Lol Tolhurst: Odišiel by som sám - 07/2008


Ďalší rozhovor s Lolom o The Cure


Lol Tolhurst bol jedným zo zakladateľov The Cure, ktorí sa zformovali v roku 1973, kedy sa Lol stretol v škole s Robertom Smithom.

Hrali už v prvých kapelách ako Obelisk, Malice a Easy Cure, z ktorých sa zformovali neskorší The Cure, kde zotrval až do svojho odchodu zo skupiny v roku 1989, kedy boli The Cure svetovo známi ako štadiónová kapela.

Narodil sa v roku 1959 a vyrastal v anglickom Sussexe, v mestečku Horley, päť míľ vzdialenom od Crawley, medzi Londýnom a Brightonom. Tolhurst sa ako člen The Cure podieľal na ôsmych štúdiových albumov skupiny: 'Three Imaginary Boys'(1979), 'Seventeen Seconds' (1980), 'Faith' (1981), 'Pornography' (1982), 'The Top' (1984), 'The Head on the Door' (1985), 'Kiss Me, Kiss Me, Kiss Me'(1987) a 'Disintegration' (1989).

V skupine začínal ako bubeník, no po albume "Pornography" presedlal na klávesy. V kreditoch albumu "Disintegration", počas jeho nahrávania bojoval s problémami s alkoholom, je uvedený ako hráč na "ostatné nástroje".

Po odchode z The Cure pôsobil ako klávesák v skupine Presence, ktorú zformoval s Garym Biddlesom (niekdajším roadie The Cure) a bývalým bassákom skupiny, Michaelom Dempseym. Presence ukončili svoju činnosť v roku 1993, krátko po vydaní debutového albumu "Inside".

Od roku 2002 pôsobí Tolhurst, momentálne žijúci v Los Angeles, ako klávesák a bubeník v zoskupení Levinhurst, ktorého názov je vlastne fúziou priezvisiek Tolhurst a Levinson (Cindy, Tolhurstova manželka). Levinhurst boli pôvodne trio, spolu s gitaristom Daytonom Bordersom.

Do dnešného dňa majú Levinhurst na svojom konte dva albumy, "Perfect Life" (2002) a "House By The Sea" (2007). Na budúci rok sľubujú tretí.

Pennyblackmusic sa porozprávali s Lolom Tolhurstom o jeho časoch v The Cure a o jeho tvorbe potom, ako v Presence, tak aj v Levinhurst.

Narodil si sa v Surrey a absolvoval si rovnaké školy ako Robert Smith. V ktorej z nich si sa s Robertom stretol? Bola to St. Francis, Notre Dame alebo St. Wilfrid?
LT:
Stretol som sa s ním už ako 5-ročný v St. Francis. Odvtedy sme chodili do rovnakých škol až do ukončenia štúdií.

Aké boli vaše prvé vzájomné dojmy? Vieš si na to vôbec spomenúť?
LT:
Ani nie. Veľa sme toho spoločného nemali až do obdobia, kedy sme boli tínejdžri a spojila nás hudba. Ale jednu spomienku predsa len mám, bola to narodeninová párty, na ktorej sme sa ako osemročný objavili obaja.

Takže to bola len hudba, ktorá odštartovala vaše priateľstvo?
LT:
Presne, ako aj skutočnosť, že sme boli obaja členmi fanklubu Jimiho Hendrixa!

Aké bolo Crawley v ranných 70-tych rokoch, kedy ste tam vyrastali? Dnes to nie je veľmi prívetivé miesto.
LT:
Prímestská pustatina, tak asi najviac opisovali Crawley v 70-tych rokoch. Depresívne povojnové peklo.

Čo hodiny hudby v škole, obaja ste o ne prejavovali záujem?
LT:
Ani nie, aj keď nám z času na čas dovolili použiť školskú aparatúru.

Hral si počas školy v nejakých kapelách?
LT:
Samozrejme, Obelisk a Malice, čo boli v podstate ranní Cure.

Boli to punk a new wave, ktoré vás podporili v tom, že by ste mohli aj vy niečo také skúsiť, alebo ste boli obaja ovplyvnení ľuďmi ako David Bowie, ktorí boli v tom čase alternatívou spomenutých štýlov?
LT:
Punk nám dal v hudbe zelenú, hoci sme boli každý hudobne ovplyvnený úplne inak.

Nepomýšľal si aj ty na spev?
LT:
Ale samozrejme, dokonca som naspieval v niektorých skladbách backing vokály.

Prečo ste vlastne sformovali skupinu? Bolo to z dôvodu zabitia nudy v malom mestečku?
LT:
Hlavne to bolo lepšie ako chodiť stále do pubu. Takto sme plánovali vlastnú zábavu.

Čo ťa lákalo na tom byť najskôr bubeníkom a potom klávesákom?
LT:
Som v podstate osoba, ktorá miluje rytmus.

Ako rýchlo sa vlastne sformovali Easy Cure?
LT:
To bolo veľmi rýchle, naša jediná skutočný kapela!

Mal si prsty predtým ešte aj v iných projektoch?
LT:
Nie.

Akým štýlom ste vtedy vlastne komponovali? Písal si každý svoj part a potom ste to skúšali dovtedy, kým to neznelo správne? Po debutovom albume sa váš zvuk razantne zmenil. Po ktorom albume si si uvedomil, že robíte niečo výnimočné?
LT:
Vždy sme začínali s obyčajným nápadom pre pieseň, ktorý vzišiel od kohokoľvek z nás. To bol ten prvotný impulz. Nemyslím si, že v tých časoch bola chvíľa, kedy by mi to prišlo tak, že robíme niečo výnimočné. Na to človek príde až pri pohľade naspäť.

Vďaka albumom "Faith" a "Pornography" vás označujú za gothikov. Trápilo vás to ako skupinu?
LT:
Tak ako Robert, ani ja som nás nikdy nepovažoval za goth kapelu. Ten štýl je zvukovo veľmi limitovaný a my sme sa zaujímali o všetky hudobné štýly.

Čo samozrejme aj cítiť, pretože množstvo vašich skladieb má popový nádych. Myslíš, že verejnosť väčšinou zabúda na popovú, zábavnú stránku kapely a skladby ako "InBetween Days", či "Close To Me"?
LT:
Nie, podľa mňa sa skôr zopár ľudí sústreďuje iba na tie temné záležitosti. Veľa ľudí, obzvlášť v Spojených štátoch, kde žijem, považujú The Cure za popovú kapelu.

Na turné v 1980-tych rokoch hrali The Cure enormné množstvo koncertov a hlavne dlhých. Poznačilo to nejako tvoju osobnosť alebo sa ti to páčilo?
LT:
Ja som bol zrodený na koncertovanie. Vždy som to miloval, no dal som si nejakú pauzu, pretože som chcel najskôr vychovať syna. Venoval som mu celých 10 rokov, pretože som videl, ako mnoho muzikantov absentuje v úlohe otcov a ja som takým byť nechcel.

Na turné k albumu "Pornography", v roku 1982, vás sprevádzala skupina And Also The Threes. Takisto si produkoval zopár ich nahrávok. Ako ste sa k nim vlastne dostali?
LT:
And Also The Threes sú skvelá kapela. Jednoducho nám poslali pásku a my sme po nich okamžite siahli. Sú to úžasní ľudia.

Užíval si si natáčanie tých "prelomových" videoklipov?
LT:
Áno aj nie. Videá si žiadali niekoľko dlhých pracovných dní. A bolo to takisto veľmi drahé, takže aj z tohto pohľadu to bolo strašné, no výsledok bol skvelý a Tim Popove je veľmi milý človek.

Spolu s Robertom si patril k najstálejším členom skupiny. Ku ktorému ďalšiemu členovi si mál ešte blízko a prečo?
LT:
Simon Gallup a Porl Thompson pochádzali takisto z Crawley, takže som ich poznal veľmi dlho. Dokonca som jeden čas chodil s Porlovou sestrou. Tak som sa s ním a Robertom vlastne poznal. Takisto som sa veľmi dlho poznal so Simonom a jeho rodinou.

Ako bola väčšina albumov kapely vytvorená? Bolo to rýchle a intenzívne alebo bolo stále ťažšie a ťažšie komponovať nové skladby?
LT:
Na prvý album sme mali k dispozícii ohromné množstvo skladieb, no čím sme viac hrali naživo a chodili na dlhé turné, tým bolo komponovanie a nahrávanie ťažšie. No prvé roky boli neskutočne inšpiratívne.

Aj mimo Cure si mal vždy kopec priateľov, ktoré z tých priateľstiev vydržali dodnes?
LT:
Stále som v kontakte so Stevom Severinom. Nedávno som od neho dostal ďalší e-mail.

V kreditoch "Disintegration" si uvedený ako hráč na "ostatné nástroje". Povráva sa, že si však, že na tomto albume si nehral na žiadnom nástroji. Ako to vlastne bolo?
LT:
Samozrejme, že som trochu hral a mám svoj podiel v skladbe "Homesick", no viac toho nebolo, v tom období som bol vážne chorý.

Odišiel si v tej dobe zo skupiny na vlastnú žiadosť alebo to už jednoducho prestalo v kapele fungovať?
LT:
Z oboch dôvodov. Ak by som nebol vyhodený, odišiel by som sám.

Po období v The Cure si založil svoju prvú vlastnú kapelu, The Presence. Ako sa dala táto skupina dohromady? Keď dnes počúvam "Inside", tak to má čosi do seba.
LT:
V prípade Presence toho bolo na mňa príliš veľa v príliš krátkom čase a hlavne veľmi skoro. Potreboval som sa najskôr "zotaviť" z The Cure.

Do vydania tvojho ďalšieho diela potom ubehlo celých 11 rokov. Ako si tie roky strávil?
LT:
Hlavne výchovou svojho syna.

Levinhurst je názov tvojho aktuálneho projektu. Najskôr ste boli trio, dnes ste duo, Cindy Levinson a pán Tolhurst.
LT:
Nie, dnes sme už kvarteto, spolu s Ericom Bradleyom na gitare a Michaelom Dempseym, z prvej zostavy The Cure, na basse. Možno zmeníme názov. No a samozrejme, stále som v skupine ja a Cindy.

Ako by si opísal Levinhurst ľuďom, ktorí vás nikdy nepočuli?
LT:
Ide o najúprimnejšiu hudbu odkedy som začal pôsobiť v The Cure.

Album Presence bol vydaný na tvojom vlastnom labeli s názvom Reality. Neobnovíš opäť činnosť vlastnej značky?
LT:
No áno, myslím, že by sme s tým mali čosi urobiť.

Prečo ste sa vlastne so Cindy rozhodli pre novú skupinu?
LT:
To bol jednoducho prirodzený vývin nášho spoločného života.

"House By The Sea" je trochu odlišný od vášho debutu, "Perfect Life". Znie to viac ako soundtrack. Čo viedlo k takto zmene?
LT:
Je to prirodzený proces. Na rozdiel od The Cure sa nechcem dostať do bodu, kde by sme zneli jednoznačne, tak ako to od nás ľudia očakávajú.

Aké sú vaše koncerty? Využívate množstvo svetiel a efektov?
LT:
Ha ha! Nie veľmi, keďže na to nemáme toľko peňazí.

A ako sa to páči fanúšikom The Cure?
LT:
50% to má celkom rado. 25-tim percentám je to jedno a zvyšok nás nenávidí. Ale o tom je predsa život.

Máš nejaké koncertné plány aj mimo Spojených štátov, kde si našiel svoj nový domov?
LT:
No ak nájdeme dobrého promotéra, tak určite.

Prečo si sa vlastne rozhodol presťahovať do USA?
LT:
Po The Cure som chcel začať odznova a byť tak trochu cudzincom v neznámej krajine.

Čo tvoje plány do budúcnosti?
LT:
Na budúci rok by sme radi dokončili náš tretí album. Bude to monštrum!

Vďaka za rozhovor.

Zdroj: pennyblackmusic.co.uk, 31.07.2008



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi