Najradšej som sám – 07/1987


Rozhovor s Robertom pre belgický magazín Joepie


Po 15-tich minútach na slnku ma prepadne príšerná nádcha

Pre Roberta Smitha nastali mrzuté mesiace. "Som nočný vták," povie Robert Smith v krátkom rozhovore po celodennom fotografovaní a filmovaní. "Neznášam telefonovanie, dopravný hluk a hlavne slnečné svetlo. V mojom byte v Londýne sú závesy permanentne zatiahnuté, v takom prostredí sa cítim absolútne pohodlne".

Sme v hotelovej izbe v Nice, v meste na juhu Francúzska, ktoré si The Cure vybrali pre filmovanie videoklipu k nadchádzajúcemu singlu "Catch". Každý z nich je už mierne unavený, a to aj preto, lebo len pred nedávnom ukončili juhoamerické turné. A Robert Smith má k tomu pred sebou ďalšie príšerné mesiace. "To príšerné slnko neustále žiari."

Spánok je to, čo mám najradšej

"Nikdy som nemal rád leto," prezradí Robert pri spomienkach na svoje prázdniny v detstve. "Otec nás vždy chcel vziať autom na výlet po krajine alebo na pláž, aby sme si užili slnka, to bolo pre moju mamu a sestry vždy to najkrajšie obdobie života. Lenže malý Robert vždy sedel na zadnom sedadle v smútku. Po prázdninách všetci moji spolužiaci boli do hneda opálení, no ja som vždy vyzeral až na smrť bledý. Ja totiž po dni strávenom na slnku vyzerám ako po celodennom mučení. Som červený ako paprika a príšerne chorý. A dodnes mávam po 15 minútovom pobyte na slnku príšernú nádchu."

Ako si potom prežil turné po Brazílií a Argentíne, keďže v tejto oblasti je slnko svojou páľavou nemilosrdné?
Robert, s očami prižmúrenými, snažiac sa chrániť pred slnkom všemožnými spôsobmi, dodá "Uprednostňujem radšej nočný život, vtedy vás totiž nik a nič neobťažuje."

"Proti slnku mám vlastné opatrenia," pokračuje s úsmevom. "Keď po dlhom letnom dni dorazíme popoludní do hotela, doprajem si spánok vo svojej izbe. Pár hodín pred koncertom sa potom vyberiem do pubu. Myslím skôr tie "pivničné" puby, viete? V takom prostredí cítim akúsi ľahkosť. A takisto žijem aj v noci. Po koncerte všetci ostaní idú do postele, okrem mňa samozrejme. Vo svojej izbe píšem buď listy alebo komponujem texty. Alebo visím na telefóne so svojou priateľkou (Mary Poole), pritom čumím na steny... takto vieme pretelefonovať aj hodinu a pol. V tichu fungujem vždy lepšie. Neznášam denný ruch, a priam idem zošalieť z vyzváňania telefónov..."

Nuž, naozaj je to podivný chlapík. Takže v noci si kreatívnejší?
"Jednoznačne, myslím, že mi to páli omnoho lepšie. Väčšinu textov som napísal práve v noci. Takisto aj väčšinu mojej hudby. Teším sa takému množstvu našich fanúšikov a takisto rád so skupinou fanúšikov cestujem po svete, ale momentálne som aj tak najradšej sám."

Ako sa k tomu stavia tvoja priateľka Mary?
"No, ona ma pozná už 15 rokov a nechá ma žiť spôsobom, akým mi to vyhovuje. Viete, zo všetkého najradšej spím, jednoducho som rád mimo tohto sveta."

Mal by som sa naučiť smiať

Na druhý deň sa opäť filmovalo. Všetci chalani z Cure sa presne na čas dostavili na balkón hotela, ktorý si vybrali pre filmovanie. Prirodzene, mešká jediný z nich, Robert. Na pľaci počuť smiech a vládne tam ozajstná zábava. Životom a dušou celej tejto párty sú jednoznačne Simon Gallup a Lol Tolhurst. No a Robert je rád, že sa môže k zábave pridať. "Mal by som sa naučiť smiať," podotkne neskôr. "Množstvo fanúšikov má o The Cure nesprávnu predstavu. Možno to spôsobujeme sami, že sa vždy obliekame do čierneho a nikdy na pódiu nežartujeme. Lenže ja to viac nechcem, sme piati úplne jednoduchí Angličania, ktorí sa chcú jednoducho zabávať. Lenže, v tomto biznise to funguje tak, že čím má skupina väčší úspech, tým viac stresu si užíva. Aby ste sa toho stresu zbavili, musíte sa čo najviac smiať."

Kedykoľvek a s kýmkoľvek?
"Jednoznačne, my si dokonca robíme žarty jeden z druhého."

zdroj: Joepie (Belgium), 21/07/1987



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi