Som zlý sen - 1986


Malé pozastavenie s Robertom nad snami.


"Nevykresľujte ma ako príliš príjemného, lebo odtiaľto hneď zmiznem," varuje Robert Smith z pohodlnej hotelovej postele s niekoľkými vrstvami vankúšov. Spýtate sa, čo sa to s bucľatým Robkom deje? Chrípkou ani zlou náladou to nie je, takto totiž víta iba ľudí zo Star Hits.

Roberta do postele veľmi presviedčať netreba. Nikdy predpoludním nevstáva a iba hrozby jeho dlhoročnej priateľky Mary ho donútia k tomu, aby zazrel ranné svetlo. "Ale to sú veľmi vzácne prípady," zabľaboce.

Poviete si, akúže už len kariéru môže urobiť chlapík, ktorý má problém vstať z postele, nuž ale, aj v tomto tkvie elegancia Roberta Smitha. Dokonca v jednom období zvládal byť súčasne členom The Cure, v štúdiu pracoval s projektom The Glove a na turné hrával s The Banshees. "Dnes keď mi to niekto pripomenie, tak to vo mne vyvoláva parádny chaos, ale myslím, že to vtedy súviselo aj s mojou chaotickou osobnosťou." Dnes sa snaží plánovať všetko tak, aby veci neboli príliš hektické, no napriek tomu sa The Cure stále objavujú na tých najnečakanejších miestach.

"Práve sme sa vrátili z Benátok," zaspomína. "No znie to viac romanticky, ako to v skutočnosti bolo - nakoniec sme sa tam zastavili iba kvôli koncertu. Predtým sme boli na juhu Francúzska." A to zvažujú, že by vyrazili na trojtýždňový koncertný výlet po Amerike, no Robert aj tak neskrýva svoj odpor voči turné.

"Momentálne pre mňa hranie nie je až taká veľká zábava. Do zúrivosti ma privádzajú tie posraté neutrálne farby hotelových izieb a hlavne to množstvo ľudí, ktoré neustále používa slovo "báječný". Myslím, že oni báječní rozhodne nie sú!"

Zdá sa, že všetky tieto problémy spôsobuje aj lietanie. Okrem toho, že nie je schopný si zakryť uši, takmer zmeškal let kvôli príliš horlivému colníkovi. "Obyčajne ma považujú za líbyjského teroristu," uškrnie sa. "Od vstupu až po posledné odbavenie ma zastavili a kontrolovali štyrikrát."

A ako si vie poradiť s nudou a útrapami cestovania? Pomysleli by ste si, že to všetko prespí alebo aspoň spánok predstiera. "To s tými očami je vážne skvelé. Ľudia si myslia, že spíte, aj keď to tak nie je. Nehybne sedíte, ľudia chodia okolo vás a stewardky vždy pristúpia k tomu, kto vedľa vás sedí s otázkou, "mohli by sme zobudiť vášho priateľa a ponúknuť mu šálku čaju?""

Ale čaj nie je momentálne obľúbeným Robertovým drinkom. Niekoho z vedľajšej miestnosti požiadal o fľašu piva a takmer polovicu z jej obsahu zmiešal s pomarančovým džúsom. No Robert, to vyzerá lákavo. "Skúste," ponúkne nás. "Je to celkom chutné. Môj otec si vždy varil pivo a doma všetci pijeme len drinky vlastnej výroby. V podstate jeho pivo má na svedomí výkon našej kapely a on o tom ani nevie!"

Takže Smith Senior je zodpovedný za album "Standing On A Beach", album najväčších hitov, ktorého názov je vlastne úvodným veršom prvého singla The Cure, "Killing An Arab". Robert priznáva, že z albumu ako celku, má radosť, no zároveň dodáva: "Napísal som aj zopár vecí, skutočnú "vatu", ako "Let´s Go To Bed", ale tie sa mi znepáčili už v momente, ako som ich dopísal. Ale dnes ich rád hrávam na koncertoch - príde mi to tak trochu ako kabaret."

Rovnako trpko sa vyjadruje aj na adresu temperamentnej "The Lovecats": "Naživo sme sa ju pokúsili zahrať iba trikrát, zakaždým to bola totálna pohroma. Ale v bare o tretej ráno pred záverečnou pri piáne, tak tam by znela skvele (zalúska prstami) a... raz a dva, raz, dva, tri..."

Zrazu jeho narúžované ústa neskutočne zazívajú. Prílišné pohodlie? "No, doma spávam na takej drevenej ľavici, takže toto tu je až príliš veľký luxus," zaškerí sa.

Jaj! Pri takýchto podmienkach by ste nadobudli dojem, že Robert je vlastne celkom rád mimo domu a užíva si bezstarostnosť a izbový servis, no priznáva, že nikde inde sa tak dobre nevyspí, ako doma vo svojej chatrči. Nie je prekvapením, že trpí nočnými morami. "Nemávam ich pravidelne", dodá. "Ale keď sa už dostavia, tak sú vážne príšerné a neviem sa ich zbaviť."

"Keď som bol malý, tak ma prenasledovali v spánku bratove kresby, pretože som raz našiel zošit, kde si tie príšernosti kreslil a neskôr som ešte objavil knihu s názvom "The Victorian Book Of Dreams". Keď ste totiž malý a ešte nerozumiete významu snov, tak s nimi jednoducho žijete. Ale v tej knihe boli vysvetlené významy snov, ako aj to, že keď snívate, že vám vypadávajú zuby a pod. Myslel som si vtedy, že autor tej knihy je niekto, kto tomu všetkému vážne rozumie. Bol som z toho všetkého taký vystrašený, že som sa až bál snívať, pretože som mal strach, že zomriem!"

Zaujímavé, že túto "zaľúbenú mačku" nezabil a žije s ňou dodnes. "Na turné veľmi často trávime prvé hodiny dňa rozprávaním sa o snoch, ktoré sa nám noc predtým snívali. Je až zábavné, ako si v delíriu turné ešte viete rozoznať, čo je sen a čo skutočnosť, pretože ten sen mohlo byť v skutočnosti niečo, čo sa vám naozaj stalo."

"Viete, čo je najzaujímavejšie?" nakloní sa so šepotom ku nám. "Ľudia, ktorí nedokážu rozpoznať fantáziu od reality. Ja myslím, že ľudia, ktorí spáchali čosi strašné majú vždy problém rozpoznať, kedy sa ich sny skončili. Podľa mňa, ľudia, ktorí ma vidia kráčať letiskovým terminálom musia mať pocit, že sa im sníva nejaký zlý sen!"

zdroj: Star Hits, 1986



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi