Roger pre Side-Line - 07/2009


Aktuálny rozhovor s Rogerom O´Donnellom


Pár rokov dozadu si rozbehol vlastný label "99 Times Out Of 10". S akými umelcami máš podpísané zmluvy alebo to berieš v tomto momente ako realizačný priestor pre teba a Erin?
Roger:
Áno, s Erin sme label rozbehli v roku 2005, vydali sme vtedy vskutku vydarený sampler (obsahujúci materiál od Alka, Dead Waiter, Ecce, Erin Lang, Goddamn Electric Bill, Pale Amber Glow, Roger O'Donnell, Sensory Factory, Somnolent, The Maybe), no bolo to v čase, keď sa okolo samotného nahrávacieho priemyslu rozpútal veľký rozruch. Neskôr sme prešli čisto do digitálnej formy, lenže opätovne sme to oživili a ono to chytilo druhý dych. Najviac sa venujeme 7" vinylom, "Fifi" a kapele, ktorú sám manažujem, Machetes.

Tak nám prezraď, ako si sa dostal k tomu dievčenskému punk/glam/rockovému kvartetu? Z toho čo som počul mi to v absolútne ničom nepripomína tvoju produkciu... aké máš s nimi vlastne plány?
Roger:
Natrafil som na ne v Toronte, kde som bol doslova donútený zájsť na ich vtedy ešte len druhý koncert. Niečo som v nich videl, niečo, čo som nevidel už veľmi dlho, no a keď som ich videl neskôr, boli omnoho lepšie, čo im zostalo dodnes... pripomenulo mi to moje punkové časy na umeleckej škole, takže v tomto smere ma s nimi niečo spája, aj keď po hudobnej stránke sa to nezhoduje s ničím, čo by som počúval posledné roky. Starám sa o ne, doslova po všetkých stránkach. Moje plány by som zhrnul do kombinácie "globálna dominancia"! Uvidíme...

Vydať sa iba na digitálnu cestu, to pre dnešný label nie je najpríznačnejšie.
Roger:
To bolo v dôsledku fyzickej produkcie, ktorá je veľmi nákladná a vážne nie veľmi žiadúca. Podľa mňa, ak máte umelcov, ktorí sa predávajú, tak môžete kľudne prejsť na čisto digitálnu formu labelu.

Kedy teda môžeme očakávať Erinin debut "You Are Found"? Zaregistroval som, že ep-čky "Choose your own adventure" a "Foundlings and strays" boli tvojim labelom vydané cez iTunes.
Roger:
Debutový album Erin Lang, "You Are Found", ktorý sme nahrávali vo Weilheim, kúsok od Mníchova, s Mariom Thalerom, chystáme vydať na konci roka. S Mariom som mixoval svoj prvý album, páčil sa mi totiž zvuk, ktorý dosiahol na nahrávkach The Notwist a Lali Puna. Požiadali sme ho o produkovanie Erin, on súhlasil a my sme sa chopili šance. Pri výbere sme vtedy mysleli doslova na každého, kto má rád dobrú hudbu, Erin je totiž neuveriteľne talentovaná hudobníčka a ja som šťastný, že s ňou môžem pracovať.

Domnievam sa, že aj tento album si vydáte sami. Máte nejaké plány aj ohľadne klasickej distribúcie?
Roger:
Neúspešne sme sa snažili pretlačiť album do klasickej predajnej siete, bolo to pre nás veľké sklamanie. Erin sa vždy snažila získať riadnu zmluvu a vydávať nahrávky klasickým spôsobom, no aktuálne sme sa rozhodli, že to vydáme teraz. Prakticky je to všetko hotové už dva roky, najvyšší čas s vecami pohnúť. Čakáme na návrh obalu, následne príde na rad mastering, tlač a snáď to bude v septembri vonku.

Label máte pod palcom obaja?
Roger:
Áno, spravujeme ho spolu. ona je šéf a ja robím všetky tie zlé rozhodnutia, hahaha!

Tvoj druhý sólový album "Songs From The Silver Box" (po albume "The Truth In Me" z roku 2006) bol vydaný začiatkom tohto roka na newyorkskej značke Great Society, ľudia si ho obľúbili, no ako si sám povedal, nepredával sa tak dobre. Aká je jeho predajnosť dnes?
Roger:
Popravde? Žiadna, hahaha! Dnešné časy sú pre hudobníkov časy výzvy, ako aj pre labeli, sú tu ohromné príležitosti pre odlišné veci, musíme len zistiť, ako to celé funguje.

Prečo tvoj album z roku 1994, "Grey Coulds Red Sky", nevydáš cez iTunes?
Roger:
Už som o tom premýšľal, že by som tak mohol urobiť, vďaka za pripomenutie! Ale znie to totálne zvukovo z rokov 90-tych a nejako mám pochybnosti, či to už nie je trochu staré.

To isté platí pre "Big Buildings", ktorú si skomponoval v období 1994-1995. Spomínal si vtedy nevydaný materiál, ktorý nemal veľký význam, neskôr opäť, nemá to ani zberateľskú hodnotu? Rovnako ako aj skladba "My Days Beyond", ktorú si skomponoval v období 1997-1998.
Roger:
Skvelé postrehy, ale tie nahrávky zodpovedajú viac demo štandardu, možno ich vrátim späť na moje stránky.

Využívaš aktuálne svoju minulosť spojenú s The Cure a urýchlenie vecí?
Roger:
Názov The Cure môžem použiť kedykoľvek, hahaha! Ale veľmi mi nápomocný nebude, možno iba v prípade, že by som vydal gothický album, k čomu sa nechystám. Myslím, že mi je to v elektronickom svete skôr na príťaž.

Mimochodom, panujú všeobecne rozšírené fámy, že po tom, čo sa v roku 1995 rozpadli Depeche Mode, tak Robert Smith ponúkol Alanovi Wilderovi post v skupine. Myslím, že to bolo v období ešte predtým, ako si sa ty pripojil k The Cure. Vedel si o tom v tom čase?
Roger:
Hahahaha! Vôbec to nie je pravda a som si istý, že Alan by v takom prostredí vydržal maximálne 5 minút, obzvlášť pre dôvody, pre ktoré odišiel z Depeche Mode! Pred nejakým časom som sa s Alanom stretol a považujem ho za priateľa, hoci spolu nie sme v žiadnom kontakte... Myslím, že on sa venuje svojim veciam a ja svojim, ale spolupráca by mohla byť zábavná.

Z tvojej poznámky cítiť, že prostredie v The Cure bolo zrejme vždy napäté. Ako ovplyvňovalo tvoju prácu?
Roger:
To prostredie bolo veľmi zvláštne, nemôžem povedať, že napäté, hoci nahrávanie posledného albumu také naozaj bolo. No bol to jednoznačný opak kreatívneho a zveľaďujúceho sa prostredia. Bolo to celé vedené egom a hlúposťou. Neznášam napätie v akejkoľvek podobe. K tvorbe potrebujem harmóniu...

Keď si hral v The Cure, tak si sa o každodenný život ani nemusel starať. To si teda myslia mnohí, ale bolo to naozaj tak?
Roger:
Keď to teda zoberieme po finančnej stránke, tak myslím, že "áno", ale museli sme hrať naživo. Ale ja si užívam prepych tvorby hudby, ktorá sa mi páči, nepotrebujem naháňať úspech a slávu. Samozrejme, že sa mi úspech páči, ale mnou definovaný..

Späť k tvojej práci, jazzový projekt Charlie Crow, pôvodne známy ako Vincenzos Moustach, akýsi mix jazzu a elektroniky, znejúcej tak gaučovo. Opustil si tento projekt? Spomínal si v tých časoch, že ste mali dostatok skladieb min. na EP. Ja osobne mám rád trubky, na ňu hrá aj Erin, nie?
Roger:
Áno, Erin hrá na trubke a vydám to asi v septembri... vážne sa mi to páči a dnes som premýšľal, že by sme to mohli skúsiť aj naživo.

Všimol som si, že si na Myspace založil projekt Lithuania. Dôvod?
Roger:
Ha, išlo čisto o žart...

Niečo mi hovorí, že marketingová časť tvojej práce nie je práve to, čo by si mal najradšej. Zastávaš aj ty názor, že prvoradá by mala byť aj tak vždy hudba? Patríš k tým, ktorí by radi robili veci v štýle napr. Nine Inch Nails, hoci pojem distribúcia znamená pre teba čosi úplne iné?
Roger:
Práve nedávno som mal rozhovor s našim distribútorom o tom, či by sme do toho nemohli zainteresovať viac aj náš label, nakoľko bez samotnej distribúcie je to veľmi veľmi zložité. Pre Trenta je to omnoho jednoduchšie, má dostatok peňazí a publikum. Aj The Cure by mohli robiť to isté, lenže Robert Smith nemá dostatok odvahy a je rád, keď sa s ním zachádza ako s hviezdou labelu.

Keď už spomíname label, ktoré zo sociálnych sietí rád do svoje práce zahŕňaš a prečo? Prípadne je nejaké médium, ktorému neprikladáš takú veľkú dôležitosť? Napríklad Twitter, ale ten spomínam hlavne preto, že je pre mnohých ešte veľkým neznámym...
Roger:
Twitter je trochu psycho, však? Facebook je skvelý, hlavne kvôli mojim priateľom. Ale týmto novým médiam veľkú dôležitosť neprikladám. Sú len akýmsi ospravedlnením, prípadne výhovorkou, ja sám ich prezývam ako "busy work".

Ako si sa vlastne adaptoval, ako umelec a majiteľ labelu, na súčasnom hudobnom trhu?
Roger:
Snažím sa byť tvrdší, lenže oni každým novým ránom posúvajú hranice ďalej.

Dnešná elektronická scéna akoby uviazla v spleti zvukov a sekvencii, zručnosť a objavovanie akoby sa z hlavného prúdu úplne vytratila. Ide o akýsi rozpor súvisiaci s komerčným úspechom alebo si v poslednej dobe narazil na nejaký dôkaz opaku?
Roger:
Všetko, povedané obrazne, čo som v poslednej dobe počul mi príde, akoby som už počul kedysi predtým, čo mi príde ako pekné sklamanie.

Keď sa v rozhovore prejde na tému klávesov, začneš sa chovať ako fetišista. Na ktoré hráš v poslednej dobe najviac a prečo?
Roger:
Haha, zbožňujem Moog Voyager, ale aktuálne hrám asi najviac na Steinway, keďže s kamošom máme v Toronte rozrobený jeden projekt, v ktorom hrám na piano a čelo. Projekt sa volá Deux a môj kamoš je Paul Vandongen. Na mojej stránke si môžete vypočuť našu prvú skladbu v sekcii noviniek. Je to už starý pán a môj veľmi blízky priateľ. Zbožňujem čelo, takisto moje piano, takže ide o dokonalú kombináciu.

Ako vyzerá tvoj normálny deň?
Roger:
Momentálne nie je nič normálne, pretože od takej deviatej do piatej ani neviem, čo je to vlastne "normálne"... Mám veľa práce s mojim štúdiom a na celý august mi bude vlastne domovom.

Aké stránky denne navštevuješ?
Roger:
http://www.autosport.com/news/ - novinky o F1
http://finance.yahoo.com/q?s=aapl - sledujem svoje akcie v Apple
http://www.new.facebook.com - sledujem zbytok sveta
http://www.guardian.co.uk - noviny

A môžeš mi dať aspoň aký taký obraz toho, čo v týchto dňoch počúvaš?
Roger:
Nepočúvam zasa všetko. Keď som zahĺbený do práce, tak nepočúvam prakticky nič. Ale je jedna neznáma kanadská kapela s názvom Luxury Pond, ktorú doslova milujem, ako aj Efterklang z Dánska.

zdroj: Side-Line



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi