Nápady - 08/1983


Trochu nezvyčajné - anglická kapela vo francúzskom štúdiu


Robert: Prišli sme kvôli vystúpeniu na Redon Festivale a Paríž sme mali po ceste späť... len sme využili príležitosť.

Zahrali ste aj skladby z chystaného albumu?
Robert: Nie, skôr z nového singla.

Ale ten posledný je vonku už dva mesiace, nie?
Robert: To je pravda, ale jednoducho tieto skladby máme a máme pocit, že by sme ich mali nahrať teraz, ešte predtým, ako prichystáme rozumnejšie veci. Chystáme "jazzový singel"... a tu sa nám celkom príjemne pracuje. Štúdio je vyhovujúce.

Vzali ste so sebou aj zvukového inžiniera?
Robert: Áno... dokonca na tomto turné hrá s nami na bassgitare. Je to Phil Thornalley, ktorý nám robil zvukára a zároveň koproducenta na albume "Pornography". Spolupracoval aj s Thompson Twins a Duran Duran.

Kto dnes tvorí vlastne The Cure?
Robert: Ja a Laurence. Pár mesiacov s nami hral na bicích Andy Anderson, ale jeho si najímame, rovnako ako Phila. Radi s nimi hráme, no nie je to definitívny status.

A tie reči o rozpade?
Robert: The Cure sa rozpadli odchodom Simona, ale názov funguje ďalej a keď máme chuť, tak ho jednoducho použijeme. Takisto môžeme nahrať nový album, vyraziť na svetové turné alebo vôbec nič.

Laurence: Naša predstava kapely je asi taká, že jeden človek príde s ničím dobrým a má chuť na tom pracovať s ostatnými.

Na vašom poslednom maxi-singli ("The Upstairs Room") ste obaja hrali na všetkých nástrojoch...
Laurence: Tam boli hlavne použité počítače, klávesy, ktoré ovládali klávesy...

Robert: Ten maxi-singel je vlastne experiment s nástrojmi, ktoré sme predtým nikdy nevyužili. Nie je to nový smer, ktorý by sme chceli nasledovať, aj keď produkcia Steva Nyea je bezchybná. Chceli sme jednoducho skomponovať štyri skladby, ktoré by sa dostali do rádia. A boli sme s nimi úspešní, pretože sme sa v Británií držali päť týždňov v Top 30-tke. Ale to, čomu sa venujeme teraz, je niečo úplne odlišné.

Zdá sa, že vo vašich pravidelných turné ste trochu pribrzdili...
Robert: Viete, ak za jediný rok odohráte viac ako 200 koncertov, tak raz príde moment, kedy hľadáte odpovede na otázky ako, prečo to robíte, prečo vlastne hráte... a podobne. Stratíte iskru a chuť do hrania, ovládne vás agresia a všetko vás začne vyčerpávať.

Robert, a čo presne robíš s The Banshees?
Robert: Odkedy sme s nimi hrali v roku 1979, sme v permanentnom kontakte a keď sa od nich John rozhodol odísť, požiadali ma o záskok. McGeohove gitarové party sú trochu zložité, ale páčia sa mi. A momentálne sme bez kontraktu, nemáme žiadne záväzky. Budem v tomto všetkom pokračovať dovtedy, kým nebudem s výsledkom spokojný...

Laurence, ako si zareagoval, keď ti Robert povedať, že vyráža na turné s The Banshees?
Laurence: Absolútne ma to netrápilo.

Robert: Viete, on je súčasťou "rodiny" a má takisto svoje vlastné projekty.

Laurence: Je jedna francúzska skupina, ktorá sa mi páči a keď sa nahrávacia spoločnosť rozhodne, že sa do nich oplatí investovať nejaké peniaze, tak by som ich rád produkoval.

Ich meno?
Laurence: Baroque Bordello...

zdroj: Rock & Folk (France), 08/1983



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi