Náš obľúbený strýko - 12/1984


Vicky Bogle sa pýtala a Robert Smith sa pokúšal pamätať si odpovede....


Práve ste vydali váš prvý live album - pokrývajú skladby celý materiálový rozsah The Cure?
Je to veľmi neprofesionálna nahrávka. Veľmi surová. Na albume je iba desať skladieb, ale v podstate áno, pokrývajú celý rozsah The Cure, pretože je na nej ako "10:15 Saturday Night", tak aj "Shake Dog Shake". Takže je na albume vlastne "všetko". Kazetová verzia obsahuje ďalší album s názvom "Curiosity" a tam je skutočne množstvo skladieb. Ide vlastne prierez mojou kazetovou kolekciou so skladbami od roku 1977 po rok 1984. A sú vážne zábavné.

Takže na tom albume je množstvo nevydaných skladieb?
Jasné... a ak si ich vypočujete, tak pochopíte prečo vydané neboli.

Počul si niektorý z bootlegov The Cure?
Veľa. Preto som sa rozhodol urobiť iba jeden, nakoľko ich je v ponuke strašné množstvo. Osobne mám asi desať bootlegov. Vždy sa nájde niekto, kto sa mi pokúsi nejaký predať.

Hanbíš sa za niektorú z vašich nahrávok?
Zopár by sa ich našlo, ale veľa určite nie.

Ide o nejaké konkrétne skladby?
Áno. Takú "Object" doslovne neznášam. Takisto ako "So What?" a "Doubt"... ale, nepočúvam ich, takže mi je to v každom prípade jedno.

Skladba ku ktorej by si strašne rád nahral cover verziu?
No, o takom niečom skutočne uvažujem. Išlo by o skladbu od Franka Sinatru, "When You´re Young At Heart".

Nejaký umelec, s ktorým by si rád skúsil spoluprácu?
To nie.

Vídaš sa s niektorými z bývalých členov skupiny, napr. o Simonom Gallupom alebo Michaelom Dempseym?
Áno, hoci s Dempseym takmer vôbec. On je veľmi čudný... s nami sa vôbec nerozpráva. No stále sa vídavam s Matthieuom (Hartley) a Simonom. Stále spolu chodíme von, oni sú dvaja z tých mála ľudí, s ktorými sa chodievam baviť. Simona som doteraz nevidel tiež celé veky, asi rok a pol, ale momentálne sa vídame už častejšie. Totiž náš vzťah trochu utrpel a bolo to viac o škodoradosti. "Liečenie" si vyžiadalo dosť dlhý čas.

Venujú sa vlastným veciam? Myslím hudobným...
Simon už má asi rok a pol vlastnú skupinu. Volá sa... hmmm... Fool Can Dance. Myslím, že tak nejak, ale je dosť možné, že to už zmenili. Zatiaľ nemajú žiadnu oficiálnu nahrávku.

Vo vašich klipoch, teda hlavne v tom aktuálnom, sa objavujú takmer surealistické prvky. Ovplyvnil vás nejaký konkrétny film?
Ani nie. Väčšina vizuálnych nápadov pochádza od nás, no o ich transformáciu sa postaral Tim Pope, ktorý naše videá režíruje a on je dosť sureálny typ. Chcem povedať, že premýšľa veľmi záhadným spôsobom. Ale páčia sa mi aristokratické postavičky Walta Disneyho. Tým smerom sa uberalo aj video k "The LoveCats".

V jednom z rozhovorov si prezradil, že počas nahrávania albumu "Blue Sunshine" projektu The Glove, ste neustále sledovali horrory. Predpokladám, že to bol hlavne film "Blue Sunshine"...
Nie, ten film som nikdy nevidel. Obaja s Stevenom sme o ňom počuli, ale nikdy sme ho nevideli. V spomalenej rýchlosti sme pozerali iné horrory... boli sme pri tom hore celú noc, pretože taký film pri spomalenej rýchlosti premietania bežal aj päť hodín. Jeden z tých filmov bol myslím aj "Bad Timing" od Nicholasa Roega. Tie spomalené zábery sa mi veľmi páčili.

Videl si "The Evil Dead"?
Áno, videli sme skoro všetko, všetky tie nechutné horrory, čo vôbec existujú, teda okrem "Blue Sunshine".

Kedy vlastne začal Tim Pope režírovať vaše videoklipy?
S nami urobil "Let´s Go To Bed", "The Walk" a "The Caterpillar". No zopár ich natočil aj s The Banshees. Myslím, že to boli "Dear Prudence", "Swimming Horses" a "Dazzle".

Kto vám točil videá pred ním?
Rôzni ľudia, skutočne nemožní, ako napr. Mike Mansfield. "The Hanging Garden" točili dokonca dvaja, ktorí točili videá pre Madness, no to naše video je úplne hrozné. Chceli, aby sme vyzerali seriózne a my sme zasa po nich chceli, aby sme vyzerali ako Madness. Našim najtrápnejším videom je klip pre "10:15 Saturday Night". Ale veľa ľudí ho dodnes nevidelo. Pri tomto rannom videu sme boli totiž natoľko hlúpi, aby sme súhlasili s použitím najmodernejších technológií, no neskôr sme si uvedomili, že tam z toho nového vlastne nič nie je. Dnes chcem byť zapletený do každého aspektu filmovania, dokonca aj po skončení filmovania ovplyvňujem editáciu a všetko. Jednoducho chcem, aby to zodpovedalo mojim predstavám a nie predstavám niekoho iného.

Máš fotoaparát?
No jasné.

Aké fotografie/fotoaparát preferuješ?
Asi Polaroid, no tie sa už stali natoľko "trendové", že sa ich asi postupne vzdám. Mám ich rád pre ich ostrosť, takže môžete okamžite na prvý pohľad zistiť, či sa záber vydaril alebo nie. Polaroidom môžete zhotoviť aj veľmi pekné fotopohľadnice, na ktoré ani nemusíte nič písať, len na ne dáte adresu a hotovo. Takisto používam veľmi rád kameru Super 8, vždy keď niekam vyrazím, niečo natočím. Mám asi dve hodiny videa rôznych ľudí z Cure tímu v rôznych situáciach. Raz tie najlepšie zábery určite vydám vo forme videa.

Čítaš knihy, ak ti na ne zostane čas?
Áno, na ne si nájdem čas vždy. Ale keď som mimo domu, čítam veľmi zriedka. Práve preto som nerád z domu preč príliš dlho, nakoľko vtedy nemám nikdy dostatok času pre seba. Keď čítam, tak čítam celé hodiny. Keď sa už do nejakej knihy ponorím, tak som schopný ju dočítať naraz do konca. Ale naposledy som čítal knihu v lietadle. Ani neviem, od koho bola. Čistý brak. Tuším som ju od niekoho dostal poštou, taký detský príbeh, no bolo to naozaj príšerné.

Venuješ pozornosť svetovým problémom?
Ale áno... sledujem správy, hoci ide viac o lokálne správy. V Anglicku sa momentálne deje veľa nepríjemných vecí, ktoré inde vo svete ani nevidíte. Som doslova užasnutí hlúposťou Angličanov. Takže, na jednej strane veľmi pozorne sledujem, čo sa deje, no pritom je hrozné na to všetko už len myslieť.

Si vegetarián?
Áno, čiže mäso nejem. Ale ryby mám rád, takže som taký polovegetarián. Začalo to ako psychologický experiment, pretože som odvšadiaľ počúval, ako vás to zmení, ako to zmení vás postoj k určitým veciam.

A ako ten experiment dopadol?
No... tak to neviem. Môj život je pekne absurdný a plný všemožných vecí... znie to dosť hrozne, nie? Chcem len povedať, že veci, ktoré jednotlivo vstupujú do môjho systému, neregulujem. Takže vlastne vôbec neviem, či mi vyradenie mäsa z môjho jedálnička prinieslo nejaké zmeny. Už som ho neokúsil asi rok a pol a vôbec mi nechýba. Ale má to svoje výhody, pretože prestanete konzumovať všetok ten odpad, a práve ten je postavený na mäse.

Udržuješ sa aj inak v kondícií, ako napr. cvičením "jazzercise"?
Nie. Rád si zahrám futbal, ale deje sa tak len zriedka, pretože po tme to ide dosť ťažko a cez deň som nie často hore.

Kedy chodíš do postele?
Obyčajne nie pred brieždením. A potom zvyčajne vstávam až o tretej popoludní.

Aspoň sa vyspíš.
Za svetla aj tak nezaspím. Každý mi to už vyčíta, už mi je to vážne čudné. Ľudia musia mať asi tenké očné viečka alebo čo. Ja vážne nemám problém zaspať. Najhoršia vec na spánku je, keď začnú spievať vtáky, sú vážne strašne hlučné.

Nemyslím, že tu budeš mať s tým problém, veľa stromov tu nie je. Inak, máš nejaké domáce zviera?
Nie, ja doma veľmi nebývam. Ak by to však bolo možné, tak by som rád choval mačku vo svojom vrecku.

To by ale musela byť pekne krotká.
To áno.

Poznáš, kedy ti ľudia klamú?
Nemyslím si, že sa ľudia nejako snažia, aby mi klamali. Teda, ja klamem vcelku dosť, no mne nik neklame ani nikdy mi nikdy neklamal. Prípadne mám aspoň taký pocit. Ak by som bol konfrontovaný s profesionálnym klamárom, asi by ma to trochu vzalo, ale fakt mi stačí, keď neviem o tom, že by mi niekto klamal. Klamať preto, aby sme si získali niečiu dôveru, prípadne ju stratiť, to mi príde pekne hlúpe. Klamem preto, aby som veci prikrášlil, keď si myslím, že sú nudné a to býva veľmi často. Ale to sa týka väčšinou vecí, ktoré sa týkajú The Cure a tie sa aj tak vždy kompletne zmenia. Veľa času trávime tým, že medzi sebou predebatovávame úplne nepodstatné veci.

Prejavuješ svoje rôzne osobnosti v závislosti od toho, s kým sa zhováraš? Myslím, že skôr v závislosti od toho, ako prebieha deň.

Čiže od nálady a od veľkosti únavy...
Správne. Niekedy sa stane, že som trochu náladový, ale nebýva to veľmi často. Obyčajne som veľmi príjemný. Dnes som stratil hlas, takže sa necítim príliš dobre. Som trochu nervózny z toho, ako dopadne večerný koncert.

Zatiaľ tvoj hlas znie v poriadku...
Je veľmi tichý. Fakt neviem, čo som včera robil včera... neviem si na nič spomenúť.

Možno si niečo zjedol.
Nejedol som nič.

To si inak väčšinou takto pokojný?
Áno, iba zriedka som nahnevaný, aj to iba pri ignorantoch, prípadne zriedka pri hlúpostiach, ktoré sa stanú a očividne ten, kto ich spôsobil je pekný idiot. Ale aj tu musím povedať, že ak sa kvôli niečomu vytočím, tak sa potom aj sám snažím ukľudniť. Príkladne, v hoteloch aký je aj tento, máte dôvod byť nahnevaný permanentne, hlavne na ľudí, ktorí na vás zízajú a podobne, ale to si momentálne vôbec nevšímam. Keď som bol v The Banshees, tak som celý čas pôsobil ako flegmatik. Bol som ako ich malý braček, večne bezstarostný.

Keď boli nahnevaní, dokázal si ich povzbudiť?
Nie, skôr som ich ešte viac vytočil. Vlastne som ich permanentne štval.

Ako si vychádzal so Siouxsie?
Napodiv vcelku dobre, možno preto, že som bol jedným z mála ľudí, ktorí to s ňou zvládali. Myslím, že to bolo hlavne vďaka tomu, že som ju nebral príliš vážne a pre ňu je zasa veľmi neobvyklé, keď má pri sebe niekoho, kto je bez problémov povie, aby si zavrela hubu, nakoľko väčšina ľudí má z nej strach. Myslím, že svet má o nej trochu nesprávnu mienku. Podľa všetkého to bude vďaka jej výzoru, ako aj veciam, ktoré dosť dlho robila... hlavne vďaka nim bola trochu hulvátska, na rozdiel od ľudí, ktorí celý čas trčia doma.

Mávaš obdobia depresie, keď nechceš hovoriť s nikým celé dni a potom si zrazu uvedomíš, že si vlastne úplne zabudol na dôvody svojho smútku?
Ani nie. Niekedy sa s ľuďmi nebavím vôbec, no rozhodne nie z dôvodu nejakej depresie, ale skôr preto, že neviem nájsť nič zaujímavé, čo by stálo za reč. Ja vlastne ani nemám veľkú potrebu komunikovať s niekým verbálne. Mám rád fyzický kontakt, no... poznám sa s toľkými ľuďmi a tak dlho, že niektoré veci si ani nepotrebujeme povedať, a pritom o nich vieme. S Lolom je to presne o tom. Nepotrebujem s ním stále hovoriť. Porozprávame sa raz za týždeň a viac obaja vážne nepotrebujeme.

Ktoré z nasledujúcich vecí by si chcel mať ešte viac...

Sloboda?

Či by som jej chcel mať viac? To už sa asi ani nedá. Mám dohodu so zopár ľuďmi v obchodnom duchu, hoci to ako biznis nikdy nevyzeralo... nik z nich ma do ničoho nenúti a keďže som dosť lenivý, tak ľudia sa s hnevom pokúšali ma k určitým veciam dotlačiť, ale títo to vzdali už pekne dávno. Už dlho robím všetko na základe vlastných rozhodnutí.

Peniaze?
Myslím, že viac peňazí by som ani nechcel. Nemám veľa materiálnych statkov, pretože kedysi som mal veľa vecí, lenže potom som sa toho všetkého zbavil, nakoľko som zistil, že to vôbec nepotrebujem. Klamal som sám seba v tomto smere, hlavne pri pomyslení, že čo keď mi vyhorí dom a podobne... lenže raz ma napadlo, "takto premýšľať je vážne choré"... tak som si nechal iba zopár vecí a ostatných sa zbavil... nahrávok, všetkého...

Čas?
No.. a viete, že nie? Odpovedať na toto je vlastne nemožné, pretože vôbec neviete, či aj potom budeme mať na všetko dostatok času, či nie?

Priatelia?
Mám mnoho priateľov, aspoň si myslím, ale, najlepších priateľov teda nemám. Vídam sa s ľuďmi veľmi nepravidelne, no zdá sa, že ma majú všetci stále radi. Tým myslím starých priateľov, ľudí, ktorých poznám ešte z čias pred The Cure. Nehnevajú sa na mňa, že trávim čas so skupinou, takže je to všetko v poriadku. Chvíľu som sa obával, že by sa hnevať mohli, ale je to ok. Stále sa ma pokúšajú volať na drink. Poznám ľudí takmer po celom svete, no vídam ich možno raz do roka. Dúfam, že ma stále pokladajú za priateľa.

Sex?
Viac sexu.. hmm.. no, vážne nemám čas zamýšľať sa nad tým, čí by som mal mať viac sexu ako mám.

Prepáč, ale k tej poslednej otázke ma vyprovokoval posledný článok o vás v NME.
No áno, ten rozhovor bol príšerný. Chcel som ten rozhovor robiť s chlapíkom menom Mat Snow, pretože už dlho si o mňa každý otieral hubu a keď som ho stretol, tak bol skutočne skromný, taký drobný a chcel som, aby bol skutočne "veľký", tak som sa pri ňom rozohnil, no on naopak posmutnel, schúlil sa do svojej ulity, napokon odišiel a prepísal rozhovor tak, ako bol uverejnený.

Chodíš domov do Crawley často? Myslím kvôli rodine a tak...
No, z mojej rodiny tam už nik nežije. Síce oficiálne tam moji rodičia bývajú, ale aj tak sú stále niekde preč. Ani neviem prečo. Oni sú totiž dosť podozrivý pár (smiech). Takže, väčšinu času trávim u mňa doma, kde žijem už pätnásť, či šesťnásť rokov.

V ich dome?
Áno, pretože tam nik okrem mňa aj tak nie je a mne sa tam páči. Okrem toho je tam ticho a je to kúsok od Londýna, takže ma tam nik neobmedzuje. Ak niekomu nezdvihnem telefón, tak ku mne ani nik nepríde, pretože je to od Londýna 35 míľ.

Však odpojený môžeš byť stále...
Nie, pretože sa mi vyzváňanie telefónu páči, rozosmeje ma to.

Takže rodinu vlastne vidíš na Vianoce?
Nie, oni ku mne neprídu ani na Vianoce (smiech). Brat žije vo Walese a ja chodím k nemu na návštevu, pretože má troch malých synov a je s nimi skutočne úžasná zábava. Aj moja sestra má troch chlapcov, ale ona býva kúsok od Crawley. Takže k nim chodím často a vždy ich niekam vezmem. Viete, robím si svoju strýkovskú rutinu. Som skutočne dobrý strýko.

Kam ich obyčajne vezmeš?
Chodíme spolu plávať a tak...

Nerobí ti problém pri koncentrácií odpútať sa od ostatného sveta? Ani nie. Obyčajne sa vtedy niekam zavriem, takže to nebývam také zložité. Skôr mám problém koncentrovať sa na zvyšok sveta (smiech).

Dokáže ťa zmätok a neporiadok v mieste, kde pracuješ, vytočiť?
Nie, už len preto, že všetko, čo robím je sám o sebe zmätok, teda až do bodu absolútneho finále, kedy sa veci ako mávnutím čarovného prútika "upracú". Ale asi to tak nefunguje. Som vážne zúfalý, plánovať veci som prestal už strašne dávno, pretože na to jednoducho nemám povahu. Začínam byť trochu popleta, ale neprekáža mi to. Teda, zopár ľudí to vážne irituje, no nie tých, ktorých mám rád, takže na tom až tak nezáleží.

Cítiš sa starší, než tvoji rovesníci?
Nie, práve že sa od nich cítim omnoho mladší, už len preto, že som prakticky nikdy nepracoval a tým som si vlastne pocit mladosti zachoval.

No na druhej strane si toho, v porovnaní s nimi, preskákal viac.
Možné to je, ale... Mám veľmi slabú pamäť, takže si väčšinu z tých vecí prakticky ani nepamätám.

Mohol by si sám seba zaradiť do strednej vrstvy?
Nie. To preto, že neznášam delenie na nejaké triedy, vrstvy... Podľa mňa je to úplná hlúposť. A keď už, tak ja som nikdy do konceptu strednej vrstvy obyvateľstva nezapadal. Stredná vrstva je aj tak len niečo, čo média radi propagujú - vrstvenie. Neznášam to, do slova a do písmena, je to smiešne a hlúpe. Nie som ani pracujúca vrstva, či trieda, pretože ja nepracujem, a takých ľudí je dnes strašne veľa.

Ak by si teraz s kapelou skončil, šiel by si na podporu v nezamestnanosti?
Ako som skončil školu, poberal som ju osem mesiacov. A páčilo sa mi to. Možno to bolo najlepších osem mesiacov môjho života. Nechápem, prečo sa ľudom chce chodiť do práce. Myslím, že "úcta k práci" je len ďalší z mýtov, ktoré propagujú zamestnávatelia. Všetko je to aj tak iba o peniazoch. Myslím, že také niečo platí iba vtedy, ak máte dostatok peňazí na to, aby ste mohli robiť to, čo chcete. Potom ale nechápem ľudí, ktorý potrebujú pracovať preto, aby dokázali, že sú užitoční.

Kde sú momentálne ostatní členovia skupiny?
Skúsim si myslieť, že niekde skúšajú... bolo by to tak lepšie.

Ty nemusíš?
Nie, ja nakoniec medzi nich vtancujem ako superstar.

zdroj: Shake Magazine, 12/1984
autor: Vicky Bogle



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi