The Cure v O2 Aréne - 26/02/2009


Robert Smith a jeho spoločníci oslávili cenu "Godlike Genius" vo veľkom štýle.


The Cure pridali tohtoročným cenám NME úplne iný rozmer a to vďaka ich koncertu v londýnskej O2 Aréne. Odohrali totiž set mapujúci ich kariéru, ktorým naviazali na mimi "greatest hits" vystúpenie, krátkom po ceremónii, ktorá sa konala 25.2.2009.

Ako povedal Smith stránkam NME.com, videl medzi týmito dvoma vystúpeniami spojitosť a po tom, čom odohral spomenutý krátky set, doslova dychtil po tom, aby rôzne obdobia ich kariéry predstavil vo veľkej aréne.

Skupina, ktorá bola ocenená tohtoročnou cenou Godlike Genius v rámci Shockwaves NME Awards, vystúpila na pódium o 21:30 a po stručnom Smithovom "Hello" pozdrave publiku odpálili úvodnú "Underneath The Stars".

Po prvej skladbe sa okamžite vrhli na "From The Edge Of The Deep Green Sea", v ktorej si Smith zahral na akustickú gitaru.

"Zahráme zopár skladieb, ktoré sme v minulom roku nehrali," prehlásil po skončení skladby Smith.

Okamžite po začiatku "A Forest" sa dostavila ohromná reakcia davu a celá pieseň bola výstižne podfarbená zdeformovanými obrazmi lesov v pozadí.

"Tí z Vás, ktorí nás už niekedy na koncerte zažili, si asi myslíte "čo do pekla robí tento song tak skoro v setliste"?" namieril Smith otázku k publiku. "Nuž ale, celé je to o koncepte tohto koncertu - chceme zahrať z každého albumu jednu skladbu!"

The Cure sa ďalej vrhli na skladby "Three Imaginary Boys" a neskôr sa s obrovským a nadšeným ohlasom publika stretli aj skladby "The Only One" a "InBetween Days".

Najväčší zborový spev sa však ušiel skladbe "Just Like Heaven", ktorá celú Arénu doslova postavila na nohy. Počas "Disintegration" rozprestrel Smith pred refrénom a gitarovým sólom nad publikom svoje ruky a symbolicky ho pohltil. Neskôr kapela oduševnene zahrala skvelú verziu "It´s Over", kedy sa na jej konci všetky svetlá obrátili k publiku. Následne sa The Cure odobrali do zákulisia, aby neskôr v prídavkoch odohrali ďalšie klasiky.

Prídavkovú časť odpálili s "Boys Don´t Cry", ktorú si v hale zaspieval snáď každý, nasledovala hektická verzia "10:15 Saturday Night" a celý set triumfálne uzavrela v šialenom tempe odohratá "Killing An Arab".

Smith prehlásil, že si koncert naozaj užil, no zároveň priznal, že doslova dychtili po tom, aby mohli publiku dokázať, že svoje miesto majú aj v zástupe mladších kapiel ako Franz Ferdinand, Crystal Castles a White Lies, ktoré hrali v ten večer pred nimi.

"Hráme už strašne dlho, takže je trochu zložité sa vrátiť a scénu s pocitom, že si s niekým konkurujeme," prehlásil Smith.

"Keď vyjdete na pódium, tak vás vždy ovládne ten súťaživý prvok - ťažko sa toho zbavíte. Chcete byť jednoducho zo všetkých v ten večer najlepší. Lenže, čím ste starší, tak premýšľate, "A čo je vlastne najlepšie? Ako vlastne môžeme byť najlepší?". Takže tým to v sebe trochu stlmíte. Ale niekedy uvažujem o tom, čo sa stalo starším kapelám... oni sa totiž držali stále tej svojej cesty a robili tie isté veci. My sa však snažíme neustále o zmenu."

The Cure v O2 Aréne zahrali:

'Underneath The Stars'
'From The Edge Of The Deep Green Sea'
'The Perfect Boy'
'The End Of The World'
'Sleep When I'm Dead'
'A Forest'
'Three Imaginary Boys'
'Shake Dog Shake'
'Maybe Someday'
'The only One'
'In Between Days'
'Just Like Heaven'
'Primary'
'Want'
'The Hungry Ghost'
'Disintegration'
'One Hundred Years'
'Its Over'
'Boys Don't Cry'
'10.15 Saturday Night'
'Killing An Arab'

zdroj: NME



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi