Nočný tvor - 02/2008


Rozhovor s Robertom uverejnený v Rolling Stone Italy


Pozn. na úvod: Taliansky magazín zverejnil prepis telefonického rozhovoru s Robertom z júla 2007, ktorý nájdete v inej forme tu.

Na linke (uprostred noci) v "čiernym" spevákom o novom albume, ubiehajúcom čase a o Davidovi Bowiem.

Ako všetci viete, Robert Smith je nočný tvor a preferuje začiatok práce o druhej popoludní a do postele odchádza o piatej ráno. Aj z tohoto dôvodu odpovedal na naše otázky z londýnskeho štúdia, kde nahrával nový album The Cure, o štvrtej hodine tamojšieho času: "Snažím sa dokončiť album ešte pred začiatkom svetového turné. Ešte stále treba na niektorých častiach popracovať, ale to iba preto, že všetci členovia kapely sú až príliš súčasťou tejto hudby a musíme vyberať z veľkého množstva skladieb. Máme viac ako 30 skladieb a ja sa ich pokúšam všetky zakomponovať do tohto albumu. Možno som na správnej ceste, aj keď je to omnoho zložitejšie, než som si myslel, no na druhej strane je to vážne zábava. Takže pokračujeme v reindexácií skladieb, v prespievaní... Rád by som mal z toho dvojalbum, alebo urobíme jeden jednodiskový album a ďalší dvojalbum, samozrejme za rovnakú cenu.... alebo dvojalbum bude pre skutočných fanúšikov a ten jednodiskový pre fanúšikov "vlažných"..."
Smith a The Cure pracujú na novom albume od apríla minulého roku Ide o prvý projekt za posledných 20 rokov, ktorý sa obišiel bez demosnímkov, no zároveň bol niekoľkokrát odložený. "Na Vianoce 2006 som sa rozhodol pre pauzu v nahrávaní a chvíľu sa venovať iným veciam. A zrazu prešiel celý ďalší rok..."

Takže teraz, keď si znovuzapočal práce si nie úplne spokojný s tým, čo ste doteraz urobili? Je to dôvod, prečo sa prekopali všetky skladby?
"Vo všetkých skladbách bolo množstvo prirodzenosti. Bolo to vlastne dedičstvo posledného albumu. Ale keď som porovnal veci, ktoré sme už pre nový album urobili, s prvými demosnímkami, ktoré sme registrovali iba pred troma mesiacmi, viete... tie testovacie demá mali silu, zvláštnu energiu a hrozilo, že sa z tých skladieb vytratí. Povedal som si, "prečo sa nepokúsime tú energiu zachovať?". Preto som zachoval všetky tie malé nedokonalosti, ktoré sa obyčajne počas registrácie / finálneho mixu vytratia, a zvuk vôbec nemenil. Nakoniec, dnes máte v štúdiu možnosť zmeniť zvuk jediným dotykom tlačítka, napr. tuba môže znieť ako banjo. Vrátili sme sa v čase späť: máme mikrofóny po celom štúdiu a vlastne pokračujeme v ceste posledného albumu, hráme všetci spolu, v jednej miestnosti v tom istom čase."

Takže môžeme povedať, že to bol "experiment", je tak?
"Vyvažovali sme jeden druhého, pretože sme boli všetci v jednej miestnosti a snažili sme sa nepreraziť nástroje toho druhého. Zvuk bol veľmi energický. Môj problém bol vtesnať do tejto hudby texty a byť s týmito textami aj spokojný. Na každom albume sú texty tou najzložitejšou vecou..."

Zdá sa, že po tomto novom albume doslova prahneš, je tak?
"Myslím, že každý fanúšik The Cure sa tohto albumu nevie dočkať. Podľa mňa je brilantný. Ten posledný, "the cure", z roku 2004, ktorý produkoval Ross Robinson (guru nu-metalovej scény a producent kapiel Korn, Limp Bizkit...), bol až preplnený vzájomným porovnávaním. Nebola to Rossova vina! Moje party sa mi na ňom vážne páčia. On bol producent, ja hudobník. Urobil som krok späť. Rossa mám rád, viem s ním cítiť, ale s ostatnými z kapely to nefungovalo. Pôsobilo to ako klasická kríza stredného veku, v každom momente sa objavovali nejaké problémy."

A to sa všetko stalo priamo počas nahrávania?
"Áno. Nahrávanie trvalo tri mesiace a pamätám si naň ako na najhoršie časy strávené s osobami, o ktorých som si myslel, že ich veľmi dobre poznám. Aj toto stálo na pozadí dôvodov, prečo odišli Roger O´Donnell a Perry Bamonte..."

Neznepokojuje ťa ubiehajúci čas?
"Neviem, čo na to povedať... úprimne, na začiatku som si vôbec nemyslel, že budem hrať tak dlho... Ak hráte od svojich 17-tich, tak vôbec nepremýšľate, že by ste raz budete mať 48 a budete stále hrať... no a teraz, keď máte radosť z toho, čo robíte, budete hrať až do 70-tky... Najkrajšie na tom je, že fanúšikovská základňa sa vždy kompletne obnoví, spolu s niektorými veľmi veľmi oddanými fanúšikmi, ktorí vás nikdy neopustia."

Vnímať ubiehajúci čas a sledovať zmeny: sú toto skutočné problémy?
"Dosť. Pamätám si, ako som mal 30 a sám sebe povedal: "veci sa zmenili!", ale nič som proti tomu nemohol robiť. Jednoducho, taký je život. Dnes som si ubiehajúceho času vedomý, ako aj toho, kto som, čo chcem a čo robím. Pár rokov dozadu to bolo také niečo veľmi ťažko pravdepodobné. Nepredstieram, že mám stále 18. Ale snažím sa pochopiť, ako cíti, prípadne premýšľa mladý človek. Nie som veľmi odlišný od osoby, akou som bol na začiatku, nikdy som si neželal byť v skupine a byť úspešný, chcel som len hrať dobrú hudbu..."

Ako si spomínaš na rozhovor z roku 1995, ktorý si uskutočnil so svojim mýtom, Davidom Bowiem, pre XFM rádio?
"Bol som trochu opitý a nervózny. Bola to strašná hodina: snažil sa ukľudniť môj stupňujúci hnev a veľmi láskavo odpovedal na moje otázky. Bowiemu to prišlo všetko veľmi zábavné a v roku 1997 ma pozval do New Yorku na jeho koncert z príležitosti jeho 50-tych narodenín. Ale inak, cítil som mierne sklamanie. Keď som na druhý deň počul rozhovor zo záznamu, pýtal som sa sám seba: "Prečo som to urobil práve takto? Veď toho chlapa mám rád a sám seba som prezentoval ako dokonalého idiota!" Táto epizódka mi ukázala, aké zlé je piť príliš veľa. Dostal som peknú lekciu do života."

Tvoj názor na charitatívne koncerty a na sociálne cítenie?
"Do takýchto vecí sme vždy nejakým spôsobom zapletení, ale nikdy sme z toho nevytĺkli kapitál v štýle, aby o tom vedel každý. Myslíme si, že je povinnosť pomôcť niekomu, kto má problémy a je "viditeľný". Ale v určitom zmysle som ja osobne stále tak trochu nihilista, koniec koncov, dá sa to vyčítať aj z textov The Cure. Zistil som, že veľmi ťažko sa mi hľadí na pozitívne veci v živote. Ale myslím si, že je našou morálnou povinnosťou pomôcť niekomu, kto to potrebuje. Spravodlivosť je dôležitý článok našej spoločnosti, ako napr. boj Amnesty International... Navyše, z tohto sveta sa stáva miesto, kde je stále viac ťažšie prežiť a je hlúpe si dnes myslieť: "Chcem si len užiť a na všetko okolo mňa "seriem"!" Ak má človek 18, uvažuje práve takto, aj keď si myslím, že je to nesprávny spôsob žitia. Ale rozhodne takto žiť nemôžete, keď máte 48! Takže si myslíte, že len prežívať nie je žiť v zmysle: "Nemôžem žiť, akoby som bol na svete jediný." Ak nemáte svedomie a nevenujete pozornosť tomu, čo sa okolo vás deje, tak to akoby ste mornňálne úplne zlyhali."

Dobre, takže máš sociálne cítenie, ale The Cure, resp. zvyšok kapely, sú na to podobne?
"Nikdy som nechcel, aby sa zbytok kapely miešal do politiky, pretože kreativita a umenie sú omnoho dôležitejšie. A niekedy sme s tým mali problém. Vždy som zastával názor, že nemusíme byť kazateľmi, ktorí by iným hovorili, čo majú robiť... avšak chápem, že existuje hranica, skutočne veľmi tenká, ktorá delí tieto dve veci: jedna je niečo verejne vyhlasovať a vďaka tej druhej vidíte skutočné problémy, ktoré vám povedia, že niečo nie je v poriadku... A je dosť zložité neskĺznuť na nesprávnu stranu..."

zdroj: Rolling Stone Italy, 02/2008



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi