Telehit, 09/2004


Prepis rozhovoru s Robertom z mexickej televízie




Skúsme sa pozrieť na kreatívny proces albumu, aký bol rozdiel v príprave tohto album v porovnaní s tými predošlými?
Robert: Hmmmm. Asi najväčší rozdiel bol v tom, že sme tentoraz hrali v štúdiu naživo. Znelo to síce divne, ale spieval som zarovno s tým, ako sme hrali, čo normálne nerobím. Normálne nahrávame vždy jednotlivé "vrstvy", postupne spracovávame celé skladby, meníme ich a rozsekávame ich. Znie to síce hrozne, ale pokiaľ sme všetci v štúdiu, tak dokážeme bez problémov pracovať s nápadmi, ako chceme veci mať a postupne tak všetko nahrávame. Lenže tentokrát sme mali ako producenta Rossa Robinsona, ten sa staral doslova o všetko už predtým, ako sme nastúpili do štúdia. Celý mesiac sme len hrali, hrali a hrali. Takže keď sme už boli v štúdiu, tak sme každej skladbe venovali jeden jediný deň, kedy sme veci doladili a celú skladbu nahrali. V podstate ide doslova o živý album.

Ktorá zo spomienok na nahrávanie v štúdiu by mohla byť kandidátom na tú najlepšiu/najkrajšiu?
Robert: Momentálne mám práve na toto nahrávanie najzábavnejšie spomienky, v porovnaní s tými predchádzajúcimi. Možno aj preto, že po celý čas to bolo veľmi intenzívne. Ross pracoval najtvrdšie ako len vedel. On je v podstate rovnako intenzívny ako ja. Počas celého procesu bol absolútne entuziastický a zapletený absolútne do všetkého. Takže bolo pre mňa veľmi príjemné mať pri sebe niekoho, kto bol so mnou po celý čas. To preto, že za normálnych okolností skupina po celý čas v štúdiu nie je. Väčšinou si každý odpracuje svoju časť a zmizne. Toto je podľa ma dobré, keď nahrávam vokály, dosť mi to pomáha...

A niekedy tú samotu potrebuješ aj pre samotnú tvorbu.
Robert: Áno, aspoň tisíckrát som si v štúdiu pomyslel, že takto je to vážne dobré. Vážne, zakaždým, keď dokončíte skladbu, tak je to úžasný pocit. Vždy keď skladbu končíme je mixom, je to akoby ste z ničoho vyrobili niečo. A práve pre tento pocit sa hudbe stále venujem.

Tvoja najobľúbenejšia kniha?
Robert: Najobľúbenejšia zo všetkých? Hmm... to bude ťažké. Asi aj preto, že kniha, ktorá má stále veľké miesto v mojom srdci je trilógia "Gormenghast" od Mervyna Peaka. Ide v podstate o fantazijný príbeh. Ale to hlavne preto, že mi pripomína obdobie môjho detstva. Čítal som samozrejme aj omnoho lepšie knihy. Úprimne, vôbec nedokážem označiť nejakú knihu za moju najobľúbenejšiu. Také niečo u mňa jednoducho nie je, mám rád príliš veľa rôznorodých kníh.

Mal si rád v detstve aj komiksy?
Robert: Ale áno, a stále ich mám rád. Dokonca som včera celý deň strávil ich čítaním.

Ktorý máš najradšej?
Robert: Hmmmm. Deathlock, The Demolisher.

Už celé tri dekády sa venuješ hudbe, ktorá je podľa teba najväčšia chyba, ktorú doteraz hudobný priemysel urobil?
Robert: Tak tých je veľa. Ale tá najhlúpejšia vec, ktorú tento priemysel robí doteraz, sú tie obrovské sumy, ktoré vymáhajú od ľudí za download. Podľa mňa je to až príliš. Spojili svoje sily a dokonca nútia Apple zvyšovať ceny za download cez iTunes. Vážne by malo v tomto smere dôjsť k redukcií. Podľa mňa by stačilo aj 5 centov za skladbu. A všetky peniaze by mali ísť umelcom (smiech). Túto snahu môžete registrovať posledných 5 rokov, pretože nutnosť distribúcie ako priemyslu, je kľúčová. A veľké labely sa snažia ovládnuť distribúciu hudby cez internet. No a preto prichádzajú s takými polovarenými nápadmi. Žiaden z nich však nefunguje. Ak si v súčasnosti kúpite náš album cez iTunes, skladbu po skladbe, tak nakoniec zaplatíte presne toľko, ako keď vôjdete do obchodu a kúpite si naše cd. To predsa nedáva žiaden zmysel. A to je tá najväčšia chyba, akú robia. A ako umelca, ma tento fakt vážne zraňuje, pretože ľudia sú takto "nútení" sťahovať hudbu aj naďalej ilegálne. Nikto nechce platiť 50 centov za skladbu. Prečo aj? Skladba existuje v podobe obyčajnej digitálnej informácie, nik za ňu nechce platiť.

No, ale odhliadnúc od toho... ďalšia chyba, kvôli ktorej trpí množstvo mladých kapiel, sú sumy, ktoré musia platiť za veci ako "Pop Idol" a podobné hlúposti. Všetky peniaze, ktoré vydolujú od týchto kapiel idú na komické súťaže, v ktorých sa nájde kapela, ktorá za jediný mesiac predá milióny albumov a viac o nej nikto nikdy nepočuje. Všetko sa dnes hrozne zrýchlilo, všetko sa dnes musí predať... Takto sa obchádzajú talentovaní umelci, ktorí by radi komponovali hudbu aj v budúcnosti...

Tvoja vlastná definícia lásky?
Robert: Hmmm... Pre mňa je to neschopnosť pochopiť život bez osoby, ktorú mám rád. Neviem si také čosi ani predstaviť. V tomto zmysle by ste mali mať pocit, že ak by takáto osoba vo vašej blízkosti nebola, tak neprežijete.

Niektorí počúvajú skladby The Cure práve vtedy, keď sú smutní, pretože majú pocit, že im niekto rozumie. Čo robíš ty, keď ťa prepadne smútok a snažíš sa na svoje problémy zabudnúť?
Robert: Počas celý tých rokov to boli vždy iní umelci... Ale vždy bol jeden, ku ktorému sa vždy vraciam, dokonca aj keď pracujem na nových nahrávkach. Je to Nick Drake. Vždy som doslova miloval to, čomu sa venoval. Sú to veľmi emotívne veci, ktoré chytia za srdce. Ale samozrejme je kopa ďalších umelcov, s ktorými som v spojení. Hlavne vokalistov, kedy cítite, že skutočne spievajú od srdca a vy sa v tej hudbe doslova stratíte.
No a potom sú to napodiv... asi najobľúbenejšia kapela za posledné roky, ktorú počúvam v tých smutnejších chvíľach, sú Mogwai. A pritom nemajú žiadneho vokalistu. Je to asi najkrajšia hudba, akú som kedy počul. A bez slov. Keď ju počúvam, tak si spievam sám pre seba. Sú najlepšou skupinou na tejto planéte.

Pri čítaní textu jednej z vašich piesní, "Us Or Them", ma ako prvé napadlo, "toto určite odkazuje na Tonyho Blaira".
Robert: Nie výhradne na Tonyho Blaira. Skôr je to cielené na západné média a ich filozofiu "všetko je buď čierne alebo biele". Povedané zjednodušene, otupujú kultúru. Cítim to hlavne v posledných rokoch, akoby ste pretáčali pásku dozadu. Ako keď som mal 5 rokov: "títo sú zlí a títo sú dobrí." Ale svet predsa taký nie je. Pre The Cure je veľmi nezvyčajné prísť s politickou skladbou. To hlavne preto, že chcem, aby naša hudba bola nadčasová, vážne nechcem, aby zostala visieť v súčasnosti. No v tomto prípade ma ovládal hnev a toho som sa nedokázal zbaviť celé mesiace. Zoberte si napr. Tonyho Blaira, už len preto, že vedie krajinu, v ktorej žijem. Je skutočne jedným z mála politikov Západného sveta, ktorý má momentálne dôveru veľkého percenta populácie, no ktorý ju kompletne zneužil tým, že nasledoval politiku Severnej Ameriky. Nejde o to, že sa tak rozhodol, ale ide skôr o to klamstvo, ktoré použil pri ospravedlnení svojho rozhodnutia. No a potom sa od každého očakáva, že zabudne na to, ako jeho dôveru zneužil a zostane len to, "no, ale teraz mi dôverujte". Ale to predsa takto nemôžete. Je to ako s poctivosťou, ak raz o ňu prídete, tak nemôžete chcieť, aby sa vám znova vrátila.
A to isté sa týka aj dôvery. Niekto vám dôveruje a vy tú dôveru zneužijete, a o tom to je. Je to hanba, pretože dokonca aj ja osobne som pred štyrmi rokmi veril, že môžeme mať lídra, ktorý aj po sociálnej stránke môže urobiť pre krajinu čosi dobré. Mal dobré myšlienky, no je to akoby ste boli permanentne ľuďmi zrádzaní. Bohužiaľ, zdá sa, že je to v ľudskej povahe.

Najväčšia výzva v pozícií lídra The Cure?
Robert: Zostať duševne zdravý! Vďaka tomu sa pauzy v našej práci trochu zväčšujú a ja tak niekedy zabudnem, ako veľmi ma znervózňujú veci ako neustála pozornosť, poskytovanie rozhovorov, tlačovky. Pri vykonávaní takýchto činností sa veľmi pohodlne necítim. Rád spievam, no bez tých ostatných vecí sa väčšinou zaobídem.

Zvládaš hru na basse, gitare, klávesoch, je nejaký nástroj, na ktorý by si sa ešte rád naučil hrať?
Robert: Viac ako 10 rokov mám doma čelo. Dokonca aj s knihou s názvom "Naučte sa hrať na čelo". A ešte stále som sa nedostal na tretiu stranu.

Ak by si nebol hudobníkom, ktorú inú činnosť by si rád vykonával?
Robert: Asi nič iné, skutočne. Ale ak by som bol, čo ja viem, spisovateľom, ak by som mal schopnosť na niečo také a mal z toho radosť, aj tak by som určite popri tom vždy schytil gitaru a hral. Takže by som nakoniec tak či tak skončil ako hudobník. Vec, z ktorej sa najviac teším, je komponovanie hudby... ale momentálne by som bol rád astronautom. A rád by som mal rád k dispozícií aj obrovský teleskop. Jeden mám už celých 15 rokov. Je to hobby. Ale viete ako to je, ak by som aj bol astronautom, tak by som si prial byť zasa gitaristom.

Ak by si sa mohol vrátiť v čase späť a stretnúť samého seba v období "Three Imaginary Boys", akú radu by si dal sám sebe?
Robert: Nie je nič také dôležité, čo by som urobil inak. Vždy som nasledoval vlastné inštinkty, každé z rozhodnutí som urobil aj napriek skupine a všetko, čo som urobil so skupinou zodpovedalo tomu, čo som cítil, že by bolo správne. Takže som sa nikdy neradil radami nikoho o ničom. Všetky chyby, ktoré som urobil, boli moje vlastné chyby. Asi by som ich urobil, aj keby som sa mal vrátiť v čase a povedal sám sebe "pozri, toto a tamto nerob". Určite by som si odpovedal, "a čo ty o tom vieš?"... Z Fiction Records som mal odísť o päť rokov skôr. A to je asi jediná vec, ktorú by som urobil inak. Ostané veci boli v pohode.

Videl si film "Nightmare Before Chritmas"?
Robert: Áno. To bol skutočne úžasný film.

Myslím, že Jack, jedna z postáv, by mohol byť kľudne fanúšikom The Cure.
Robert: Myslíte? Mne trochu pripomínal Billyho Corgana (smiech). Ale Billy je veľkým fanúšikom The Cure, takže...

Takže sa ti ten film páčil.
Robert: Áno, chcel by som natočiť také video. Myslím v podobnom štýle. Veľmi temná animovaná záležitosť. Lenže z našej strany by si to vyžadovalo veľmi veľa času a bolo by to pre nás trochu atypické. Radšej by som urobil hudbu pre obdobný film. To je jedna z mojich ambícií, napísať kompletnú hudbu pre film, ktorý by za to stál.

Máš nejakého obľúbeného režiséra?
Robert: Neviem, pretože mám rád veľa ľudí z rôznych dôvodov. No momentálne sa mi páči tvorba bratov Cohenov, vždy sa mi páčil Tim Burton, z tých ďalších zaujímavých je David Lynch, no a veľmi dobrým režisérom je Pedro Almodovar. V určitom zmysle by som rád spolupracoval s každým z nich. A ak nie, tak určite na niekoho debute. Pripraviť jednoducho soundtrack. Ale to je jedna z tých ambícií, ktorých som sa nakoniec musel vzdať.

zdroj: Telehit, Mexico, 09/2004, impressionofsounds.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi