Viera v samého seba - 05/1981


Rozhovor z Readingu a Manchesteru pre fanzin Grinding Halt


Prečo ste a vrátili k trojčlennému zoskupeniu?
Simon: Po Austrálskom turné, kedy sme boli s Matthewom asi deväť mesiacov, veci akosi prestali fungovať. Zo začiatku sa to vyvíjalo dobre, lenže neskôr chcel Matthew posilniť a hlavne zvýrazniť svoju pozíciu klávesáka, hoci on predsa klávesákom bol, ale skôr v zmysle Ricka Wakemana, čiže klávesami len dopĺňal štruktúru hry.

Lol: Matthew sa pripojil ku skupine aby bol ďalším inštrumentalistom, nie aby bol nutne klávesákom, kľudne mohol hrať aj na flautu alebo iný nástroj.

Simon: Nevadí, na klávesoch mu to aj tak bohvieako nešlo, a myslím, že to postupne narážalo aj na hudobné rozdiely.

Aké bolo austrálske turné?
Simon: Vydarené. Spoločnosť, ktorá nám tam robila promo akcie bola sama prekvapená, ako sa to dobre rozbehlo, hlavne v Sydney, kde sme odohrali 12 koncertov a na každom z nich bola vždy asi tisícka ľudí. Očakávali sme, že sa na nás príde pozrieť tak 100 až 200 ľudí a ono to bolo skoro vždy vypredané, mali sme z toho pocit, akoby sme boli späť v Londýne.

Ako je to s tamojším predajom vašich albumov?
Simon: Darí sa nám. "Seventeen Seconds" tam dosiahol druhú pozíciu, alebo dokonca prvú? Ani neviem.

Lol: Tamojšiu popularitu by som prirovnal k tej v Holandsku.

Bola zmena vo vašom štýle od debutu k druhému albumu zámerná alebo to bolo prirodzené?
Simon: No, na toto by mal skôr odpovedať Robert, ale keď už mi to dovolil... V dobe, keď sme boli na turné s The Banshees, prechádzal Robert mnohými zmenami a prežil mnoho citových zážitkov, čo ho ako osobu zmenilo a to sa samozrejme odrazilo aj v jeho hudbe.

Čo to boli za zmeny, ktorými si prešiel a prečo myslíš, že sa udiali?
Robert: V tom čase sa udialo veľmi veľa vecí a veľa vecí sa zmenilo. Bolo to obdobie akejsi transformácie a bolo to všetko samozrejme veľmi intenzívne. The Banshees boli vždy v tom, čomu sa venovali, veľmi izolovaní, dokonca ešte viac, než som si uvedomoval. Takisto, z osobných dôvodov, som si, keď som bol na turné, nechal kopec vecí doma, a nebolo to o hude, skôr to bolo o ich prístupe a ideáloch, ktoré som mal v podstate aj ja, no nikdy nepôsobili seriózne. A tieto zmeny sa odzrkadlili v hudbe. Ale, nemyslím si, že sme sa nejako príliš zmenili. Albumy majú svoju súvislosť a spojovací článok, teda okrem singlov, ktoré sú obvykle o niečom inom...

Lol, ako si reagoval, keď prišiel Robert s úplne odlišnými, predtým nepoznanými, nápadmi?
Lol: Nepripadali mi úplne odlišné. Obdobné nápady sme už mali, ale zrejme sme ich predtým neboli schopní použiť. Ide o nápady podobné tým predošlým. Takisto, v tom období sme boli mierne rozrušení, takže sa to muselo v niečom odraziť, ale zasa nešlo o nejaký veľký šok alebo čosi podobné.

Preferujete hru v triu pred hrou vo štvorici?
Lol: Priam neuveriteľne. Možno aj preto, že si nemyslím, že by vôbec niekto bol medzi nás schopný zapadnúť. Teda... možno niekoho nájdeme a ak budeme k nemu féroví, budeme zasa štvorka. Ale nateraz je to nepravdepodobné.

Tak prečo ste vlastne pred rokom hľadali niekoho do partie?
Simon: Pretože sme si mysleli, že potrebujeme hru obohatiť, no keď Matthew odišiel, zistili sme, že klávesy až tak nutne nepotrebujeme a Rob alebo ja ich kľudne zvládneme obslúžiť. Robert hrá na klávesoch asi v piatich alebo šiestich skladbách, no a ja v ďalších, ako napr. v "A Forest". Robert zložil niektoré skladby dokonca na klávesoch, tak ich na nich aj hrá. Nový album ale zasa nie je tak klávesovo orientovaný, hoci klávesový zvuk nad gitarovým prevláda. Na "Seventeen Seconds" skutočne klávesy skvele pasujú a tie skladby potrebujú odlišnú štruktúru a dimenziu. Ale to bola jedna fáza. Možno ďalší album bude absolútne bez kláves.

Tvoj najobľúbenejší Cure album?
Simon: "Faith"

Lol: "Faith". To preto, že má určitý charakter, ktorý sa vytvoril sám a my sme si ho neskôr uvedomili. No a teraz je pre "Faith" veľmi špecifický.

Nemáš pocit, že sa týmto albumom vraciate viac k vášmu debutu?
Simon: Nie

Ani v prípade "Primary"?
Simon: Nie, pretože v tomto prípade ide o akýsi popový song, no v podstate ide o experiment, pretože v tej skladbe hrá Robert na šesťstrunovú bassu a ja v nej hrám na bassu tiež. Takže to bol čistý experiment, nemali sme v úmysle skomponovať chytľavú popovú záležitosť a dostať sa s ňou do rebríčkov, čo sa nám nakoniec aj tak nepodarilo.

Lol: Dokonca ani v samotnej štruktúre skladby, pretože to vôbec nie je gitarová skladba. V rýchlosti možno, no my sme sa snažili objaviť skladby, ktoré by neboli rock´n´rollové, no pritom by boli rýchle alebo pomalé.

Prečo ste namiesto predkapely na vašich koncertoch zvolili film?
Simon: Ak by sme mali predskokanov a my sa objavili neskôr a povedali, že vstup bude otvorený až o 7:30 a my samotní tam nebudeme skôr ako o piatej, pričom náš sprievod tam bude vysedávať tak či tak, môže to znamenať dve veci: buď sme mali poriadne dlhú zvukovú skúšku a zvuk je v poriadku, alebo bola zvukovka príliš krátka, nik nemá dobre vyladený zvuk a publikum do konca "trpieť" nevydrží práve kvôli tomu zvuku. Ďalej, kto by mal vlastne rozhodnúť o tom, kto nám bude predskakovať? A nakoniec, publikum je voči predkapelám zaujaté a mnoho ľudí si to radšej namieri do baru. Takto si počas filmu môžu ľudia kľudne odskočiť do baru a nikto trpieť nebude.

Lol: Ja si nemyslím, že úloha predskokana kapele nejako pomôže. a) nakoniec za to privilégiu zahrať si pred hlavnou kapelou zaplatíte nekresťanské peniaze, čo správne nie je najlákavejšie, b) väčšina publika na predkapely doslova kašle. Podľa mňa je lepšie pre začínajúce kapely vyraziť na vlastné turné, aj keď to bude znamenať, že bude hrať pred malým publikom. Na našom poslednom turné sme vždy do lokálnych denníkov uverejnili inzerát a požiadali miestne kapely o support. V globále to bolo úspešné, ale samotným kapelám to veľa nedalo. Mali sme s nimi potom vianočnú párty, kde nám všetci vraveli, že bolo síce príjemné si s nami zahrať, aj v podstate z toho aj tak nič nemali. Vezmite si takých The Passions, ktorí s nami jedno turné absolvovali. Dobre, pár ľudí už o nich vie, no nakoniec sa im lepšie darilo, keď začali robiť vlastné koncerty. Na potulkách po Európe so sebou vezieme cirkus. Takže nemusí to byť nakoniec iba film.

O čom je vlastne ten film?
Simon: O ničom. Sú to len obrázky sprevádzané hudbou. Ale môžete si to vysvetliť po svojom.

Kto film natočil?
Simon: Môj kamoš, teda vlastne brat. Chceli sme film, navštívili niekoľkých ľudí, ktorí sa filmom zaoberajú a tí nám povedali, že nás to bude stáť 50 000 libier. No a náš Rick chcel vždy urobiť film. Tak sme si povedali, že mu dáme šancu. Bol plný entuziazmu, čo tomu filmu len a len pomohlo.

Prečo ste zvolili osem dlhých skladieb namiesto viacerých kratších skladieb?
Simon: Pôvodne sme mali 11 skladieb, medzi nimi dve popové záležitosti, lenže tie nejako nepasovali, tak sme sa rozhodli zachovať konzistentnosť albumu.

Myslíš si, že patriť pod malý label, no byť distribuovaný veľkou spoločnosťou, je pre vás ideálne?
Lol: Myslím, že spôsobov je viac. Nezávislé labeli rastú ako huby po daždi, je to stále lepšie a lepšie. Keď to ale celé začalo, tak vtedy nebola veľká šanca dostať vaše nahrávky do obchodných sietí, takže v tomto pohľade sme začali najlepšie ako sme mohli, všetky naše výstupy si riadime sami a nik iný do toho nemôže zasahovať. No a zasa Polydor má neuveriteľné kontakty, čo je pre nás dobré.

Aký je to pocit byť označovaný za "futuristu"?
Lol: Keď ľudia píšu, tak používajú určité prirovnania a vďaka tomu vedia povedať, o čom skupina vlastne je. No označenie "futurista" ma skôr rozosmeje, pretože minulý rok sme hrali niečo trochu iné a aj pre o našli kategóriu, ale, skutočne nám takéto označenie nesedí.

Keď sme sa s tebou naposledy zhovárali, povedal si, že úspech v rebríčku je otázka šťastia. Myslíš si, že máte šťastie?
Lol: Nie, to si nemyslím, už len preto, že my veľký úspech v rebríčkoch nemáme. Všetky naše single končia okolo 30-tej pozície, takže tí, čo sa na nás prídu pozrieť poznajú viac našich vecí ako len single.

Prečo vyšla "Carnage Visors" iba na kazete?
Simon: Pôvodne na vinyle byť mala, ale Polydor sa vyjadril v zmysle, že ak to naozaj chceme, tak by musela vyjsť na ďalšom vinyle, pretože sa na jeden nezmestí. Navýšila by sa tak aj cena, no na kazetu sa zmestila bez problémov. Pôvodne sme chceli mať bonusovú LP, no bolo nám povedané, že to nepôjde, ale že to môže ísť na kazetu. Tak sme tak učinili.

Prečo nebola "World War" nikdy oficiálne v UK vydaná?
Lol: V podstate preto, že sme s ňou neboli spokojní, tak sme sa rozhodli ju nezverejniť. Na prvom albume máme 12 skladieb a táto bola záložná, ktorú sme nakoniec nepoužili. V Amerike sa nás pýtali, prečo ju nepustíme von, že sa im páči. Tak sme si povedali, že prečo nie...

To nemyslíte na všetky tie decká v UK, ktoré si kvôli jednej skladbe musia kúpiť importovanú LP?
Simon: Nemusia si ju kupovať.

Lol: Postavili sme sa k tomu zodpovedne. Radšej ponúkneme ľuďom skladby, ktoré chceme, aby si vypočuli a tak si urobia názor, či sa im páčia alebo nie. Nebol v tom žiaden plán, aby sa album mohol importovať do UK. Nad týmto kontrolu nemáme. Ja osobne by som nechcel, aby si to ľudia kupovali kvôli jedinej skladbe, naozaj nejde o úmysel.

Radi vyrážate na dlhé turné?
Lol: Dlhé turné si dokážete užiť ak dodržujete správnu sebadisciplínu, pretože musíte byť opatrný. Ak každú noc niekam vyrazíte, pijete, nie ste potom dať každú noc do koncertu to, čo treba, prípadne to, čoho by ste mali byť schopný. Musíte myslieť na to, že ľudia za to, že sa na vás môžu pozrieť, platia peniaze. Oni nevedia, že ste spali 2, či 3 hodiny, oni očakávajú, že si užijú riadnu zábavu a všetko bude tak, ako má byť. Ja nad dĺžkou turné nepremýšľam. A podľa mňa je turné potrebné, pretože myšlienka jednorázových koncertov je dobrá len v určitom rozsahu. Musíte hrať takmer všade, pretože tí, ktorí si kupujú vaše nahrávky, sú rozptýlení po celej krajine.

Na tomto turné hráte opäť vo väčších priestoroch, ako na tom predošlom, a prevahu majú priestory s väčším počtom miest na sedenie. Aké priestory vlastne preferujete?
Lol: Každý koncertný priestor má svoju výhodu. V tomto prípade, keď premietame film, je dobré, keď je dostatok priestoru na sedenie, pretože sledovanie filmu po stojačky celú pol hodinu, to dokáže unaviť. Preto preferujeme priestory, kde sa môžete rozhodnúť, či chcete stáť alebo sedieť a my môžeme byť tak úspešnejší. A takisto sa snažíme hľadať priestory, ktoré sú trochu nezvyčajné. Asi zatiaľ najspokojnejší v tomto smere sme boli v Norwich, kde sme hrali v starom kostole. V Londýne sme sa pokúsili zajednať Regents Park Open Air Theatre a St Paul's Cathedral, no nebolo to možné.

Očakávali ste, že "Primary" zožne rovnaký úspech ako "A Forest"?
Simon: O tom som vôbec nepremýšľal.

A chceli by ste, aby sa tak stalo?
Simon: Mohlo to tak byť, koniec koncov, v Británii si ten singel mohol kúpiť ktokoľvek, no rozhodne sme nenariekali, keď singel raketovo nestúpal.

Váš názor na Top Of The Pops?
Simon: No, ak by sme tam nešli, vystúpil by miesto nás niekto iný. Je jedno, čo na to ľudia povedia, TOTP totiž sleduje strašne veľa ľudí a na druhej strane, radšej tam vidím nás ako Bucks Fizz alebo niekoho iného.

"Seventeen Seconds" si opísal ako náladový album. Ako by si opísal "Faith"?
Simon: Podľa mňa sa ten album opísať nedá.

Lol: "Faith" je trochu špecifický album. Čo sa týka závažnosti, vidím "Seventeen Seconds" trochu nízko a hmlisto. "Faith" však potvrdil všetko, čím sa začal album "Seventeen Seconds" zaoberať. "SS" je viacmenej o priateľstve s inými ľuďmi, no "Faith" sa zaoberá trochu inými vecami, ktoré to priateľstvo ovplyvňujú.

Ak je "Seventeen Seconds" náladový album, ste spokojný s tým, že ľudia budú počúvať tento album a pritom jesť cornflakesy alebo by ste bol radšej, keby hudbe venovali viac pozornosti?
Simon: Ak chcú ľudia počúvať našu hudbu a pritom jesť cornflakesy, v poriadku, ja s tým problém nemám. Dokonca si lepší spôsob počúvania hudby ani neviem predstaviť.

Lol: Mne je to jedno. K albumu, ktorý vás konfrontuje bude ľudí pritiahnete alebo sa od vás odvrátia. "Seventeen Seconds" vás rozhodne k sebe nepritiahne, pokiaľ to sami nechcete. Môžete si ho len tak pustiť, ako pozadie a nepočúvať ho, alebo sa doň doslova zahryznete. Osobne by som ho nemohol počúvať a pritom sa niečím kŕmiť, no na druhej strane, ak to niekomu tak vyhovuje, prečo nie?

Si spokojný s albumom "Faith"?
Simon: Na 99% áno.

Nemáš pocit, že vaša hudba sa stáva menej typickejšia, ako tomu bolo na "Three Imaginary Boys"?
Lol: Nie, podľa mňa je typickejšia ešte viac. Na "Three Imaginary Boys" je množstvo rozličných štýlov. Teraz máme svoj vlastný typický štýl, hoci tento sa stále mení. Nikdy nebude nemenný.

Aký je vlastne význam "Faith"?
Simon: Nejde o žiadnu vieru či náboženstvo, ide o iné viery: vieru v samého seba, vieru v to, čo robíte, vieru v ľudí vám podobných...

zdroj: Gringing Halt Fanzine, 05/1981, impressionofsounds.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi