KROQ, 19.07.1996


Robert v spoločnosti Richarda Bladea


Robert Smith:Tri dni po sebe trávime niekde v okolí Clevelandu, nakoľko sme boli v Pittsburgu a Columbuse, myslím... (nezrozumiteľné slová)

Richard Blade: No som si istý, že keď si vyrastal v Anglicku tak jednou z tvojich ambícií bolo zostať v Clevelande v lete na 3 dni (smiech).

RS: Áno, bola z toho už hotová nočná mora.

RB: Takže, aké je to opäť sa po tak dlhom čase vydať na cesty?

RS: No, úplne som zabudol, aké to bolo únavné. Sú to dlhé koncerty, včera sme hrali 2 hodiny a 45 minút. No a tri také koncerty po sebe si potom vyžiada nejakú daň.

RB: Pre teba síce daň, ale môj technik mi tu dvíha palec nahor, pretože on je veľkým fanúšikom The Cure, a to, že tak dlho hráte je lepšie pre fanúšikov vašej kapely. No a ďalšia výhra... môžeme tak počuť viac skladieb z "Pornography" a podobne.

RS: Máme nacvičených veľa rôznych skladieb a neustále ďalšie do zoznamu pridávame. Máme za sebou myslím 7 alebo 8 koncertov a odohrali sme 62 alebo 63 rôznych skladieb. Takže kým prídeme do Los Angeles, budeme ich mať v repertoári 100, čiže aj to je spôsob, ako sa udržať v kondičke. Inak by som mal pocit, že po Amerike cestujeme presne tak, ako sme zvykli predtým... takže dnes nás môže ktokoľvek požiadať o akúkoľvek skladbu a my mu ju zahráme.

RB: Ale nie! Teraz bude do konca dňa linka KROQ vyťažená telefonátmi s prosbami "mohli by ste Robertovi povedať o tejto skladbe?" Takže povedané inak, teraz sa bude setlist meniť každým koncertom?

RS: Áno, už sa tak stalo, hoci pravdepodobne začneme každý večer s tou istou skladbou a s rovnakou zrejme aj skončíme hlavný set. Samozrejme, že to nebudeme vždy všetko od základu meniť, pretože niektoré skladby sa pýtajú do setlistu samé a bolo by pekne hlúpe nehrať kľúčové skladby. A takisto chcem určité percento setlistu venovať aj novým skladbám, pretože sú čerstvé a neustále sa menia. Ale takisto zahráme skladby, ktoré sme dlho nehrali. Príkladne včera sme ponúkli skladbu "Like Cockatoos", ktorú sme nehrali od roku 1987, takže, je to rovnaký pocit, ako keď zahráme novú skladbu.

RB: A aká je odozva fanúšikov? Máte v publiku množstvo "temných" s mejkapom a podobne?
RS: Ani nie, ale publikum je neuveriteľné, hoci medzi publikom v Británií, kde sme začali turné, a tuná, a hlavne reakciami, je veľmi veľký rozdiel. Myslím, že tu sú ľudia hlučnejší, už som zabudol na to, ako je každý doslova dychtivý za tým, aby si to v Amerike užil.

RB: Takže Anglicko je viac... ale počkajme si nakoniec skladby a potom pôjdeme ďalej (v pozadí zaznie slušný aplauz)
RS: Jasné, do toho, dokážte si, akí ste dobrí (zamrmle)

RB: Aké to vlastne je vrátiť sa na pódium, vystúpiť pred dav, začať nejakú skladbu, ktorú publikum hneď rozozná a ty si vypočuješ ich nadšenú reakciu? Je to niečo, čo ťa dokáže fakt nakopnúť?

RS: Áno... vlastne koncerty sú jediným dôvodom, prečo som sa k tomuto všetkému vrátil. Ono... cestovanie, striedanie a pobyt v hoteloch, to všetko je v poriadku, ale radšej som doma. Iba koncerty mi dajú ten pocit, kedy zídem z pódia a cítim sa kompletne... ide vlastne o akýsi mix vyčerpanosti a povznesenia, pre ten chvíľkový pocit sa oplatí dať všetko.

RB: Ale čo! Nedávno si sa vrátil z menšieho bitevného poľa. Aké množstvo kreativity si to vlastne od teba vyžiadalo, pretože to musela byť pre teba, ako umelca, dosť veľké fuška, sedieť s advokátmi a tak...

RS: No áno, to bolo vtedy pekne únavné. Ale snažil som sa to celé vydržať... to bol proces, ktorý si vyžiadal niekoľko hodín denne. Ale musím sa priznať, že som bol pri tom všetkom prítomný iba fyzicky, duchom som bol míle vzdialený.

RB: Získal si vďaka tomu aj nejaké inšpirácie pre album "Wild Mood Swings" alebo to bolo niečo, čo jednoducho len prešlo okolo teba?

RS: Nie, bolo v tom niečo viac.. premýšľal som vďaka tomu o veciach, ktoré sme v minulosti urobili. Využíval som čas... museli sme sa prehrabávať stovkami a stovkami starých dokumentov, zmlúv a ďalším bordelom. No rozhodol som sa k tomu pristupovať ako k "pohľadu späť", pretože som si uvedomil, že na budúci rok oslavujeme 20-te výročie The Cure. Pripravíme niečo ako, čo ja viem, niečo ako album hitov, veď viete, rozhodne bude nejaká kniha, cd rom a podobné veci, už rozbieham nejaké zmluvy, ale snažím sa to riadne si uložiť v hlave, aby som už potom išiel priamo po veciach.

RB: Tak sa teda vráťme do roku 1977: myslel si si vtedy, že to všetko potrvá tak dlho?

RS: Nie... ja som si ani nemyslel, že to vydrží do konca roku 1977 (smiech).

RB: Čože? Ale teda späť.. zvuk album "Wild Mood Swings" je dosť nezvyčajný, čo zasa nie je pre The Cure nič nezvyčajné, pretože každý váš album je zvukovo inak poňatý. Ale tie samotné rytmy nového albumu, odkiaľ ste čerpali inšpiráciu?

RS: No... trvalo to rok... teraz sa to zdá, akoby sme sa kompletne preorientovali... ale v Západnom Anglicku sme mali prenajatý starý dom, kam sme sa spoločne všetci presťahovali, celá nová zostava s Jasonom, on je náš nový bubeník a Rogerom, ktorý sa k nám po piatich rokoch ako klávesák znova vrátil. A vlastne sme kopec času strávili spoznávaním jeden druhého prostredníctvom hudby, počúvali sme množstvo hudby rôznych štýlov, hrali sme veľa len tak pre zábavu a postupne sa gradovali a postupovali k nahrávaciemu procesu, no určiť presne moment, kedy sa vlastne nahrávať začalo je veľmi ťažké. Ale tá radosť, zahrať si len tak, bez nejakých utajených zámerov, to je presne to, na čo podľa mňa už kopec ľudí zabudlo. Viete, keď už začnete s hraním... vlastne, dôvod prečo som ja začal s hraním v kapele bol ten, že to bola vážne super zábava, lenže počas tých rokov sa to akosi vytratilo, hoci to, čo potom robíte, vám stále robí radosť, vždy sa nájde dôvod pre ďalší koncert, vždy je tu publikum, alebo ďalšia nová nahrávka. Možno aj pre niektorý z týchto dôvodov znie "Wild Mood Swings" trochu inak.

RB: No to je skvelé. Som rád, že v tom vidíš ešte stále zábavu a myslím, že zábavu zažívaš aj s americkým publikom, mám pravdu?

RS: No áno, aj keď je to trochu čudné, prechádzať všetkým tým znova. Totiž, keď schádzam z pódia, mám trochu zvláštny pocit, je to totiž trochu desivé.

RB: No, ale my sa na Vás vážne tešíme. Strávime s Vami dve noci vo Fórume. Tá prvá je kompletne vypredaná a na druhú je k dispozícií už len skutočne zopár lístkov. A to sa zajtra o desiatej ráno začína predaj na tretí koncert v Irvine Meadows, kam chodíme na koncerty strašne radi. Takže, myslel si to všetko vážne? Mohol by si s nami zostať na linke do konca a dať nám adresu alebo čosi podobné, pretože, ak budeš súhlasiť, pretože by som rád ľuďom dnes umožnil, aby nám volali alebo faxovali svoje požiadavky.

RS: Ok.

RB: A potom ti ich odošlem na konci dňa... oni budú mať šancu do nejakej piatej.

RS: Dobre.

RB: Skúsim ti ich doručiť cez FedEx.

RS: Ok.

RB: Takže, ak niekto má nejaké želanie, prípadne nejaký obľúbený song, môžu nám volať alebo faxovať, platí?

RS: (smiech).. do piatej sa takto nahromadí kompletne celá naša diskografia.

RB: Viem, budem to musieť prejsť a... panebože, ja sa ju nechcem učiť celú odznova.

RS: Tak to nejako poskladáme... každú noc zaznie iný setlist.

RB: Super, a teraz skúsme niečo iné, ako diskusiu o hudbe, dobre? Predtým, ako si pustíme ďalšiu skladbu The Cure.... Dnes sa začalo v US premietanie anglického filmu "Trainspotting", ktorému KROQ robilo reklamu a dokonca zabezpečovalo premiéru.

RS: A?

RB: O užívaní heroínu a podobne...

RS: To už neviem... ale čítal som na to nejaké recenzie, dokonca rozhovor s protagonistami, ale myslím, že ten film tú knihu zidealizoval, akokoľvek sa tomu snažili ľudia zabrániť, takže, no neviem...

RB: No, to je vážne skvelé počuť takto hovoriť umelcov spriaznených s KROQ, pretože bohužiaľ za posledných 12 mesiacov niekoľko umelcov takýmto témam vyhýbalo alebo na to nemalo jednoznačný názor, takže sme ti vďační Robert, ako aj komplet osadenstvu The Cure, že si zachovávate otvorenosť a jednoznačnosť. Takže sa tešíme na tie tri augustové noci a pripomínam, že predaj vstupeniek na tretí koncert sa začína zajtra o desiatej. The Cure v Irvine Meadows 17.augusta a my ti teda odfaxujeme alebo cez FedEx zašleme celú kopu požiadaviek...

RS: Dohodnuté.

RB: A prvá požiadavka

RS: Určite to bude nejaké skladba The Cure.

RB: No jasné, jasné.

RS: Ale žiadne požiadavky na staré kúsky od Toma Jonesa neprijímame.

RB: (smiech) Dámy a páni, toto je Robert Smith, nič nezvyčajné (ešte väčší smiech)... Dobre, Robert, my ti strašne moc ďakujeme. Tak nám vydrž na linke, dáš nám adresu, by sme ti tie požiadavky poslali...

RS: Dobre.

RB: Opatruj sa.

RS: Čaute.

RB: A teraz The Cure na 106.7 KROQ. Fascination Street... už sa neviem dočkať, kedy ich uvidím....

Zaznela pieseň, no technici zabudli vypnúť mikrofóny a bolo počuť rozhovor v pozadí...

RB: Robert?

RS: Áno... mimochodom, prečo musím počúvať hudbu v pozadí?

RB: Tak počkaj, ja ju vypnem...

prepis: Richard Boyda
zdroj: KROQ, Los Angeles, 19/07/1996



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi