Povedz to sudcovi... 02/1994


Ďalšia spomienka na legendárnu kauzu Tolhurst vs. Smith


Zakladajúci člen The Cure, bubeník a klávesák Lol Tolhurst dostal minulý týždeň pozvanie k Najvyššiemu súdu, z čoho sa nakoniec ukazuje najostrejší hudobno-obchodný rozchod v dejinách.

Súdu bola predložená 60-stranová Tolhurstova žaloba, v ktorej obviňuje svojich bývalých kolegov z vysmievania a šikany, ktorá mu zo života urobila mizériu, vďaka ktorej sa opäť stal terčom ďalšieho výsmechu, nechutných nadávok a opitosti.
Podrazený Tolhurst tvrdí, že skupina si z neho spravila fackovacieho panáka, do umývacej rukavice mu vkladali kožu zo škorpióna, alebo kreslili jeho karikatúry na počítači, ktorý sám zakúpil pre kapelu a tieto porozvešali po celom štúdiu.
Zároveň vyhlásil, že vďaka tomu všetkému, ako aj následnej závislosti na alkohole, "veľmi vážne ochorel a výrazne stratil na váhe." Tolhurst, ktorý bol zo skupiny prepustený v roku 1989, zároveň napadol zmluvu podpísanú v roku 1986 Robertom Smithom a manažérom skupiny Chrisom Parry a ktorá ho podľa neho stavia do nevýhodnej pozície ohľadne podielu na výnosoch z predaja nahrávok skupiny. Požaduje zrušenie zmluvu a vyplatenie náležitého podielu, ktorý mu patrí. Ku všetkému dodal, že Smith a Parry v posledných šiestich týždňoch začali ostré protiopatrenia.

Tolhurstov právny zástupca, Kevin Garnett, prehlásil pred súdom, že od roku 1978 boli Robert Smith a Lol Tolhurst považovaní za rovnocenných partnerov. No po podpísaní spomenutej zmluvy z roku 1986, bol podľa Garnetta Tolhurt vyšachovaný, a z podielov na zisku "sa mu ušli iba omrvinky".

Vlastné podpísanie zmluvy, ktorú Tolhurst označil ako "manifest nevýhody", doplnil vyjadrením, že ju podpísal bez obdržania náležitých informácií, či doporučení. Spoľahol sa tak plne na Smitha, z ktorého sa stal následne najaktívnejší a najdominantnejší predstaviteľ skupiny.

Smith s Parrym však oponujú, že podmienky novej zmluvy mu boli do detailu vysvetlené, no pre jeho "správanie" bolo vlastne zbytočné venovať mu viac pozornosti ako ostaným trom členom skupiny. Nakoniec, údajne ničím konkrétnym neprispel na žiadny z albumov "Kiss Me Kiss Me Kiss Me" a "Disintegration".

Jeden z predstaviteľov The Cure sa nechal počuť, že hlavným Tolhurstovým problémom bolo jeho pitie, ktoré zapríčinilo zmenu jeho postavenia v skupine. Tolhurst sa voči tomuto bráni tvrdením, že väčšina členov skupiny vo veľkom holdovala alkoholu. Poznamenal, že bolo obdobie, kedy Smith s Gallupom vypili každú noc po päť fliaš vína, zatiaľ čo on zvládol len dve a zopár fliaš piva. "Všetko sa to zhoršilo ešte viac na prelome rokov 1989/1990," priznáva Tolhurst, "kedy som pil až príliš a často upadal do bezvedomia." Ku všetkému dodal, že k pitiu ho dohnalo opovrhnutie ostatnými a neustále zosmiešňovanie, ako aj agresia zo strany členov skupiny.

Tolhurstova 60-stranová žaloba obviňuje Roberta Smitha z prílišnej kritiky ostatných členov skupiny v prípade hudobných chýb, no zároveň dodáva, že "ohľadne vlastného vystupovania na pódiu až taký detailista nebol."
"Keď počas koncertu Robert zabudol slová, tak spieval foneticky a ak sa pomýlil pri hre na gitaru, tak to zopakoval, čím publikum nadobudlo dojem, že je to ďalší part piesne," prehlásil Tolhurst.

Tolhurst opisuje The Cure ako "veľmi izolovaných" a tvrdí, že si pestujú imidž intelektuálov, aj keď po obchodnej stránke boli "veľmi naivní".
"To sa dá súdiť aj podľa toho, že sme nikdy nepožiadali nijakého právnika, aby nám poradil v záležitostiach týkajúcich sa nášho partnerstva s Chrisom Parrym," vyhlásil Tolhurst. Súdny spor stále pokračuje.

Zdroj: Melody Maker, 19/02/1994



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi