BBC1 Interview, 29/03/1996


Jo Whiley v rozhovore s Robertom Smithom


Jo Whiley: Dobrý večer vo večernom vysielaní, hosťom dnešného programu je Robert Smith z The Cure. Na tento moment sme sa pripravovali v podstate celý týždeň. Každý večer sme zahrali skladby z nového singla a o necelú minútu si pustíme hlavnú skladbu, "The 13th". Ale na úvod pozdrav... Zdravím.
Robert Smith: Zdravím všetkých

Cítiš v súvislosti s uvedením nového projektu na svetlo sveta nejakú nervozitu?
Neviem, či môže byť niečo desivejšie. Ale... nervózny nie som. To všetko, čo teraz príde, sa vyvíjalo úplne prirodzene, ono, od posledného albumu uplynulo skutočne veľmi veľa času. Ani neviem, aké máme aktuálne postavenie na scéne, teda, či budeme vlastne pokračovať tam, kde sme prestali alebo práve naopak, keďže sme boli tak dlho v úzadí.

Čiže 10-ty album nebude žiaden britpop.
Nie, hoci... viete, to si skôr "zaškatuľkujú" ľudia sami, zrejme preto, že sme z UK nás označia za britpop a na tomto albume hráme dokonca trochu zábavnejšiu hudbu... ale nie, britpop to nie je.

Album nesie názov "Wild Mood Swings". V akej nálade si práve dnes?
Som unavený /zachichoce sa/.

Unavený a rozrušený, ako si nám prezradil, momentálne prebieha finálna mixáž albumu.
Áno, teraz sme všetci vo vile Jane Seymourovej, kde na albume stále pracujeme.

Skutočne?
Samozrejme.

Dala vám ju do prenájmu?
No, sme v podstate jej hosťami.

Na vás trochu snobské.
(spoločný smiech)

Robert: No to áno, je to veľmi pekná vila. Posledné tri albumy sme nahrávali v obytných štúdiach a nám už prišlo pekne hlúpe niekam vyrážať... a hlavne vyhadzovať veľké peniaze za použitie ich vybavenia. Tak sem si kúpili vlastné zariadenia, prenajali si jej vilu... ale aj to si vyžiadalo svoju daň... už sme tam skoro rok (smiech).

A za celý ten čas sa nepokúšala vrátiť späť do svojej vily?
Pokúšala sa o to na Vianoce, tak sme jej to na týždeň uvoľnili, no potom sme sa vrátili späť.

Aj ste sa spolu stretli?
Nie, ale nechala nám tam kvety (smiech).

Takže "Wild Mood Swings"... akú škálu nálad sa vám teda podarilo na album zachytiť?
Je to pekne divoká zmeska, skutočne sme sa pokúsili zachytiť ducha kapely, resp. nálady, ktoré v kapele vládnu. To nie je o mne, je to úplne prvý album, kedy som sa pri písaní textov pokúšal vžiť do mysle iných ľudí, tých ďalších v skupine.

Ako ťa tieto texty potom ovplyvnili a hlavne zbytok kapely?
Viete, takmer celý čas sme boli spolu, žili sme spolu, niekedy sme boli v dome len my (skupina), niekedy tam s nami pobývalo ďalších 20 ľudí, odvšadiaľ zneli slová a prežili sme tam množstvo dlhých spoločných víkendov. No, bolo to dobré, teda... pozitíva prevažovali nad nevýhodami, ako napr. v chladničke bol permanentný neporiadok (hehehe) a podobne. Ale bolo skutočne milé mať vedľa seba ľudí, s ktorými pracujete na spoločných veciach. Užili sme si vážne kopec zábavy... dobrej zábavy.

Takže ten album môže byť pekne podivný. Dosť sureálny, keďže ste boli oddelení od vonkajšieho sveta, nie?
Oddelení? Tak by som to nepovedal... veď v tom dome ste mohli neustále počuť obrovskú škálu rôznej hudby.

To si ju všetku dokázal absorbovať?
No, problém je v tom, že veľké množstvo súčasnej hudby nedokážeme akceptovať... hudba sa hlavne počúvala pri spoločných večeriach, ktoré boli pre každého kľúčovou časťou dňa.

To ste všetci sedeli za jedným stolom a spoločne večerali?
Samozrejme, vždy... to bol jednoducho moment, kedy sme sa mohli všetci spoločne porozprávať.

Kto varil?
To sa stále menilo, ale vždy sme mali niekoho, kto vedel variť, ale väčšinou sme využili donáškovú službu (hehe).

Rozvoz pizze?
Viete, tu ide viac o konverzáciu, ide len o pomyslenú spoločnú večeru, jednoducho spolu sedíme, počúvame rôzne veci... z rôznych kútov sveta, ale nie je to world music, ale boli medzi tým aj veci nahraté v jaskyniach a podobne. Počúvali sme jungle a potom Franka Sinatru...

V tomto momente by ma teda zaujímalo, či nemáš obavu, či s albumom zapadnete do aktuálnej scény.
Nie, pretože scéna má svoje vlastné životné tempo. Bolo by bláznivé, keby sme predstierali, že súťažíme s ľuďmi, ktorí sú súčasťou nominálnej scény. Je toľko odlišných hudobných štýlov, takže ma vôbec netrápi, či s novým albumom niekam zapadneme. Nikdy sme sa tým netrápili, prečo by sme mali teraz.

A vás teší, že nikam nezapadáte? Čo si teda chcel týmto albumom vlastne rozpútať? Aké ciele si si týmto albumom stanovil?
V tejto zostave fungujeme rok. Prapôvodný zámer bol zájsť do štúdia a za jeden víkend nahrať album, lenže zrazu sa takmer všetci rozhodli skupinu opustiť a ja som sa musel toho nápadu vzdať. Takže som si to musel celé znova premyslieť... potom sme museli hľadať nového bubeníka, náhradu za Porla a tak ďalej...

A... a... a...
A tak to nejako pokračovalo, no a zrazu sme začali s nahrávaním... a skúsili sme sedem rôznych bubeníkov. Každý z nich s nami strávil týždeň, aby sme dokonale poznali, ktorý z nich je najlepší.

A ako ste ich testovali?
/so smiechom, ktorý sa nedal zadržať/ hmmm... žili sme s nimi celý týždeň (hehehe)

A to stačilo?
Bol to pekne tvrdý test. To, že sme ich nechali hrať rôzne štýly a rôzne veci ma priviedlo k myšlienke, že by sme mali nahrať album plný rozmanitých vecí. Takže do tejto chvíle sme nahrali asi 30 skladieb.

Fajn, takže teraz si zahráme singel, ktorý nás k tejto relácií vlastne doviedol. Toto je "The 13th". Je niečo, čo by si chcel ľuďom povedať, čo by im lepšie pomohlo pochopiť túto skladbu?
Táto skladba je postavená na zážitku, ktorý sa mi stal v jednom klube v Mexiku, na poslednom turné. Je to trochu sebavysvetľujúca skladba.

** odznel singel **

Toto je "evening session" Rádia 1, je tu s nami Robert Smith. A to, čo ste práve počuli bol ich nový singel... "The 13th". Takže, Robert, koľko skladieb bude nakoniec na novom albume?
14.

Bude po ňom nasledovať v krátkom čase ďalší album?
Nie, pretože každý singel bude obsahovať ďalšie tri skladby. K albumu zamýšľame tri single, takže to je ďalších 9 nových skladieb.

Keďže ste spolu celá skupina trávili čas spoločne vo vile Jane Seymourovej, je teda viacmenej isté, že spoločne trávený čas na chystanom turné nebude taký traumatický.
Správne, zbohom dáme len tej vile, nie jeden druhému. Ale určite to bude mať na každého z nás nejaký dopad.

Mali ste vo vile aj nejaké slabé chvíľky?
Myslím, že ani nie. Mám pocit, že sme všetci už určitým spôsobom dospeli a vzájomným potýčkam sa už vieme vyhnúť. Len mi to príde trochu čudné, pretože v minulosti sme boli zvyknutí cítiť v skupine akési "spodné prúdy", no evidentne sú všetci so súčasným stavom spokojní.

Celé sa to javí teda tak, že tento album bude tak trochu veselý.
Áno, je na ňom mnoho... obsahuje kopec zábavných záležitostí.

Toto je váš desiaty album, koľko tých ďalších The Cure pripravia?
Neviem... možno ďalších 50. No zakaždým doslova prízvukujem všetkým v skupine, aby sa k tomu stavali, akoby to bol náš skutočne posledný album a ja tomu dokonca doslova verím. Aj verejne vyhlasujem o každom albume, že sme ho nahrávali ako náš posledný a naozaj by tým posledným aj mohol byť... a jedným z tých posledných tento určite aj bude.

Na ktorú skladbu z tohto albumu si najviac pyšný?
Je nemožné vybrať jednu jedinú... skutočne... každá z nich je totiž špecifická... zoberte si takú "The 13th", na singel dosť nezvyčajná voľba, niekto zasa povie, že je to tá správna voľba a blá blá blá. Na albume sú dokonca totálne popové záležitosti... ale ku každej jedinej skladbe sme pristupovali ako k možnej singlovej záležitosti.

A čo môžeme očakávať na nadchádzajúcom turné, nejaké špeciálne efekty, projekcie, či niečo, čím ľudí šoknete?
Vyparádené tričká, skutočne zažiarime.

(Hehehe) Ty sedíš tu a ľudia doma premýšľajú, ako asi teraz vyzeráš, či si zmenil imidž alebo niečo podobné.
No, hmmmm..

Si stále ten istý Robert Smith, nie?
To áno, ale... samozrejme ide o imidž, ktorý niečo definuje, ale aj napriek tomu... viete, aj napriek všetkému, čo sme doteraz urobili, je to stále, viete... o mojich vlasoch, takže som si ich totálne ostrihal a ... a ono aj potom to bolo o otázke "čo si to urobil s vlasmi?" Viete, keď idete na pódium, vynorí sa vám množstvo myšlienok o tom, ako správne prezentovať to, čo robíte. No a my sa v tom, čo robíme, snažíme uchovať trochu toho tajomna.

Nuž, tak to teda zistíme až na turné. Vďaka, že si si pre nás urobil trochu času.
V pohode. Aj ja ďakujem.

Zdroj: BBC 1, 29/03/1996



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi