10 dôležitých momentov The Cure


30 rokov na púti, ktorá začala kvapkaním "10:15 Saturday Night"...


Killing An Arab - prvý singel The Cure, ktorý sa na trhu objavil v decembri 1978, temná, nič dobré neveštiaca post-punková klasika, ktorej maurská gitarová linka a vražedná predstava bola inšpirovaná záľubou Roberta Smitha v tvorbe francúzskeho existencionalistu Alberta Camusa, obzvlášť v jeho knihe "Cudzinec". Vo februári, mesiac potom, čo sa The Cure objavili na obálke magazínu Sounds, vyvolal singel na londýnskom koncete v National Front výtržnosti a The Cure boli označení za skupinu s rasistickým podtónom, čo v skutočnosti vôbec nebola pravda. Dokonca sa na singlovej kompilácií "Standing On The Beach" objavila nálepka s textom: "Skladba "Killing An Arab" v sebe nenesie absolútne žiaden rasistický odkaz. Je to skladba odsudzujúca existenciu všetkých predsudkov a následného násilia." O pár rokov neskôr sa Smith k tejto skladbe vo francúzskej TV šou vyjadril takto: "Iba jedinú vec vo svojom živote ľutujem a to je práve názov tejto skladby."

Three Imaginary Boys - napriek nerozvážnemu pokusu v podobe "Foxy Lady", ktorá nezodpovedala ich post-punkovému imidžu, je debut The Cure vydareným útokom na šialenstvo, ktoré sa strhlo okolo kapely Wire. Album je vlastne záznamom piatich skvelých nočných nahrávacích sedení a v každej skladbe zachytáva doslova klaustrofobické a melancholické pocity vetami ako "po celej prebdenej noci zostávam sám uprostred prázdnych pocitov." Americká verzia albumu, ktorý dostal názov "Boys Don´t Cry", bola obohatená o dve singlové klasiky - nákazlivo rezká "Boys Don´t Cry", ktorej kraľuje veta "hiding the tears in my eyes" a druhou je ich singlový debut "Killing An Arab".

Seventeen Seconds - Nasledovník debutového albumu bol v USA vydaný v tom istom roku ako album "Boys Don´t Cry", no s týmto albumom dobili The Cure britské rebríčky vďaka singlu "A Forest". Skladba v sebe zachytáva podivnú atmosféru, ktorú nenarušuje ani nemilosrdné tempo bicích v štýle disco. So singlom vystúpili dokonca aj v televíznej šou "Top Of The Pops", kde pred kamerami ešte chlapčensky vyzerajúci Smith (v tom čase ešte nenosil rúž na perách a svoj typicky strapatý účes), pátral v imaginárnom lese po duchovi dievčaťa, ktoré ho vábilo "do stromov". Album sa v UK prebojoval do TOP 20-tky.

Pornography - Keď sa album v roku 1982 objavil na trhu, magazín NME uviedol, že The Cure zachytili zvuk "Phila Spectora v pekle". A samozrejme, že išlo o omnoho intenzívnejšiu nahrávku, než "Boys Don´t Cry". Pre Mojo magazín sa o dekádu neskôr vyjadril Smith slovami, "Vtedy som bol nepríčetný." A tento opis doslova sedí albumu, ktorý začína hneď v úvode vetou, "je jedno, či všetci zomrieme" a bezútešne si razí cestu vpred cez kryptické horrory typu "The Hanging Garden". No napriek všetkej tej mizérií dosiahol album 8.pozíciu v UK charts.

Let´s Go To Bed - prekvapivo podivný výstup z tieňa "Pornography" a ešte v takom rezkom tempe. "Let´s Go To Bed" posunula The Cure viac k techno-popovým smerom spolu s hrkútajúcim "očisteným" Smithom, ktorý začal komponovať paródie na popové klišé. No na paródiu, ktorá začína veršom "Let me take your hand, I´m shaking like milk", zneli až príliš dobre.

Just Like Heaven - týmto singlom dosiahli status najnákazlivejšej popovej skupiny v depresívno-rockovej ére. A bol to zároveň prvý z trojice singlov, s ktorými sa v USA prebojovali do TOP 40 predajnosti. Pokojná pieseň lásky požehnaná trhanou gitarovou linkou, ktorá sa vryje hlboko do pamäte každého, kto ju počul viac ako dvakrát. No nakoniec dosiahne úroveň: inšpiratívna a neskôr ju oprášili cover verziu Dinosaur Jr. Dievča, pochopiteľne ako inak, sa zmenila na obyčajný sen a on nakoniec precitol opäť sám "nad rozbúreným morom, ktoré mi vzalo jediné dievča, čo som miloval a utopilo ju hlboko kdesi vo mne". Stále si však drží status najsprávnejšej skladby The Cure napriek ilúzií šťastia.

Disintegration - druhá časť trilógie odštartovanej albumom "Pornography". Album obsahuje ich najväčší americký popový hit, "Lovesong". No napriek názvu a prekvapivo priamočiarym prísľubom oddanosti v refréne, presakuje skladbou na povrch spodný prúd temnosti, ktorý prerazí niekde v treťom verši, kedy jej povie. "kedykoľvek som s tebou, dávaš mi pocit opätovnej čistoty." No zbytok albumu je už menej čistý a hlavne temný a evidentne dali zo seba absolútne všetko. A nie som to len ja, kto tvrdí, že je to brilantný album. Decká zo South Parku ho považujú za najlepší album všetkých čias.

Friday I´m In Love - ich tretí úspech v americkej Top40. Ďalšia pokojná zaľúbená pieseň, ktorá však tentoraz prebudením zo sna nekončí. Takmer povrchný Smith zo seba vypúšťa slová ako gejzír, "Milé prekvapenie vidieť stúpať tvoju náladu a topánky, zbavovať sa smútku a jednoducho sa s každým tónom smiať." A vy ste si mysleli, že bol apatický.

Bloodflowers - tretia časť trilógie a keby nebolo skutočne zábavnej momentky v podobe "There Is No If", tak by šlo o ich dokonalé temné dielo. Smith nejakej dievčine po prvýkrát povedal "Lúbim ťa", no ona si v ďaždi kýchla, nepočula ho a on to musel zopakovať. Väčšina skladieb sa nesie v duchu "Watching Me Fall", 11- minútovej mučivej psychodrámy, ktorá začína vzbudzovať hrôzu v momente, kedy sa začína pozerať do zrkadla na stene hotelovej izby, v ktorej má sexuálny pomer s prostitútkou a skutočnými klincami do srdca temnoty je časť, kde sám seba vidí precitnutého v krvavej posteli. Skutočne silnými momentmi sú tie mučivé stony v štýle "I´m watching me scream".

The Cure - začína Smithovým opakovaním veršu "Neviem sám seba nájsť", čo vyznieva ako porazenecká mantra sprevádzaná drsným gitarovým riffom, zatiaľ čo druhá strofa už pripomína pulzujúcich Velvet Undreground a záver skladby je hodný nefalšovanej gitarovej víchrice v štýle My Bloody Valentine, ktorú Smith ukončí slovami "stratil som sa v niekom inom". Ďalším vrcholami sú skladby "Labyrinth", s gitarovou linkou pripomínajúcou "Killing An Arab" a "Before Three", v ktorej sa trápi pre "najšťastnejší deň môjho života" s bombami smútku, ktoré dopadajú okolo neho.

zdroj: azcentral.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi