Montpellier, 03/06/1982


Nikdy neodvysielaný rozhovor pre rádio Alligator


Aké to bolo, hrať na takom zlom mieste? Nemal si pocit nenávisti, prípadne znepokojenia?
Robert:
No.. hmm... my sme hrali už aj na omnoho horších miestach. Na pódiu to bolo v pohode. Aj keď ...

Očakával si toľko ľudí alebo si dúfal, že príde viac fanúšikov?
Robert:
Nečakal som, že vôbec niekto príde, ako vždy.

Toto bol už váš druhý koncert tuná. Ten prvý, to bol skutočný úspech. Máš pocit, že aj tento bol dobrý, prípadne lepší? Ako sa vlastne cítiš po druhom koncerte v Montpellier?
Robert:
Na ten prvý koncert si teraz vážne nespomínam, takže to nemám ako porovnať. Ale myslím, že celkovo to bolo dobré, koncert mal dobré momenty, ako aj tie zlé... myslím, že to inak bolo dnes večer zlé. Ale to je ok, celkovo to nebolo až také zlé, no veľmi dobrú atmosféru to nemalo.

Veríš, že tvoja hudba vychádza z aktuálnej situácie v Anglicku, myslím sociálnej, ekonomickej a politickej?
Robert:
No, nie priamo, hoci je očividné, že sociálna klíma v oblasti, kde žijem ovplyvňuje to, čo píšem. Myslím, že viac sa to prejavilo na novom albume, "Pornography", pretože sme v Anglicku strávili celých šesť mesiacov, zatiaľ čo za posledné dva roky sme v Anglicku celkovo strávili sotva štyri mesiace. Takže album je agresívnejší. V Anglicku je to teraz dosť hrozné... lenže hrozné je to aj všade inde...

Prečo sa vlastne pýtam: samotná rytmika vyznieva tvrdšie...
Robert:
No áno, ale to nie je špecifikované na Anglicko... dá sa to aplikovať naozaj kamkoľvek. Viac to má súvis s vekom, sme starší a bližšie ku koncu toho, čomu sa venujeme.

Aký druh hudby vlastne ty sám počúvaš, bez pocitu, že by ťa mohla nejako ovplyvniť?
Robert:
Franka Sinatru (smiech)

Čo ešte?
Robert:
Erika Satieho. A kopec ďalších... Ligeti. Počúvam, mám tendenciu a snažím sa počúvať veci, ktoré nezapadajú do nášho konceptu. Čiže veci, ktoré ma nemôžu nijako ovplyvniť. Ale aj kapely, ktoré hrajú v rovnakom duchu ako my. Mám rád The Banshees, Echo And The Bunnymen, asi dve moje aktuálne najobľúbenejšie kapely.

Aký druh hudby ťa naopak ovplyvňuje? Ovplyvňuje ťa vôbec nejaká hudba? Robert: To vážne neviem. Je samozrejmé, že každá nahrávka, každý album je niečím ovplyvnený. Nie je nevyhnutné to uvádzať. Čo si spomínam, tak "Faith" značne ovplyvnili gregoriánske hymnusy, "Seventeen Seconds" zasa atmosférické záležitosti Briana Ena. No aktuálny zvuk ...

Čo posledný album?
Robert:
Ten po hudobnej stránke nie je ovplyvnený ničím konkrétne, bol ovplyvnený nami samými. Chceli sme vytvoriť niečo, čo by bolo odlišné od našej predošlej práce.

Veríš, že video, ktoré premietate na začiatku koncertu...
Robert:
Drogy a sex

Veríš, že to video ľudia prijímajú s pochopením?
Robert:
Nie! Ani to nie vždy premietame, iba niekedy.

Prečo ste ho dnes večer zaradili do konceptu šou?
Robert:
No, Ric, chlapík, čo to natočil, Simonov brat... on to vybral, on sa rozhoduje, či to chce vidieť, je to na ňom...

Ty osobne sa o filmy nezaujímaš?
Robert:
Ale áno, len doteraz sme neurobili v tomto smere nič, čo by stálo za to, aby sme v tom pokračovali... dnes produkujeme inú hudbu, máme za sebou množstvo vecí, napr. soundtrack, no nikdy sme nefilmovali. Toto je zatiaľ iba druhý film, ktorý sme predstavili verejnosti, mohlo to byť ešte horšie (smiech). Ale nie ...

Takže by ste mohli v tomto smere pokračovať?
Robert:
Áno, hoci je to zložitá predstava ... (smiech). Možno sa vrhneme na niečo, čomu budeme neskôr oddaný, no obyčajne ide v našom prípade o jednorazové záležitosti, takže pre samotnú "verejnú spotrebu" veľký význam nemajú. Niekedy sú však prezentované, ako dnes večer. Prepáčte!

Otázka, ktorá nemá s hudbou nič spoločné... záleží ti na tom, aby boli Falklandské ostrovy britské?
Robert:
Nie.

Ani najmenej?
Robert:
Ani najmenej. Podľa mňa všetko, čo má spoločné s nacionalizmom je... nemám pocit, že by som mal ujsť do Argentíny... nemyslím si, že by ktorákoľvek krajina mala mať svoje hranice... Všetky problémy súvisiace s myšlienkou hraníc, nacionalizmu a kultúry sú klamstvo. Ako aj rozdelenie Európy, je to o tom istom. Nič z toho samozrejme nemôžem zmeniť, preto som sa od toho odpútal. Nedokázal by som nastúpiť do armády a bojoval za to.

Ale myslím, že väčšina anglickej populácie pozorne sleduje, čo sa tam deje.
Robert:
To áno... ale podľa mňa vpadla Argentína na Falklandy len preto, aby odvrátila pozornosť od skutočných problémov samotnej Argentíny. A takmer sa im to podarilo, hlavne v Británií, myslím média a to všetko... všetko ostatné je zabudnuté, pretože "chlapci bojujú s Argentínčanmi." Dosiahlo to bodu, kedy to vyznieva ako žart, vážne, aspoň podľa mňa. Niekedy mi na ľudskom živote nezáleží, takže v tomto zmysle mi na tomto všetkom nezáleží. Ale inak, neviem... pripúšťam, že Británia je v tomto v práve, pretože tu ide o napadnutie.

Pripúšťaš?
Robert:
Áno, hoci, myšlienka kolonializmu a to, komu aktuálne patria Falklandy je niečo úplne iné... ale rozhodne sa to nemá riešiť silou.

Dobre, som si istý, že tento rozhovor sa bude vysielať už zajtra, je ešte niečo, čo chceš v tomto smere povedať?
Robert:
Nie.

A je niečo, o čom nechceš rozprávať?
Robert:
Hmm... o mojej malej sestre.

Nechceš rozprávať o svojej malej sestre?
Robert:
Nie, absolútne nie.

Môžeš mi dať aspoň adresu tvojho vlasového štylistu?
Robert:
Môjho vlasového štylistu? Má ju Simon.

Ako sa volá?
Robert:
Simon. Náš bassák... je nájomný bassák a štylista na plný úväzok.

Môžeš mi prezradiť, čo bolo tvojou motiváciou na koncert v Bourges? Vieš, v apríli, na festivale.
Robert:
To si vážne nepamätám.

Ale my áno! Minulý mesiac ste mali koncert v Bourges, v Printemps de Bourges... s Durutti Column.
Robert:
No áno, to je pravda! To si pamätám. To sa mi fakt páčilo. Bolo to dosť v pohode.

Dnes večer ste zahrali nové skladby, ktoré v Bourges neodzneli...
Robert:
Nie, hmmm. To bolo hlavne preto, že sme sa o tom koncerte dozvedeli iba pár dní predtým a vtedy sme boli v úplne inej časti sveta. Z nových skladieb sme vtedy nemali naskúšanú ani jednu, nevedeli sme, ako ich zahrať. A to bol naozaj jediný dôvod. Ale inak sa mi ten koncert páčil, ako aj Durutti Column. Bol to prekrásny deň, no nemyslím si, že my sme v ten deň boli dobrí.

Vieš mi povedať, či nové skladby, ktoré ste hrali dnes večer, budú neskôr aj nahraté?
Robert:
Niektoré už nahraté sú, iba zopár z nich nahratých nie je, ale.. neviem, vážne zatiaľ nemám predstavu, čo budeme robiť ďalej. Myslím, že si na chvíľu urobím pauzu. Nebudeme robiť nič.

Prepáč, posledná otázka: je nejaká francúzska skupina, prípadne umelec, ktorý sa ti výnimočne páči?
Robert:
(...)

Prepáč, to je asi veľmi ťažká otázka!
Robert:
No to je. Naozaj na ňu neviem seriózne odpovedať!

Máme zopár kapiel, ktoré sú vážne dobré...
Robert:
Tak mi povedzte nejaký názov... úprimne, ja si na nijakú neviem spomenúť. Už to začína byť príšerne anglické...

Počul si už Marquis de Sade?
Robert:
Marquis de Sade? Neznášam ich!

V Bourges hrali aj Orchestre Rouge...
Robert:
Kto?

Orchestre Rouge.
Robert:
Áno? Ó áno. Ale nebol som tam, keď hrali, bol som v bare na druhom konci ulice (smiech). Aj som si ich chcel pozrieť, ale nik mi nepripomenul, že sú už na pódiu. Takže, ktorá francúzska skupina je dobrá? V Anglicku máte šancu vidieť iba nemecké kapely.

Počúvaš francúzske rádio?
Robert:
Čo? Vo Francúzsku? Nie. No teda, je možné, že je francúzske, neviem. Počúvam stanice, ktoré sa venujú indickej hudbe. Vážne je to vždy hudba východu.

Tak počúvaj toto rádio (Robert dostáva nálepku rádia Alligator)! Nalep si to na bicykel, do auta...
Robert:
A na moju gitaru!

Čo hovoríš na víno, ktoré práve piješ? Máte rovnako dobré aj v Anglicku? Robert: Nie. Mám v ňom totiž pomarančový džús...

zdroj: Radio Alligator, Francúzsko, 03/06/1982 (zákulisie Montpellier) - nikdy nevysielané



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi