XFM 1995


Opitý Robert a príliš seriózny David Bowie


Londýne rádio XFM malo v jeden večer dvoch významných hostí, Roberta Smitha a Davida Bowieho. Výsledkom bola diskusia o živote, umení a hudbe, ktorá trvala hodinu a pol. Tu je malý úryvok.

Smith: Nikdy som nemal túžbu žiť mimo Anglicka. Hlavne kvôli rodine, vážne...

Bowie: No ja som momentálne v opozícií, čo sa týka tvojich tvrdení. V Anglicku nežijem od roku 1974. Vtedy som tu pobýval naposledy a v podstate tu už nemám ani rodinu. Teda, mal som tu syna, ale tu išlo o rodičovskú záležitosť z jednej strany, ako aj o jeho vlastný život, teraz som vlastne s rodinným životom začal odznova, vrátane môjho syna samozrejme a Imaninej dcéry - zrazu sme štvorčlenná rodina, z ničoho nič... a je to dosť zvláštne. Takže pre mňa ide o akýsi úplne nový začiatok, ale aj tak vo svojom vnútri cítim zvláštnu potrebu vrátiť sa do Anglicka a opäť nájsť svoje korene. Opäť som fascinovaný tunajšou atmosférou. Za posledné 2-3 roky som bol z každej návštevy Londýna doslova nadšený.

Smith: A to je ten rozdiel. Ja som žil v Londýne šesť rokov, hlavne preto, že z Londýna nepochádzam, som zo Sussexu a presťahoval som sa sem hlavne preto, že som už mal plné zuby toho, ako som tu musel prespávať u ľudí na zemi. Takže som si kúpil byt a po celú tu dobu, čo som tu býval, sa mi tu páčilo, čo bolo asi do konca 1980-tych rokov, ale teraz neznášam, keď sa vraciam do Londýne, úplne vážne.

Bowie: Ale nejde tu len o akúsi nudu? O všednosť?

Smith: Podľa mňa je medzi Londýnom a Anglickom rozdiel. Napr. tam odkiaľ pochádzam je všetko až príliš anglické - proste Sussexské pobrežie - ale vzhľadom na to, že cestujem po Anglicku, je to dobré. Žijeme predsa v Anglicku. Za hranice chodievam obyčajne so skupinou, kde hráme a podobne... ale ako kapela žijeme všetci v Anglicku a po Anglicku aj neustále cestujeme. Všetci žijeme v iných častiach krajiny, ale navštevujeme sa, takže tak môžeme vidieť viac z našej krajiny, takže radšej o našej krajine premýšľam ako o Anglicku, než o Londýne, pretože Londýn sa stal... aj sem som cestoval cez Londýn a takmer som zabudol, aký je Londýn hrozný. A predmestia Londýna sú... neuveriteľné.

Bowie: No povedz mi o tom niečo, pretože ja som práve tam vyrastal a predmestia Londýna sú...

Smith: A počúval som "The Buddah Of Subursia" - od Good Grief! A to už je pre mňa priveľa!

Bowie: Všetko je to tam akési šedivé, viete, ja som produkt Orvellovskej spoločnosti pripravený hádzať kameňom. Myslím, že každý z mojej generácie chcel niekam uniknúť.

Smith: Jednoducho to vidieť v ľudských očiach. Ide o veľmi veľký rozdiel. Vpálite na londýnske predmestia a všetci vyzerajú zdesene...

Bowie: Správne

Smith: Je to fakt čudné. Idete cez Sussex a ľudia sa na križovatkách rozprávajú a keď zasvieti oranžová, už všetci stoja.

Bowie: No nezmení sa tá vidiecka prívetivosť veľmi rýchlo na horlivosť, keď zrazu urobíš niečo, čo prekáža tvojim aktuálnym susedom?

Smith: Samozrejme, neakceptujem všetko, ale nezaťažujem sa tým. Pozri, to je jedno z mojich plus. V Londýne by bolo pre mňa ľahké vyraziť niekam von a zapadnúť, zatiaľ čo tam, kde žijem, si uchovávam určitú anonymitu a odstup - a nikoho to netrápi. Môžem mať na pláži Talianov s ďalekohľadom, miestni ma im "nevydajú" napospas. Bol by som zdesený, ak by sa tak stalo.

Bowie: Tak predovšetkým... keď píšeš texty, vždy ich píšeš s myšlienkou na publikum alebo píšeš preto, aby si uspokojil vlastné potreby - pretože kým sa posunieme ďalej, potrebujem si najskôr vyjasniť toto.

Robert: A jéje... myslím, že momentálne... budem uvažovať nahlas - pravdepodobne úplne seriózne písaním spätne zisťujem, kto som bol, čo vedie k odpovedi áno, v určitom zmysle súhlasím, že som písal texty so súčasnými myšlienkami na niekoho iného. Predtým som si nemyslel... Nemyslím si, že niekto niekedy uverí, že niekto bude niekedy počúvať dostatok ľudí tak, aby to malo skutočný význam.

zdroj: XFM 1995



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi