Rádio Fourth - 04/1982


S Robertom o pornografií


Prečo sa album volá "Pornografia"? Robert: Pretože je to ten najlacnejší trik, akým sa dá prilákať ľudská pozornosť.

No úvodná skladba ako lacný trik nepôsobí; ide o veľmi experimentátorký zvuk.
Robert:
No,... áno, mali sme v talóne množstvo názvov a dôvod prečo... Vlastne všetky tie skladby boli postavené na myšlienke pornografie. Album by sa vlastne nikdy tak nevolal, pokiaľ by sme nedokončili článok, ktorý stál pred nami a my sme mu mali vymyslieť názov, takže sme sa nakoniec rozhodli pre Pornografiu.

O čom je samotná úvodná skladba? Ide totiž o akúsi podivnú zmes nálad. Všetko je veľmi nejasné, ide o niečo konkrétne alebo skutočne o myšlienku pornografie v globále?
Robert:
Nahrávali sme to vo veľmi zlej a hnevnej nálade, v štúdiu vládla otrasná, zlosťou nabitá atmosféra. Úvodnú skladbu, ako aj "A Short Term Effect", som mixoval ja sám. Nikto vtedy nebol v štúdiu, takže som si to urobil po svojom a v takej podobe sa dostali aj na album. Na album sme pripravili množstvo prazvláštnych skladieb, ale mnohých sme sa zbavili, pretože sme potrebovali nájsť akúsi rovnováhu medzi tým odpadom a viac melodickejšími skladbami ako napr. "The Hanging Garden", pretože by si inak ľudia mysleli, že sa nadobro chceme zbaviť zvuku The Cure a to by bol až príliš predvídateľný krok.

Bicie dostali na tomto albume evidentne väčšiu prednosť ako na predošlých albumoch. Išlo o plánované rozhodnutie alebo k tomu došlo prirodzene počas nahrávania?
Robert:
Zvuk bol... pozrite, tentoraz sme šli do štúdia s jasným zámerom nenahrať ďalší album s typickým zvukom The Cure, permanentne sme sa snažili tomu zvuku vyhnúť, no s vedomím zámerom ako má album znieť to nemalo nič spoločné, k tomu sme dospeli až priamo v štúdiu. Mnohé skladby by sa dali prirovnať k experimentom a pracovalo sa na nich až v štúdiu. A čo sa týka samotných bicích... album ako celok sa dá po technologickej stránke prirovnať k predošlým dvom našim albumom. Po celom štúdiu sme mali rozmiestnené mikrofóny - v podstate ide o ambient. Všetko, čo sme doteraz robili bolo nahrávané s mikrofónom priamo pri bicích, takže teraz vyznievajú naše bicie po prvýkrát skutočne realisticky. Takto sme nahrávali vôbec po prvýkrát. Myslím, že tie bicie vyznievajú skutočne "tradične". Ale aj tak to celé vyznieva, akoby sme ich nahrávali v kúpeľni. Práve tento hutný zvuk bicích nás donútil použiť ďalší silný zvuk, ale ten prirodzený, s ktorým sme pracovali predtým...

Teraz pohŕdaš nejasne východne orientovanými titulmi ako "Hanging Garden" a "Siamese Twins". No aj tak to vyznie, akoby si podľahol móde východných zvukov - a dokonca majú v sebe stále tých "starých" Cure.
Robert:
No áno, orientálnu polohu bolo v našej práci cítiť vždy, zdá sa, že s východnou filozofiou budeme previazaní z určitých dôvodov vždy. Sám neviem, prečo tomu tak je. Východná kultúra ma naozaj fascinuje, no keďže dnes je to, "v móde", snažili sme sa toho použiť čo najmenej, pretože už to lezie trochu na nervy... viete, ľudia vkladali do každého veršu slová ako "japonský" a očakávali, že to zvýši predaj. To dokáže fakt rozčúliť.

U vás to začalo v období "Killing An Arab" alebo... ?
Robert:
Presne. V spomenutej a hlavne vo "Fire In Cairo" cítiť vplyv Východu. Ale tu nejde o nejakú orientáciu. "Siamese Twins" je v podstate analógiou sexu. So samotným Siamom to má pramálo spoločné.

Ste v zaujímavej pozícií, predávate logické množstvo albumov, po celej krajine vypredávate veľké koncertné haly, no pritom ste nikdy nemali "veľký" a úspešný singel. Ste si tejto skutočnosti sami vedomí?
Robert:
Ale samozrejme, no nás to netrápi. Z tohto albumu sme nevydali žiaden singel a ani v budúcnosti nechceme. Jediné, čo sa objavilo, bolo 12" promo určené pre kluby a reklamné účely. Ani neviem prečo, sme tak učinili, možno len z dôvodu, že ľudia v kluboch hrajú radšej 12" ako celé albumy. Ale singel rozhodne nebude, čo tak trochu škrie, veď viete... v nahrávacej spoločnosti doslova jačali. Nie vo Fiction, tí kričať veľmi nemôžu, ale Polydor boli našim rozhodnutím, "nebude žiaden singel", riadne sklamaní, doslova sa pýtali, ako chcete robiť albumu promo bez singla? Ale ja som to jednoducho videl ako nezmysel, načo vydávať ďalší singel, ktorý sa sotva dostane do Top30 a okamžite aj tak klesne. Fanúšikom ponúknete singel, ale oni si kúpia album tak či tak. Takže trápiť sa singlom je fakt hlúposť.

Ak už skomponujeme singel, tak ten singel na albume nebude, a okrem toho, ďalší singel nahrať nechceme z dôvodu, že momentálne je na trhu množstvo silných singlových nahrávok, prípadne je tu množstvo kapiel, ktoré silné single vydávajú, ako napr. The Human League a pod. Absolútne nemáme chuť súťažiť na nejakom singlovom trhu, ktorí tu reálne existuje. Urobíme tak iba keď vydáme singel, ktorý bude singlom a nič viac, ako sme to urobili v prípade "Charlotte Sometimes". Vedeli sme, že sa s ňou v rebríčkoch neudržíme, no vydali sme ju preto, že by sa na album nikdy nedostala. Ale ako skladba sa nám veľmi páči. Áno, predtým sme single vydávali, ale tie sme vydávali iba za účelom marketingu, aby sa do rebríčkov dostali albumy a hlavne dali na vedomie, že máme albumu. Inak celá tá singlová mašinéria je hrozná. Takže z týchto dôvodov, pokiaľ nebudeme mať niečo, čo by za to stálo, singel vydať nechceme. Možno sa tak nakoniec nestane nikdy! (smiech).

Nemáš pocit, že tí, ktorí s vami "súperia" zmenili prístup, komercionalizmus je teraz veľmi populárny. Nikdy si sa nad tým nezamyslel?
Robert:
Ani nie, pretože si nemyslím, že by sa nám niekedy dobre vodilo. Takže si ani nemyslím, že by sme sa o niečo podobné mali pokúšať. Zoberte si takých The Associates, ktorí sú teda našimi "súpermi". Podpísali zmluvu s Fiction v tom istom čase ako my, pred troma rokmi a celé tri roky sme sa poznali... Vždy mali v úmysle byť nasledovníkmi Abby, byť komerčne úspešní a cesta, ktorou sa vybrali, je vážne dobrá, a je skutočne zábavne počuť ich veci z pohľadu zasvätenca. No my by sme také čosi nikdy nemohli, už len preto, že ja také ambície rozhodne nemám, myslím hlavne tie s niekým súťažiť. Na také čosi musíte byť aj tak riadne ostrieľaný. Nahrávanie albumu je niečo úplne odlišné. Nahrávanie albumu je jedna zvrhlá zábava...

Ľudia zvyknú spájať The Cure a The Associatej dohromady. Ale nazdá sa, že by mali s Fiction také úzke vzťahy ako vy, po vydaní prvého albumu sa vydali radikálne iným smerom a na budúci rok zdá sa prídu s veľkou vecou.
Robert:
Áno. A tým dôvodom sme my samotní. Fiction records, to je v skutočnosti Chris Parry a nik iný... oni mali jednoducho pocit, že sa Chris po celý čas až nadmieru venuje len nám, čo bola vážne pravda. Iný argument ani nikdy neexistoval a my s Parrym máme spolu veľmi silné priateľstvo. Ale on im pritom neustále pomáha s mnohými vecami. Dokonca im mnohé záležitosti sám riadi. No z pohľadu nahrávacej spoločnosti, to čo chceli dosiahnuť bolo prakticky neuskutočniteľné. Za prvé, na jedného človeka toho bolo až príliš veľa a za ďalšie, Fiction sú absolútne nezávislý label. Oni sa dali na cestu, vďaka ktorej postavili proti sebe dve nahrávacie spoločnosti. Je to celé veľmi priehľadné, ale dobre sa na to pozerá. Ale, oni sa cítili obmedzovaní, my sme na rozdiel od nich pevne zviazaní s Fiction, hlavne preto, že tam máme všetko, čo potrebujeme. Je to jednoducho náš priestor. Keď chceme niečo vydať, vydáme to na Ficton. Tak to naozaj funguje. Nikdy na nás nebol vyvíjaný tlak, aby sme to robili inak.

Tento nový album možno ťažko pokladať za nasledovníka "Faith". Si veľmi zaneprázdnený a hlavne produktívny pri tvorbe nových záležitostí?
Robert:
Aby som povedal pravdu, celé to prichádza v akýchsi vlnách. Neviem,... odmietame kopec vecí, ktoré sa nám ponúknu, pretože nám prídu absurdné. Dokážeme pripraviť aj 20 skladieb, no nakoniec použijeme len 2 a potom zavrhneme aj tie, pretože sa nedajú porovnať s ďalšími vecami, ktoré napíšeme. Tak to jednoducho funguje. A zrazu dosiahneme bod, kedy by sa niečo mohlo diať, udalosť, ktorá všetko spustí, v tej chvíli sa udeje doslova všetko a my napíšeme 6 veľmi silných skladieb. Vtedy okamžite letíme do štúdia a nahráme ich. Následne dve z nich zavrhneme a napíšeme ďalšie 4. Keď už ste raz v štúdiu, tak ste tlačení urobiť nejaký základ, na ktorom treba stavať, pretože obyčajne máme na album k dispozícií štúdio iba na 3 týždne. A pritom na konci týždňa, v piatok v noci, sme kompletne hotový. V štúdiu vládne vždy totálne šialenstvo. Obzvlášť to bolo pri tomto albume, ktorý sme nahrávali v RAK, v domove "popových hitov". V jednom štúdiu pracoval Mickey Most a my v druhom. Nedokázali sme tomu uveriť, dotiahol tam ľudí iba preto, aby sa na nás mohli pozrieť. Bolo to niečo úplne iné, ako sme boli zvyknutí pracovať predtým... Dotiahol tam ľudí ako Hot Chocolate, Kim Wilde... Cítili sme sa ako zvieratá v cirkuse, ale bolo to celkom dobré...

Na začiatku si sa zmienil, že nahrávanie albumu je akýmsi druhom neviazanej, až zvrhlej zábavy - cítiš niečo podobné aj na tomto turné?
Robert:
Nie, ja rozhodne nie. Z turné som nikdy nemal radosť, jediný aspekt, ktorý mám rád, je hranie na pódiu. Zbytok je čistá bolesť. Neviem si predstaviť, že by sme boli na turné príliš dlho. Dokonca nevidím v ďalekom horizontne ani koncertnú stránku kapely. Keď to zrátame, koncertujeme už viac ako dva roky, a to vás začne unavovať. Začínate sa motať okolo myšlienky, že radšej budete v skupine, ako by ste cez skupinu mali vyjadrovať samého seba. Začnete sa v tom viac a viac dusiť. Zistil som, že sa desím vyhliadky ďalších turné.

Kde si potom dobíjaš stratenú energiu?
Robert:
Ide o množstvo vecí. Väčšinou si vezmeme "vedeckú" dovolenku, toto plánujeme na konci tohto roka, kedy si dáme jeden od druhého voľno. Ďalej je tu množstvo ľudí, s ktorými by som rád pracoval. Ide o ľudí, ktorých prácu obdivujem a rád by som s nimi niečo spáchal, po hudobnej stránke... a kopec ďalších vecí. Ale aj tak by som zopár mesiacov viedol rád normálny život...

Spomenieš aj niekoho konkrétneho, s kým by si rád pracoval?
Robert:
Ale áno, rád by som spolupracoval s Jobsonom, z The Skids, pretože sa mi jeho aktuálne práce veľmi páčia. A so Severinom, z The Banshees, asi spolu vydáme nejaký singel. A je tu kopec ďalších ľudí...

Spomenul si "vedeckú dovolenku", dúfam, že to nie je znamenie nejakého rozpadu?
Robert:
Nie, pretože si ani nejak neviem predstaviť, že by sme sa my traja boli schopní rozísť, v akceptovateľnom zmysel. Lawrenca poznám už... 17 rokov, a to sme tak dlho priatelia, Simona poznám už takmer 10 rokov. Takže to skutočne nevyzerá, že by sme sa mali rozpadnúť. The Cure môžu prestať fungovať a možno aj prestanú, ak to bude v určitom bode nevyhnuteľné. No nemyslím si, že sa každý z nás presťahuje do iného kúta krajiny. Ja sa v žiadnej podobe The Cure necítim obmedzovaný. Necítime sa ako v nejakej pasci. Nevybudovali sme si reputáciu pre konkrétny typ hudby, tá sa mení s každým albumom a zmenila sa aj pri albume "Pornography". Necítim žiadne obmedzenia a nemyslím si, že by nejaké cítili aj ostatní dvaja, no na druhej strane tu predsa nejaké sú, konkrétne, ktoré vychádzajú z toho, že po celý čas robíte s tými istými ľuďmi. Vždy sú ako výhody, tak aj nevýhody. Viete, čo kto urobí. Čo je síce výhoda, no niekedy to môže byť aj strašná nevýhoda. Potom môžete mať sklon často relaxovať aj príliš...

zdroj: Radio Fourth, April 1982



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi