30 vecí, ktoré potrebujete vedieť o The Cure


Ako to vidia v NME ...


01. Vydanie nového albumu The Cure, "4:13 Dream", je stanovené na 27.októbra 2008. Pôvodne bol plánovaný ako dvojalbum, nakoľko skupina naň mala nachystaných 33 skladieb. Pôvodná myšlienka bola zavrhnutá začiatkom tohto roka a Robert Smith potvrdil, že tento albumu bude pozostávať z ľahších, popovejšie ladených skladieb. "Temnejší album" obsahujúci viacero pochmúrnych skladieb bude snáď vydaný do Robertových narodenín, 21.apríla 2009.

02. Robert zvykol ľuďom z ich nahrávacej spoločnosti vravieť, že má strach z lietania - čisto z dôvodu, aby skrátil svoje záväzky súvisiace s turné. "Tri roky, 1989 - 1992, som túto fóbiu poctivo predstieral," spomenie frontman The Cure. "Dve americké turné sme podnikli plavbou na QE2, čo bolo veľmi civilizované."

03. Svoj ikonický vzhľad spolu s rozmazaným rúžom na perách a natupírovanými vlasmi predviedli prvýkrát počas najtemnejšieho obdobia skupiny, na turné k bezútešnému albumu "Pornography" v roku 1982. Na konci turné opustil skupinu bassák Simon Gallup. Robert Smith spomína: "Vtedy som bol viac monštrum, ako človek."

04. Album "Disintegration" (1989) bol americkým labelom Elektra okamžite odmietnutý a označený za komerčnú samovraždu. Smith: "Mysleli si, že som "tvrdohlavo nepochopiteľný", čo je doslovný citát z ich listu."
Z albumu sa nakoniec predalo 2.7 milióna kópii a z The Cure sa v USA stala štadiónová skupina.

05. Skladba "Lullaby" bola inšpirovaná "chorými" piesňami Robertovho otca, ktoré mu spieval, keď ako malý nemohol zaspať. "Vždy ich vytiahol. Každá z nich mala príšerný koniec. Niečo na štýl, "Zaspi sladké dieťa, inak sa nikdy viac neprebudíš"."

06. Na krátke obdobie v roku 1989 boli The Cure právom považovaní za najväčšiu skupinu na svete. V tom roku odohrali vypredané koncerty na štadióne Wembley, ktoré nasledoval koncert na newyorkskom Giants štadióne pred zrakmi 44 000 divákov (30 000 vstupeniek sa predalo v priebehu jediného dňa). Smith neskôr melancholicky podotkol: "Nikdy sme nemali v úmysle dosiahnuť takúto veľkosť."

07. Robert Smith s obľúbou jedáva pikantné "curries". "Ja som doslova požierač ohňa," vysvetľuje. "Je to to najštipľavejšie zo štiplavých, "past vindaloo a tindaloo“. A tajomstvo tohto skvelého korenia? Predstavte si čo najviac chilli na jednej panvici."

08. Na jednom z ranných turné The Cure, v roku 1979, vystupovali chalani ako predskokani Siouxsie And The Banshees. Robert dokonca zaskakoval post gitaristu hlavnej skupiny a táto skúsenosť úplne zmenila jeho hudobnú perspektívu: "To, čo sme dovtedy robili s The Cure bolo niečo úplne odlišné. Predtým som chcel, aby sme zneli ako The Buzzcocks alebo Elvis Costello, prípadne ako punkoví Beatles. No moje pôsobenie v Banshee úplne zmenilo môj postoj k mojej vlastnej práci."

09. Robert Smith je so svojou manželkou už 30 rokov, o tento pár dodnes nemá vlastné deti. A nikdy ani mať nebude. "Chvíľu som si myslel, že viem, čo my dvaja postrádame," vysvetľuje Smith. "No myslím, že viac než kompenzáciou toho je moja schopnosť byť pre ňu tým istým človekom, akého spoznala, keď sme sa po prvýkrát stretli. Nikdy nás nič nemôže obmedziť vo vyslovení viet ako, "zmiznime niekam na tri mesiace," a zabuchnúť za sebou s kľudom dvere."

10. Robert Smith vždy so sľubom prízvukoval, že hudba The Cure sa nikdy neobjaví v žiadnej reklame. Tento sľub však porušil v roku 2003, kedy sa "InBetween Days" objavila v reklame na Fiat Punto. V roku 2007 sa HP použili "Pictures Of You" v reklame na svoje digitálne kamery.

11. Raz, v stave extrémnej opitosti, sa Robert Smith stavil so svojim kamošom, že obíde celý hotel spôsobom, kedy bude preskakovať z balkóna na balkón. "Trvalo mi to asi hodinu," spomína. "Až v jednom momente som stratil balanc a ťahalo ma to do strany, odkiaľ som počul krik Mary. Bolo to ale vážne dosť úbohé, niečo v štýle stávky Beavisa a Butt-heada. "Stavím sa, že to nedokážeš"."

12. Aj napriek tomu, že sám nemá deti, je Robert Smith viac než veľkorysý k svojim neteriam a synovcom, raz ich na Vianoce dokonca všetkých zobral do Euro Disneylandu. Spomína: "Minnie Mouse podišla ku mne a požiadala ma o autogram, z čoho boli všetky tie decká naokolo pekne užasnuté. Bol to tej najlepší a zároveň najrušivejší moment môjho života."

13. Počas nahrávania najpredávanejšieho albumu The Cure, "Disintegration" (1989), sa nechal Robert Smith ovládnuť temnými myšlienkami, ktoré boli výsledkom kombinácie depresií a príliš vysokých dávok LSD. Túto pochmúrnosť ešte viac podnietili dve samovraždy mladých ľudí z neďalekého mesta, ktoré spáchali pri počúvaní The Cure. Skupina si povystrihovala správy o tejto udalosti zo všetkých dostupných novín a počas nahrávania nimi oblepili steny štúdia.

14. Podľa The Cure bolo pomenovaných niekoľko filmov, ako napr. "Boys Don´t Cry" (1999) a "Just Like Heaven" (2005). Potom to boli štyri časti zo seriálu "One Tree Hill": "To Wish Impossible Things" (1/8), "From The Edge Of The Deep Green Sea" (3/47), "The Same Deep Water As You" (4/68) a "Pictures Of You" (4/80).

15. V minuloročnom interview pre magazín Guardian otvoril Robert Smith dvere do svojej alkoholovej minulosti. "Zažil som doslova cestu do Damašku... prvýkrát som sa spil keď som mal 14. V minulosti som sa vôbec netrápil, čo kde poviem, takže som mohol byť v podstate opitý stále. Jediný spôsob, ako sa dal zvládnuť celý deň poskytovania rozhovorov, bolo vypiť dva drinky počas každého jedného rozhovoru."

16. Pri rozhovore o reakciách, ktoré sa mu dostávajú na dlhovlasý a strapatý imidž The Cure, Robert Smith povedal: "S omnoho ostrejšími reakciami som sa stretol, keď som mal krátke vlasy. Keď si vyholím hlavu a obujem veľké topánky, vyzerám ako gangster. Takto som sa raz vybral do trafiky a ľudia si mysleli, že som to tam prišiel vylúpiť. To je podľa mňa omnoho extrémna reakcia."

17. Od vydania albumu "Wish" (1992) vydávajú The Cure albumy v pravidelných štvorročných intervaloch. To spolu s faktom, že ich nový album je 13-ty štúdiový v poradí, vysvetľuje jeho názov: "4:13 Dream".

18. The Cure apelovali v septembri 2008 na fanúšikov ohľadne bojkotu iTunes, aby nekupovali z ich online ponuky EP "Hypnagogic States". V osobnom príspevku Robert Smith obvinil iTunes zo zdierania fanúšikov The Cure požadovaním 7.99 libier za EP, ktorá obsahovala remixy štyroch singlov z ich nového albumu.

19. Hlas Roberta Smith sa objavil aj v prvej sérií kresleného seriálu South Park. Stalo sa tak na žiadosť spoluautora seriálu, Traya Parkera, inak fanúšika The Cure. Smith sa takto objavil v epizóde "Mecha-Streisand", kde bojoval proti obrej mechanickej Barbare Streisandovej. Pri jeho triumfálnom odchode do diaľav v závere epizódy, zakričala jedna z postavičiek, Kyle Broflovski, známu vetu: "Disintegration je najlepší album všetkých čias!"

20. Robert Smith sa až dvakrát stal ústrednou témou druhej série šou "The Mighty Boosh." V prvej epizóde spieval Moon refrén "The Lovecats" a v druhej predstavili lak na vlasy pre gothikov s názvom "Goth Juice", o ktorom prezradili, že "ide o najsilnejší lak na vlasy pre mužov. Je vyrobený zo sĺz Roberta Smitha. Jediným streknutím urobí z vlasov hotovú satmusu (japonská keramika)."

21. Keď sa Roberta Smitha spýtali na jeho obľúbené skupiny, odpovedal: "Mogwai, The Cooper Temple Clause, The Rapture, Interpol, Cursive, Thursday, Bright Eyes, Elbow... ďalších 17, či 18."

22. Často sú The Cure prezentovaní ako "kapela z Crawley", no Robert Smith sa narodil v Blackpoole. Vysvetľuje: "Keď som prišiel dolu na juh, mal som dosť poznateľný severský prízvuk a všetci v škole boli ku mne dosť nemilosrdní. Vlastne mi ani nepomohli v integrácií."

23. Na koncerte v LA v roku 1986 sa na pódium dostal nepríčetný fanúšik a začal sa rezať. Hrozilo, že spácha samovraždu. Robert Smith spomína: "Bolo to dosť vážne, možno niekto z davu sa zhúlil viac, ako bolo únosné a mal pocit, že to, čo predvedie bude takisto určitým druhom umenia."

24. Nabezútešnejší album The Cure, "Pornography", opísal v roku 1992 magazín NME ako "Phil Spector v pekle." Na následnom turné k tomuto albumu používala skupina veľa mejkapu, hlavne okolo očí si natierali červenú farbu, takže keď boli dlhšie pod reflektormi, táto sa teplom roztápala, čo pôsobilo, akoby im z očí tiekli krvavé slzy.

25. The Cure sa skutočne slávni stali až začiatkom 90-tych rokov a to až tak, že Robert Smith doslova opovrhoval ich najpopulárnejšími skladbami. "Dlho som nemal rád určité skladby, pretože som premýšľal v štýle, "Ty si tomu všetkému na vine, ty bastard! Urobil si ma populárnym!" "Friday I´m In Love" je toho dokonalým príkladom."

26. Tri roky predtým, ako The Cure bodovali v TOP40 s albumom "Seventeen Seconds", vyhrala kapela The Easy Cure (predchodca The Cure) súťaž talentov a získala nahrávací kontrakt s nemeckým labelom Hansa Records. O rok neskôr, v roku 1978, došlo k hádke medzi manažmentom a skupinou, následkom čoho bol kontrakt zrušený. Smith neskôr spomína: "Boli sme vtedy veľmi mladí. Mali pocit, že z nás môžu urobiť "teen" skupinu. Chceli po nás, aby sme nahrali nejaké coververzie, čo sme samozrejme vždy zamietli."

27. V roku 1981 spáchali The Cure pamätný výpad voči popovému spevákovi Robertovi Palmerovi. Hrali pred ním na belgickom festivale Werchter. Schválne natiahli skladbu "A Forest" na viac ako 10 minút a pri odchode z pódia Simon Gallup zreval. "Fuck Robert Palmer and fuck rock and roll!!. Záznam je dostupný na YouTube.com

28. Na koncert The Cure v Argentíne prišlo na miestny štadión s kapacitou 60 000 ľudí až 110 000 fanúšikov. Následné výtržnosti si vyžiadali smrť predavača hot-dogov. "Bolo to príšerné," spomína Smith. "To bolo asi jediný raz, kedy som sa s The Cure naozaj bál, pretože sme boli zamknutí v suteréne a kľudne sme tam mohli vyhorieť. Všade bolo počuť sirény a ja som si pomyslel, "Z tohto sa už nedostaneme."

29. Robert Smith je krátkozraký a nedovidí ani na koniec svojich rúk. Mimo pódia nosí okuliare. Ako vysvetľuje, "Kedysi som mal skutočne dobrý zrak, no zrazu sa začal zhoršovať. Pomyslel som si, "do riti, nakoniec ešte aj oslepnem." To bolo v čase, keď sa mi blížila 30-tka, takže to bolo pekne stresujúce."

30. Robert Smith raz zamietol žiadosť, aby ho súťažiaci v šou "Stars In Their Eyes" reinterpretovali. Vysvetlil to takto: "Pre mňa táto šou reprezentuje súčasť britskej kultúry, ktorá mi je odporná. Ja nemusím prejavovať národu úctu za to, čo robíme a že sme slávni, pretože v podstate nie sme. Takisto odmietame "Národnú lotériu" a "Stars In Their Eyes" sú pre mňa rovnakou sračkou."

zdroj: NME



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi