Cure-iosity - 07/1985


Monológy Roberta Smitha


Po takmer šiestich rokoch kultového úspechu, sa v roku 1984 objavili The Cure na vrchných priečkach rebríčkov so skladbami "The Love Cats" a The Caterpillar". Tým pádom sa z Roberta Smitha, s čiernymi strapatými vlasmi a rozmazaným rúžom na perách, stala "verejná osoba", aj keď sa snažil schovať v projektoch so Siouxsie And The Banshees a The Glove.
"Skončil som v uzavretom kruhu," priznáva dnes Robert. Takže, čo sa odohralo odvtedy v živote jeho a jeho skupiny? Teda, okrem toho, že si po svetom turné musel dopriať štvormesačnú pauzu, vzdal sa fajčenia, naučil sa lyžovať na vodných lyžiach, presťahoval sa do svojho nového bytu v Londýne, nahrali nový album "The Head On The Door" a vydali singel s názvom "InBetween Days"? Energického Pána Smitha sme zastihli niekde medzi tým vyššie spomenutým...

Reč tela

Po dlhšej úvahe som sa rozhodol vziať si na nejaký čas voľno, nechcel som vôbec žiť s pocitom, že patrím k nejakej skupine. Dokonca aj moje telo mi dávalo jednoznačné signály, že som si toho na svoje plecia vzal príliš. Skončilo to tak, že som ráno nebol schopný vstať z postele - zostal som v nej ležať s myšlienkou, "Už je toho príliš, mám toho všetkého vyše hlavy", takže som vyvesil telefón a pokračoval v spánku.
Po nejakom čase začali byť zo mňa ľudia doslova podráždení, tak som sa rozhodol na čas stopnúť absolútne všetko.

Hitsville UK

Ak sa vám podarí vydať nejaký hit, tak sa tým v podstate nič nezmení. Nikdy sme sa vedome nepokúšali byť úspešní, v prvých troch, či štyroch rokoch doslovne. Ak sa aj niečo z našej produkcie dostalo do singlových rebríčkov, tak sme z toho boli skôr zdesení. Ani teraz sa o to v podstate nezaujímame - na druhej strane sa však desím pomyslenia, že by sme aj o päť rokov hrali na koncertoch tomu istému publiku. Nechcem, aby publikum s nami vyrastalo. Teraz sme však v celkom príjemnej pozícií, nik totiž nevie, čo môže od nás očakávať, dokonca sa domnievam, že to momentálne ani nikoho netrápi!

Angličan v zahraničí

Po cudzích krajinách chodíme buď preto, že sú zaujímavé alebo sa nám páčia a hlavne, je milé prísť niekam kde vás nik nepozná, pretože po vás nebude chcieť rozhovor. Máte tak viac voľna a môžete viac vidieť.
V poslednom období sme hrali viac v krajinách, ako napr. Austrália, ako v Británií. Chystáme sa na festival v Grécku, kde sme dodnes predali možno 5 albumov, pretože nám to príde správne. Ale na dovolenku do takých krajín nechodím. Na dovolenku s partiou kamošov bez reálnych dôvodov nejdem - ak idete so skupinou, tak je to všetko v pohode, no keď idem niekam sám, tak miestnym sa obyčajne nepozdávam.
Neznášam slnko. Síce vďaka slnku sú ľudia milší a ochotnejší, ale ja som sa nikdy neopaloval. Boli sme v Španielsku a tam to bolo doslova neznesiteľné - do siedmej večera som nebol schopný opustiť hotel - celý deň som čumel cez závesy, ako sa všetci vyvaľujú pri bazéne. Príšerné.

Zdravá liečba

Mal by som skúsiť žiť naozaj zdravšie. Pred siedmymi mesiacmi som prestal s fajčením - jednoducho som si počas jednej noci v Chicagu povedal, že už stačilo a vydržal som dodnes. Neznášam závislosť na fyzických veciach a nechcel som sa dopracovať k stavu, kedy by som jednoducho musel fajčiť.
Neviem si však predstaviť situáciu, že by som sa niekedy chcel vzdať pitia - myslím, že počas tohto roka som bol opitý každú noc!
Takisto som sa pred pár rokmi vzdal konzumácie mäsa, nakoľko som sa dopočul, že vás to duševne zmení a ja som sa chcel presvedčiť, či je to naozaj tak, lenže po pár mesiacoch som sa už ku konzumácií mäsa vôbec nechcel vrátiť. Najlepšie na tom je, že vlastne takto sa prestanete "bufetovo" stravovať - na Big Mac-y ani nepomyslíte, maximálne si doprajete hranolky!

Športovanie

Chvíľu nás bavilo hrať na turné futbal, ale dlho nás to nedržalo. Rád si futbal zahrám, ale pomyslenie na pravidelný tréning ma od toho odrádza. Nikdy sa dokonca nenáhlim na autobus alebo lietadlo, takže spoj vždy zmeškám - vždy si pomyslím, že pôjde ďalší.
V miestach ako Crawley (kde som kedysi býval), ste sa mohli bez problémov bicyklovať, no skúste to v meste. To je to isté, akoby ste sa rozhodli skočiť z okna.
Počas poslednej dovolenky pri jazerách som sa naučil jazdiť na vodných lyžiach. Vrchný čašník z hotela, kde som býval, sa so mnou stavil, že som na to poleno a nikdy sa to nenaučím. Tak som na druhý deň ráno vstal o ôsmej a dal sa na to, no bolo to čosi príšerné! Nechápem, ako sa ľudia môžu tešiť z toho, že pri rýchlosti 40 míľ za hodinu so sebou tresknú o vodnú hladinu... doškriabaný som mal doslova každý kúsok oboch nôh, narazil si tvár a z nosa mi tiekla krv. Vyzeral som ako po parádnej bitke!

Spoločenský Smith

Ak mám voľný čas, tak ho samozrejme netrávim so skupinou. Nechápem ľudí, ktorí sú hudbou neustále obklopení, že chodia s potešením kamkoľvek so svojou skupinou - príde mi to od nich absolútne strelené.
Ani neviem, či som bol tento rok v nejakom klube, pretože aj myšlienka chodiť von iba preto, aby som bol "videný", mi príde postavená na hlavu. Posledná vec, ktorú chcem, keď už niekam idem je, aby na mňa ľudia zízali. Život popovej hviezdy je vážne absurdný. Ak už niekam vyrazím, tak je to zvyčajne pub alebo som u niekoho z mojich známych.
Dokonca si doma nepúšťam žiadnu hudbu - našiel som radosť vo vizuálnom umení a čítaní. Posledný rok sa snažím prevzdelať a snažím sa prečítať všetky knihy, ktoré vlastním. No zistil som, že niektoré z kníh, ktoré sú považované za klasiku, sú parádne nudné.
Rád by som mal schopnosť písať. Každý rok sa snažím začať písať knihu, no vždy zistím, že to, čo napíšem je na hony vzdialené môjmu úmyslu, potom strávim zopár hodín premýšľaním o svojom zámere, následne začnem mať toho plné zuby a idem radšej spať!
Rád si pozriem dobrý film, no mnohé z nich som vždy premeškal. No šiel som na film "2010" a bol som vážne sklamaný, film "2001" bol po celé roky mojim obľúbeným - v mladosti som ho videl myslím 12 krát. Dokonca som sa raz na ten film vybral sám a videl hneď tri predstavenia po sebe! Nedávno som videl Krotiteľov duchov. Tešil som sa na to, pretože som si myslel, že v kine budú všetci spievať tú ich pieseň. Boli tam nakoniec v celej sále len štyria ľudia, ale aj tak som s nimi spieval, už som bol vopred rozhodnutý!

The Cure ako kariéra

Nikdy som si nemyslel, že sa tomuto všetkému budem venovať tak seriózne a hlavne tak dlho. Myslel som si skôr, že to budem flákať. Čo som skončil so školou, tak som vedel iba to, že som nie schopný práce, ktorá bude mať presne vymedzený čas, pretože som toho nie fyzicky schopný.
Raz som mal prácu súvisiacu s vianočnou poštou, ale udržal som si ju iba tri dni, pretože som nebol schopný ráno vstať na čas. Dokonca som pracoval aj ako záhradník, čo ma trochu tešilo, lenže kvôli alergií na seno som to po pár týždňoch musel takisto vzdať.
Je mnoho vecí, ktorým by som sa rád venoval, no nemyslím si, že by som pri tom dlho vydržal a okrem toho, v týchto dňoch si veľmi vyberať nemôžete. Som momentálne v skvelej pozícií, pretože mám pod kontrolou všetko, čomu sa venujem - som jeden z mála, ktorí si robia presne to, čo chcú.
Viem, že je to nákazlivé. Chápem, prečo sa mnoho skupín obklopuje odpornými ľuďmi, pretože všetko, čo môžete je kričať a niekto je schopný pre vás urobiť presne to, čo chcete. My sme pri sebe nemali nikdy ľudí, ktorí by pred nami doslova padali na kolená - dokonca ma nikdy nikde nesprevádza človek z našej nahrávacej spoločnosti - ak si veci robíte po svojom, tak si ich aj viac vážite. A takisto premrháte viacej plánov...

Sladké sny

Každý si myslí, že veľa spím, no nie je to tak. Síce spím rád, ale nemám na to toľko času. Mám veľa podivných snov, ale tie ma každý - musíte byť podivín, ak mávate normálne sny.
Inšpirácie z mojich snov čerpám veľmi často - aj názov nášho posledného albumu "Head On The Door" pochádza z mojej detskej nočnej mory. Predtým, ako som ochorel, som vždy vedel, že sa tak stane, pretože sa mi začal snívať vždy sen o tej odseknutej hlave nado dvermi. Poslednú noc sa mi snívalo o perlovom náhrdelníku, ktorý sa mi za mojimi očami roztrhol a tie perly mi vystrelovali z hlavy...

Hranie naživo

Nikdy nebývam rád na pódiu, snáď iba vtedy, keď som po prvýkrát spieval nevydarenú pieseň. Chalani zo skupiny si to uvedomili až neskôr, no ja som sa vtedy cítil príšerne. Teraz si myslím, že všetko, čo robím, robím asi zle, takže ma sotva dokáže niečo prekvapiť.
A mám v podstate šťastie, pretože som krátkozraký, takže je mi úplne jedno, či je v publiku tisíc alebo sto tisíc ľudí - nedovidím totiž ďalej, ako do prvej rady!

zdroj: No1, 27/07/1985
autor: Karen Swayne



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi