25 rokov Roberta Smitha - 12/1983


Z The Cure sa stalo monštrum


Rok 1984 bude rokom jeho vlastnej mini apokalypsy. Robert Smith dovŕši 25 a sám si nikdy nemyslel, že vôbec niekedy taký vek dosiahne. Hlavne v dňoch "Pornography" tomu nič nenasvedčovalo. Turné k tomu albumu nemalo nič spoločné s turné k "Three Imaginary Boys" albumu, ktorého púť by sa dala prirovnať k cirkusovému turné po Európe. Po turné k "Pornography" ohlásili The Cure koniec a Smith sa takmer utopil vo vlastnej depresii. Nakoniec sa z toho dostal a dnes nám rozpráva bizarný, no skutočný príbeh o klišé, the Banshees, hitoch a sebapoznaní.

"The Cure sa rozpadli vo svojej večnosti." Smith teda vie, ako začať intervew. "Koncerty neboli zasa ničím iným, len ospravedlním nášho pitia do bezvedomia. Nevyhnutne šlo o koniec všetkých mojich ideálov. Počas turné k "Pornography" som si uvedomil, že The Cure neboli o nič lepší, ako ktorákoľvek iná skupina na turné. Nakoniec som robil všetko to, čo som si sľúbi, že robiť nebudem. Dokonca sme ľudí pozývali aj do zákulisia, príšerné! Doslova sa z toho stal šialený výlet a ja som chcel z toho kola strašne vypadnúť. Hlavne Simon tomu totálne prepadol a ja som bol už k nemu ako otec, ktorý mu dohovára, aby už v niektorých veciach prestal, chápete? Chcel som to celé zastaviť. Mal som to celé zastaviť! Simon nakoniec odišiel a ja som sa stratil takisto... Gitary som sa celé 4 mesiace ani nechytil. Dal som sa opäť, hlavne duševne, dohromady. V rozhovoroch som vždy zdôrazňoval, akí sú The Cure iní v porovnaní s ostatnými skupinami, no neboli. Vlastne, na to, aby sme sa od ostatných odlíšili nebolo nikdy dostatok času. Hneď ako sme sa z jedného turné vrátili, tak sme vyrazili na ďalšie, potom prišiel na rad ďalší album, ktorý bolo treba nahrať! Počas nahrávania "Pornography" som si uvedomil, že tento kolotoč treba zastaviť. Dokonca som dospel do bodu, kedy som si pod pojmom Cure vedel predstaviť len seba samého a postaral som sa o to, aby som nevidel ani seba."

Smith potrasie hlavou, "Hoci odvtedy ubehol rok, akoby to bolo včera". Verte mi, ešte stále trpí! Po albumoch "17 Seconds" a "Faith" sa s "Pornography" vytrvalo snažili zbaviť všetkej nevinnosti a detských snov. Vývin sa dlho odkladať nedal, reálny svet klopal na dvere a pre chalana, ktorý sa radšej vždy držal v ústraní, sa všetko premenilo na drsnú skúsenosť! Samotný album "Pornography" začína nie veľmi inšpirujúcim a veselým veršom: "Je jedno, či tu všetci zomrieme" a album končí vetou: "S touto chorobou musím bojovať a nájsť na ňu liek". A medzi týmito dvoma vyhláseniami si užijete mučenie chladných klávesových a gitarových partov a vyslovených zúfalstiev. Dokonca ani novinári nezaváhali a riadne si trio podali. Obzvlášť keď sa koncerty stali bezcitné a neinšpirujúce. The Cure sľúbili, že to dokážu lepšie a sľub stále držia.

Po odchode bassáka Simona Gallupa sa Smith rozhodol pokračovať ako duo s Lolom Tolhurstom. Nie dlho po zmene vlastného myslenia sa znovuzrodení Cure prezentovali s prekvapivo rezkými singlami "Let´s Go To Bed", "The Walk" a aktuálnym "The Lovecats". Okrem týchto singlov sa Smith pridal k The Banshees a so Stevom Severinom zrealizoval projekt The Glove s ich albumom "Blue Sunshine". A aby toho nebolo dosť, ku koncu roka má v pláne vrátiť sa do štúdia a nahrať nový album The Cure.

"S touto chorobou musím bojovať a nájsť na ňu liek" - nebodaj si ho už našiel?
No, dnes som rozhodne šťastnejší, ako takto pred rokom. Z The Cure sa stalo monštrum, ktoré ma doslova pohltilo. Dnes som asi najbližšie ku svojmu skutočnému ja a venujem sa iba veciam, z ktorých mám radosť, napr. čítaniu... takže je prirodzené, že moje nové skladby sú šťastnejšie. Samozrejme, že nie v disney štýle, samozrejme, že stále mi pohľad okolo mňa spôsobuje depresie, ale nemám potrebu o tom viac písať. A zbavil som sa toho obrazu aj u iných ľudí. Nechcem, aby som bol vnímaný ako niekto, kto píše stále dokola o tom istom. Aj predtým, ako sa The Cure rozbehli, som písal veci podobné "The Walk", či "The Lovecats". Len som sa neobťažoval ich nahrať. Prečo? Pretože nezodpovedali nášmu vtedajšiemu imidžu. Je to síce trochu hanba, ale je to pravda. Starí fanúšikovia The Cure sa veľmi negatívne stavali k "Let´s Go To Bed" a "The Walk", no "The Lovecats" prijali s nadšením. Divné, čo poviete? Mal som týchto ľudí neustále okolo seba a reagovali na všetko, čo som urobil, udržiavali ma vlastne pri živote. Očividne im prišla "The Lovecats" natoľko odlišná, že sa im zapáčila. Koniec koncov, mne sa "Let´s Go To Bed" takisto nepáči. Nikdy to nemal byť singel The Cure. Písal som to so zámerom vydať to ako môj vlastný vianočný singel. Bohužiaľ, label to vydal aj bez môjho zvolenia. Vôbec som nemal v úmysle týrať fanúšikov The Cure, ale už sa tak stalo. Chcel som len ukončiť jedno obdobie The Cure. Po tom, čo vydali "Let´s Go To Bed" na singly som chcel urobiť nejaké opatrenia. S Lolom sme sa teda rozhodli nahrať ďalšie dva popové single, no zároveň sme celý rok odmietali ísť na turné a vydať ďalší album. A doteraz sa toho rozhodnutia dodnes. Ten plánovaný rok pomaly končí.

Keď bol vydaný singel "The Lovecats", prehlásil si, že je to posledný z trilógie "fantasy" singlov...
To áno, to je pravda. Tá ilúzia je vlastne reprezentovaná faktom, že tie single nemajú nič spoločné s The Cure, či mnou samotným. Teda okrem skutočnosti, že som ich napísal. Viete, obyčajne píšem o veciach, ktoré mnou pohli, kdežto tieto tri single sú vážne o ničom. Obzvlášť "Let´s Go To Bed". Aj preto som šomral, keď sa z toho stal nový oficiálny singel. Chcel som iba dokázať, že napíšem ten najblbší popový song v histórií!

Tak prečo si vlastne takéto veci robil?
Iba preto, aby som si dokázal, že také čosi dokážem, čo sa ukázalo, že nie... nie je to dostatočne blbé!

Trochu nerozumiem, prečo si písal také priemerné záležitosti, ktoré pre teba nemajú žiaden význam.
Pretože je to dobrá sranda!

Naozaj?
Ale áno. Je to niečo nové, vzrušujúce. Vedel som, čo robím. Bol som si vedomý, že tvorím niečo pochabé, niečo, čo sa bude hrať v rádiu alebo sa objaví v Top Of The Pops! A fakt ma to baví, už len preto, že my popoví v skutočnosti nie sme. Nie sme ako Duran Duran alebo Spandau Ballet. Je to iba o robení si srandy! Môžem vám sľúbiť, že skladby, ktoré sa objavia na novom albume budú serióznejšie, hlavne po textovej stránke.

Tak sa Smith nakoniec dal na komerčnú dráhu. Pravdepodobne však iba na krátky čas. Po prvýkrát chcel, aby ho ľudia nebrali vážne. Chcel iba skomponovať smiešne "nič" a urobiť to čo najlepšie. Texty skladieb, ktorými zvalcoval rebríčky boli síce plné nadšenia, no u starých fanúšikov The Cure s nadšením prijaté neboli.

"To je pravda," prizná Smith. "Sú to len slová, ktoré pasujú ku slovám iným, aby nakoniec pasovali aj k tej hudbe."

Tak sa potom spýtajme serióznejšie: Nenapísal tie single hlavne preto, že bol bez peňazí?
Tak to je absolútny nezmysel. Samozrejme to neznamená, že som boháč, ale mám dosť peňazí na to, aby som nebol tlačený do vydávania singlov ako "The Lovecats". Viete, aký problém je s 90% všetkých dnešných kapiel? Nezačali s určitými rozhodnutiami, takže nakoniec zistia, že opakujú tie isté triky, pretože ľudia to majú radi a tak zabudnú na všetko, čo si kedysi sľúbili. To isté sa stalo v podstate aj The Cure. Na konci éry "Pornography" a po následnom rozpade, som bol úplne prázdny. Nebolo sa kam uberať. A bol som rád, že sme ten bod dosiahli. Uľavilo sa mi.

Po "Pornography" som si myslel, že vás už viac neuvidíme.
Možno. Veľa ľudí malo takú predstavu. Aj tak si myslím, že to najlepšie z našej práve prezentuje práve album "Pornography". "One Hundred Years" je tá najlepšia skladba, akú sme kedy urobili. Jednoducho sme ňou dosiahli hranicu. Viac by som také čosi urobiť nemohol. Joy Division dosiahli čosi podobné a potom Ian Curtis zomrel. Rozdiel medzi "Three Imaginary Boys" a "17 Seconds" je porovnateľný s rozdielom medzi "Pornography" a "Let´s Go To Bed". Je to let od nevinnosti k zúfalstvu, márnivosti a späť.

Takže ste vlastne uzavreli akýsi kruh, je tak?
Keď si ľudia predstavia The Cure, vybaví sa im zvuk albumu "Faith". To je presne typický zvuk The Cure. Lenže keď si niekto porovná všetky naše práce, ktoré sme doteraz urobili, tak narazí na ohromnú rozmanitosť. A myslím si, že z toto pohľadu je veľmi nefér, že sme považovaní za "pochmúrnu skupinu".

Ale na tom imidži máš podiel aj ty sám, nie? Predsa aj pred chvíľou si tvrdil, že tie šťastné skladby nezodpovedajú vášmu imidžu.
To je pravda. Ale vy ma poznáte. Vy viete, že vo mne je aj čosi viac, ako len depresia.

To áno, ale nepoznám vaše publikum.
Nie. Ide len o to, že sa netrápim zahŕňaním šťastia do našej hudby. O také niečo sa pokúšam až od minulého roka, takže teraz sa pokúsim skladbami vyjadriť aj moje iné stránky. A budete to aj náležite počuť! Aj môj hlas dnes znie šťastnejšie. Je mi jedno, či sa to nášmu publiku bude páčiť alebo nie. Dnes som už niekto iný. Je mi jasné, že mi ľudia naznačia, ako veľmi by som sa mal zmeniť a podobne, ale môj zmenený pohľad na život neznamená, že všetko, čo som robil v minulosti zrazu pre mňa nemá žiaden význam, viete? To nie je o tom, že odkedy vyšla "The Lovecats", tak pre mňa "Faith" nič neznamená. Stále pre mňa svoj význam!

Nech sa už Smith akokoľvek zmenil, v Sioxsie And The Banshees sa cíti príjemne. Spolu so Sioxsie a Severinom pracujú na novom materiály. Okrem toho nahral so Severinom album "Blue Sunshine" pod hlavičkou The Glove a netají plány nahrať nový album The Cure. Spolu so Severinom plánujú nahrať aj ďalší album, "Music For Dreams", ktorý by sa mal niesť v ambientnom štýle. A tu to máme. Smith sa viac nespája, ani nesúcití s britskou popovou hudbou.

Posledná vec, ktorú si kúpil, bol singel "Blue Monday" od New Order a keď pozerá Top Of The Pops, tak nenájde nič, čo by ho nadchlo. Prečo? Pretože sa tu nič nedeje!

Minulý týždeň hľadel sám na seba, keď v Top Of The Pops odvysielali "The Lovecats", a ochorel z toho. Je mu zle zo všetkého, čo je momentálne na trhu. Samozrejme okrem posledného singla The Banshees a singlov The Smiths. A nechce s tým mať už viac nič spoločné. Teda, samozrejme, že má, ale: "zo skladieb ako "the walk" a "let´s go to bed" sa stali top3 single iba preto, že nik iný nenapísal nič pochabejšie. Je to predsa také jednoduché! "The Lovecats" má ďaleko od dokonalosti, ale keď ju porovnáte s ostaným na trhu, tak je to vážne dobrá skladba.

A tie skladby som nepísal preto, aby som sa s nimi dostal do Top10. Jednoducho vznikli úplne prirodzene a zrazu aj nahrávacie spoločnosti uznali: "No konečne! Konečne si v hre! Po toľkých rokoch..." To vyznelo, akoby som mal zúfalú chuť písať top ten single. Nemal! Viac vzrušenia som zažíval pri písaní skladieb ako "Faith", už len preto, že mi bolo jasné, že takéto skladby majú šancu dostať sa na singel možno o milión rokov. Som si istý, že tie usmievavé tváre z labelu sa onedlho opäť zmenia. Rozhodne nemienim skončiť ako idiot, ktorý sa stratí v hudobnom biznise a nebude mať ani poňatia, o čo vlastne ide. Koniec koncov, nemyslím, si, že budem na hudobnej scéne pôsobiť nejako dlho. Tak o tom premýšľam teraz, rozhodne s týmto nemienim zostarnúť, preferujem iné formy staroby."


Ako napríklad?
To som si teraz nie istý. Rád by som bol spisovateľom. Pokúšal som sa o to aj v minulosti, len som si nebol istý, či je to dostatočné dobré na to, aby si to prečítal aj niekto iný, ale rád by som sa tomu náležite venoval!

Prečo sa chceš vlastne hudby vzdať?
Lebo nakoniec budem musieť. Možno nie priamo hudobnej tvorby, ale rozhodne tejto popkultúry. Tak ako Eno alebo Philip Glass. Robia si hudbu pre seba, svojim spôsobom sú to už len diváci!

Eno si myslí, že moderná hudba je viac o osobnosti ako o aktuálnej hudbe. Čo si o tom myslíš ty?
Ako som povedal, Eno je divák, ktorý vie, o čo tu ide. A ja som niekde uprostred, pretože viem, že má pravdu. Napríklad s mojou "The Lovecats" sa vyhýbam všetkým klasickým spôsobom, ako si získať publicitu. V UK som odmietol všetky ponuky na rozhovor, ako aj odmietol pozvanie do akejsi primitívnej talk šou. Ľudia z Polydoru penili od zúrivost! Tú šou pozerá pravidelne asi 7 milión divákov. Ale ja jednoducho nechcem byť známy ako chlapík, ktorý prišiel s tou chytľavou melódiou s názvom "The Lovecats". Urobil som predsa omnoho lepšie veci. Z tohto dôvodu zostanem radšej neznámy. V popovej hudbe vždy platil ten prístup pre daný moment. Je to všetko iba o tom, ako vyzeráte a čo máte povedať v daný moment. A mohol by som takýmto známym spôsobom súperiť s niekým ako Boy George? Nie som taký príťažlivý ako on, ale jednoducho ma to netrápi. Jednoducho som urobil akúsi deliacu bezpečnostnú čiaru, ktorú ako vy, tak ani ja s istotou neprekročím. Okrem toho, som otrasný účinkujúci. Vždy som pred davom ľudí k smrti nervózny. Nedokážem, ale ani to nechcem zmeniť. Všetko čo môžem, je zdieľať s inými moje skúsenosti a pohľady na svet, hoci keď o tom začnem premýšľať... nejako neviem nájsť vysvetlenie, prečo by to malo niekoho iného, okrem mňa, zaujímať.

Tak prečo potom robíš to, čo robíš?
Robím to pre seba. Nikdy som to nerobil pre nikoho iného, ako pre seba. Ľudia okolo mňa často zvyknú vravieť, "no tak, si mladý, vyzeráš dobre a píšeš zábavné skladby. Môžeš na tom zarobiť majetok!" Šokujúce, čo poviete. Dokonca aj moji najbližší priatelia si myslia, že posledné veci som urobil iba kvôli peniazom. Ak by to bola pravda, tak by som mohol písať do nemoty veci ako "Boys Don´t Cry", nie? Vďaka takýmto názorom som v poslednej dobe stratil zopár priateľov.

Chápem, no aby som bol úprimný, keď som po prvýkrát počul "The Lovecats", pomyslel som si, "No, asi chce mať konečne aj hitový singel"
Nikdy som netvrdil, že mám problém s hitovými singlami. Nemám. A ani žiadne nepotrebujem. Nie som od nich závislý, pretože jediné, o čo sa starám, som ja sám a preto nič z toho ostatného nepotrebujem!

Robert raz povedal, že by raz rád zhudobnil "Koniec sveta". No pokiaľ svet stále v púti ku svojmu koncu pokračuje, Smith vo svojich ambíciách trochu poľavil. Rok 1984 bude rokom jeho vlastnej apokalypsy, pretože bude mať 25. Vek, o ktorom si nikdy nemyslel, že ho dosiahne. Bude to musieť zvládnuť.
"Nie som ani skutočný umelec. Venujem sa veciam, o ktorých si myslím, že sú brilantné, no nikdy nemám pocit, že som ich nakoniec oživil tak, ako som chcel. A to ma frustruje. Ľudia, ktorí to tak robia, skutoční umelci, ľudia ako Ian Curtis alebo Dylan Thomas... skutočne ich obdivujem.

Nový album The Cure ponesie názov "The Top". A nepýtajte sa ma prečo,"
povie Smith.

Hmm... prečo by som to aj robil.

zdroj: OOR, Holland, 12/1983
autor: Paul Revers



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi