Vitajte v pracovnom týždni - 1982


Robert Smith má za sebou najhorší víkend v celej histórií. Bože, to je hrozné...


Streda

Toto bude dosť čudný týždeň, pretože za posledné dva roky to bude po prvýkrát, čo budem doma a budem mať pre seba more času. Žijem v Crawley s mojimi rodičmi, hoci sú momentálne na dlhšej návšteve u môjho brata vo Walese, takže mám skutočne celý dom pre seba.
Ráno som vstal o 10:30, čo je na mňa dosť skoro. Normálne pred obedom rozhodne nevstávam, no dnes som sa musel premôcť, pretože som bol objednaný u kaderníka. Ale asi hodinu som strávil ležaním v posteli a premýšľal o snoch, ktoré sa mi v noci snívali. Naučil som sa, ako si všetky moje sny zapamätať a zapísať si ich, pomáha mi to totiž pri písaní skladieb. Niekedy si pred spánkom svoje zápisky zvyknem prečítať, takže sa stane, že sa mi prisnije ten istý sen. Keď už som vyliezol z postele, dal som si kávu. Zvyknem piť kávu, ako aj čas, aj počas dňa, vďaka tomu obmedzujem prísun jedla. Zistil som totiž, že vďaka jedlu leniviem, takže niekedy sa stane, že za celý deň nezjem absolútne nič. Chvíľu ale trvá, než si na nový stav váš žalúdok zvykne a zmenší sa, ale potom už jedlo doslova ani nechcete.
Takže som po obede vyrazil ku kaderníkovi - ukázalo sa, že to bola asi najväčšia chyba v živote. Upravil mi vlasy totiž do zvláštnych brčín a nakoniec to vyzeralo tak, akoby som mal na hlave klobúk. Ale nakoniec, vďaka tomu vyzerám ako mentálne narušený, čo je super, pretože sa ku mne nik nepriblíži. Neskôr som sa šiel prejsť, čo robievam inak každú noc, ale až o tretej ráno. Šiel som do blízkeho veľkého parku, kde sú nádherne zdobené záhrady a fontány. Celkom vás to postaví na nohy, hoci nikdy neviete, kto tam po vás skočí, prípadne vám jednu vrazí. Skvelý pocit, mať aspoň na chvíľu strach.

Štvrtok

Dnes som jedol. S Mary sme si kúpili niečo v rýchlom občerstvení, kde predávali čínu. Poobede sa strhla parádna búrka, trvala asi hodinu a pol a ja som sa rozhodol si ju užiť a šiel som sa počas nej prejsť. Vrátil som sa totálne premočený, nemal som totiž kabát, bol som len v tričku.
Doma som si neskôr pozrel nejaké programy, ktoré som si nahral na video, zopár kreslených rozprávok, kurzov hry na gitaru a nejaké ranné programy pre arabskú menšinu.
Na videu si rád pozriem hlavne dokumenty. Kúsok od nás je chlapík, ktorý prevádzkuje podivnú videopožičovňu priamo u seba v dome, za libru na deň tam zoženiete čo len chcete - bohužiaľ tam nemá nič pre mňa, ale už sa na tom pracuje.
Večer sme strávili s Mary u nás na záhrade, sedeli sme a rozprávali sa. Záhrada je tým najlepším miestom na svete, plná stromov a susedia vás nevidia. Zostali sme tam asi do štvrtej rána.

Piatok

Väčšinu dňa som strávil upratovaním mojej izby. Ten bordel sa tam hromadil už od Vianoc. Kým som sa dopracoval k posteli, musel som sa vyštverať doslova na vysokú horu bordelu - staré časopisy, filmy, jablká... a podobné nezmysly. Upratovanie my zabralo celých 5 hodín!
Neskôr som vybavoval poštu, odpovede na listy s požiadavkami na skladby Cure a podobne. Odpovedám vždy stručne a možno trochu hlúpo. Myslím, že ľudia majú väčšiu radosť, pokiaľ nepoznajú pravý význam skladieb. Po tom všetkom som si našiel kúsok času na čítanie. Tento týždeň mám rozčítané knihy "sanity, madness and the family" a "the language of madness". Kúpil som si ich krátko po tom, čo sme dokončili video k "Charlotte Sometimes" v starom blázninci, ktorý je od 50-tych rokov opustený. Objavil som v umeleckej miestnosti pacientov starú skriňu, kde boli ich maľby a sošky. Zopár som si ich zobral domov - je medzi nimi jedna s totálne smiešnou hlavou.
Pri kúpe knihy "the language of madness" som si všimol, že obal obsahuje kresbu jedného duševne chorého človeka a je to veľmi podobné tej hlave, tak som si ju kúpil. Inak, tá kniha sa stala inšpiráciou niektorých veršov skladieb z albumu "Pornography", obzvlášť "A short Therm Effect" - "a charcoal face bites my head" - to bola nočná mora jedného z pacientov. On kreslil ľudské tváre do kúskov dreveného uhlia a tie tváre v jeho snoch ožívali. Inak piatok bol z celého týždňa najšialenejším dňom. Vždy sa nájde deň, ktorý zodpovedá označeniu "šialený".

Sobota

Celý deň som strávil v posteli. Poobede dávali v telke futbal, tak som si sadol v záhrade a cez okno sledoval zápas. Neskôr mi volal choreograf kráľovského baletu a požiadal ma o nejakú hudbu. Balet mám rád, dokonca chcem natočiť film o Mary a jej baletnom tanci, ale budem sa venovať len jej nohám. Natočíme to v záhrade, no budeme si musieť dať pozor, aby nás nik nevidel, pretože to, čo sa chystáme obliecť, je dosť provokatívne. Nemôžem vám opísať, čo to konkrétne bude, pretože Maryna mama si kupuje Flexipop!
Večer sme si s Mary zahrali v záhrade futbal, keď sa zrazu vo dverách objavil otec - nevidel som ho celé dni - a začal nás fotiť. Bolo to trochu trápne, pretože Mary mala ja seba iba deku. Keď sme sami, tak veľa toho na sebe nemáme. Dnes som sa obliekol ako moja mama a varil som. Keď som vážne sám, tak mám tendenciu byť trochu šialený.

Nedeľa

Atmosféru tohto dňa milujem. Rád sledujem páriky starších ľudí, ako vyrážajú na prechádzku. Všetci sa pohybujú pomaly, pokojne - ako v sne. Časť dňa sme strávili predstieraním, že sme starí, neskôr si pozreli futbal a za tým na videu film s názvom "The Shout", z ktorého som mal v noci parádne šialené sny, niekoľkokrát za noc som sa kvôli nim strhol zo spánku. Nie vždy mávam takéto nočné mory, možno aj preto, že strašidelné sny si viem vychutnať.

Pondelok

Celý deň som strávil písaním jednej piesne. V záhrade som potom nahrával nejaké zvuky, vlaky, lietadlá, vtáky a stromy... večer som bol opäť s Mary... popíjali sme (do pubov vôbec nechodím). Najväčšiu radosť máme z výroby koktailov. Doslova miešam všetky druhy alkoholu. Ale mliečne koktaily sú aj tak vždy najlepšie, vždy dobre sadnú na žalúdok. Jeden z najhorších, aké som kedy pripravil, som nazval "Postrach Denis" - mal som z neho asi najdlhšie poopičné stavy v živote. Zmixoval som do toho asi sedemnásť druhov alkoholu.

Utorok

Najdynamickejší deň z týždňa. Vstal som už o desiatej a šiel si do londýnskeho Odeonu pozrieť "Hviezdne vojny" a "Impérium vracia úder". V celom kine nás bolo päť - rodičia s dvoma deťmi a ja. Jedno z deciek začalo pobehovať po sále hore dolu a ja som nechápal, prečo to robia. Neskôr som si uvedomil, že film má kvadrofonický zvuk, takže zvuk prechádzal z predu dozadu, zarovno strelami z vesmírnych lodí. Tak som sa k deckám pridal a zbytok predstavenia som strávil pobehovaním hore-dolu po celej prázdnej sále.
Prestalo ma to baviť asi o siedmej večer a rozhodol som sa ísť pozrieť za Stevenom Severinom, ktorý s The Banshees nahrával ich nový album. Ako obyčajne sme si šli spolu vypiť, v noci som si ešte zobral taxi, zabehol do kancelárie našej nahrávacej spoločnosti a doslova odpísaný som sa po polnoci zvalil do postele.

zdroj: Flexipop, UK, 1982



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi