tudorovcov a začiatku vlády Jacobeanovscom, postavené v renesančnom štýle, s počiatočnými prvkami benedektínskych stavieb datovaných až do 14.storočia. Prvé záznamy o tomto sídle sa datujú až k roku 1310. Pôvodný dom bol postavený z cotswoldského kameňa, bol pokrytý kamennou strešnou krytinou a kameňmi boli obložené aj všetky okná. Z originálu však zostal zachovaný len pôvodný krb, masívne dubové schodisko a dekoratívne kamenné stĺpy a panelové obloženie. Niektoré z nich sa datujú skôr do obdobie vlády Henricha VII. a Charlesa I. Hoci dom dýcha históriou, stále poskytuje luxusné bývanie v štýle pohodlného rodinného domu so všetkými výdobytkami modernej doby. Prístupová cesta je z oboch strán lemovaná trávnikom a záhonmi ruží. Cestou k domu sa nedá po pravej strane nevšimnúť starovekú stodolu postavenú v benediktínskom štýle. Ďalej vám pohľad padne na dva vidiecke domčeky, známe ako severná a južná vrátnica. Bližšie smerom k domu narazíte po ľavej strane na tenisový kurt no a presne oproti severnému vchodu do panstva sa týči kostol, ktorý je datovaný až do roku 1258, no jeho najstaršia zachovalá časť pochádza z roku 1490, čoho dôkazom je aj dátum vyrytý na kamennej zárubni vstupných dverí.

Miestne záhrady boli navrhnuté Gertrúdou Jekyllovou, ktorá šikovne miestne terénne nerovnosti zmenila na terasové záhony pospájané schodiskom. Každá z teráz je obohnaná kamenným múrom a ohradou z päťstoročného tisového dreva. Druhá terasa sa dokonca hrdí skvelým kroketovým trávnikom. Pri postupnom výstupe po terasách narazíme na ovocný sad a na samom vrchu dokonca na bazén vo viktoriánskom štýle. Samotný dom sa rozprestiera na obrovskej trávnatej terase, z ktorej vedie schodisko priamo na najnižšie položené trávnaté plochy usadlosti, obklopenej kvetinovými záhonmi. Jednou zo skutočných vzácností tejto jedinečnej záhrady sú alžbetínske trávové schody situované v západnom vale. V Anglicku ich je možné okrem St. Catherine nájsť už len v usadlosti v Hamptone. Interiér samotného domu je vo skvele zachovanom stave a úpravy boli vykonané iba na miestach, kde to bolo architektonicky vhodné, ako spálne a kuchyne. Spálne a prijímacie salóniky boli zariadené tak, aby vhodne dopĺňali historický význam domu.

Samozrejme, dom je takisto strašidelný - ak veríte ľudovým poverám, tak podľa článku zverejnenom v roku 1995, bola obyvateľmi domu žena-duch v dlhej sukni vznášajúca sa po izbách. V článku magazínu Guitar World (1996) sa uvádza: "evidentne tu žijú duchovia. Povráva sa o žene v modrom, ktorá sa v noci prechádza po nádvorí. Svere Lyon, koproducent albumu, vyhlásil, že toho ducha videl. Aj Roger tento nadprirodzený zážitok potvrdil, ale myslím, že v jeho prípade treba hľadať zdroj informácií vo fľašiach vína."

A posledné slovo?

Novinár: Skoro som zabudol spýtať sa ťa na Jane Seymourovú. Robert Smith: "Na Vianoce sme si vzájomne poslali kvety. Takto sa tuším priateľstvá končia. Nemal som dokonca ani tú česť sa s ňou stretnúť. Myslím, že sa tak stane, ale asi až vtedy, keby sme to tu podpálili. To sa s ňou potom stretnem určite na súde.

A spomienky chvíľkového "Pána domáceho"?

Samotné nahrávanie sa uskutočnilo v St. Catherine, na tom istom mieste, kde sa nahrával aj album "Wild Mood Swings". Možno aj preto, že Robertovi sa oblasť okolo Bath páči a rád sa prechádzal po tamojších poliach po piatej ráno, čo skončil nahrávanie. V porovnaní s rokom 1995 však mali omnoho menej času, nakoľko Jane Seymourová sa do vily chcela skôr, či neskôr nasťahovať. Robert sa týmto faktom nezaťažoval, nakoľko mal presný časový plán, v ktorom chcel zachytiť to množstvo nápadov čo najväčšou intenzitou. Mimo vokálov nahrali všetky skladby za tri mesiace. Potom sa Robert presunul do londýnskych RAK štúdií, kde The Cure kedysi nahrali albumy "Pornography" a "Disintegration", a nahral k skladbám vokály.
"Bolo skvelé sa na tie miesta vrátiť. Prvú noc som počúval "Pornography". Na tie časy mám fantastické spomienky, hoci boli trochu zložité. Štúdio mi dalo pocit, že robím niečo dôležité. Ale myslím, že som práve vtedy prežíval akúsi krízu sebadôvery. Keď som sa pokúšal spievať v St. Catherine, pomyslel som si, prečo by mali niekoho zaujímať veci, ktoré sa snažím povedať. Vedel som, že takýmto pochybnostiam som sa pri "Disintegration" vyhol, tak som sa vrátil do RAK štúdií. A ono to fungovalo, každý deň som naspieval jednu skladbu a za dva týždne bol album dokončený."

(Zillo Magazine, 2000)

Nová zostava je živá a zdravá, the cure nakúpili nové vybavenie ("pretože si to môžeme dovolit"), od Jane Seymourovej si na pol roka prenajali dom v Bath a započali sa práce na albume. Iba oni sami nepracovali.

Robert: "Chodili sme von, hrali tenis a balili baby. To všetko k nahrávaniu jednoducho patrí."

Možno má pravdu. Momentálne sa však oddáva meditáciám, aby tak pomohol uvoľniť svoju tvorivú blokádu.

"Po vokálnej, ako aj lyrickej stránke zvádzam na tomto albume boj sám so sebou. Zistil som, že po textovej stránke je to v porovnaní s albumami "Wish" a "Disintegration" omnoho zložitejšie. Je to všetko o hľadaní subjektu, na základe ktorého postavím celú skladbu. Viem, že to vyznieva naivne, ale jednoducho ma to musí motivovať, aby som si k tomu sadol a venoval tomu nejaký čas, no mám problém preložiť svoje myšlienky na papier a následne to ešte celé spievať v podstate v tretej osobe."

(Q Magazine, 09/1995)

Robert: Hmmm... sme zašití v dome Jane Seymourovej a nahrávame album.
Jo Whiley: To vážne?
Robert: No áno.
Jo: Ona ho prenajíma?
Robert: Tak, teraz sme nájomníci my.
Jo: To znie dosť "nóbl", nie? (smiech)
Robert: Áno, ale je to príjemné. Posledné tri albumy sme nahrávali v obytných štúdiách a nám prišlo dosť hlúpe, aby sme niekam zasa chodili... a stálo nás to vtedy ešte dosť veľa peňazí. Takže sme si kúpili vlastné vybavenie, prenajali dom... ale už máme s nájmom problémy, sme tam totiž už skoro rok. (smiech)
Jo: A ona sa za celý čas nepokúšala tam nasťahovať?
Robert: Ale áno, chcela tam stráviť Vianoce. No tak sme jej dali týždeň a ona potom zasa odišla.
Jo: Aj si sa s ňou stretol?
Robert: Nie, ale nechala nám tam kvety. (smiech)

Radio One, 29/03/1996



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi