Triple RRR radio interview - 08/1981


Rozhovor so Simonom Gallupom


Zdá sa, že skupina napevno preukázala svoj štýl, chcem vlastne naznačiť, že medzi "Three Imaginary Boys" a "Seventeen Seconds" je markantne dramatický rozdiel... a na druhej strane je tu zasa veľmi veľká štýlová podobnosť medzi "Seventeen Seconds" a "Faith"...
Simon:
Vyzerá to tak, lenže nám nejde o nejaké hľadanie štýlu, pretože my vôbec nechceme mať nejaký štýl. Zoberte si začiatok tejto dekády, kedy bolo typickým zvukom The Cure skladba "Boys Don´t Cry" a krátko na to sa to zmenilo na "A Forest", je tak? No my nechceme mať "značkový zvuk" a práve preto sa nový singel "Charlotte Sometimes" vyznačuje úplne inou produkciou. Ide znovu o naše spojenie Mikem Hedgesom.

On s vami predsa spolupracoval na všetkých vašich nahrávkach, nie?
Simon:
Áno. Ale na "Faith" sme mohli trochu zmeniť zvuk. A dalo by sa to zrealizovať veľmi jednoducho. Stačilo by trochu zosilniť zvuk gitary. Ale, v podstate na to nebol dôvod, pretože sme jednoducho dosiahli zvuk, aký sme chceli. No ako vždy, nehodláme robiť to, čo ľudia od nás očakávajú a uviaznuť v tom zvuku. Je príšerné vrhnúť sa na zvuk, ktorí vás dokáže nejako identifikovať.

Zdá sa, že niektoré z vašich vydaných singlov, ako napr. "A Forest", majú pekne našlapané tempo a reprezentujú všetky nálady albumov, no taký "Faith" je už v umiernenejšom tempe. Ide o akési smerovanie skupiny?
Simon:
To ja neviem. My sa totiž smerovaním tempa albumu nezaoberáme, myslím to tak, že teraz máme dve pomalé skladby, tak musíme nahrať dve skladby rýchle... Pokiaľ skladba nie je definitívne hotová, tak nikdy nevieme, ako bude v konečnej podobe vyzerať. Pri nástupe do štúdia sú naše nápady nedotiahnuté a postupne na nich staviame. Dá sa to povedať, že do štúdia vstupujeme s kostrou skladieb, na ktorú postupne nabaľujeme ďalšie nápady.

"Faith", váš posledný album, bol opäť nahrávaný v štúdiách Morgan?
Simon:
To je úplne hrozný príbeh. Boli sme v Morgan, nahrali všetky podklady. A zrazu nás zastihla správa, že si musíme nájsť iné štúdio, pretože v Morgan bude nahrávať niekto iný.

Fiction stále sídli v Morgan?
Simon:
Nie, už sa presťahovali na Montaque Squaree. Teraz je z nich label pre náročných poslucháčov... Vlastne sídlia v starom byte Micka Jaggera (smiech).... Bože... stratili všetku dôveryhodnosť... čiže, začali sme v Morgan, rozpracovali "Faith" a niekto iný si prišiel do štúdia nahrávať. A to bola veľká chyba, pretože sme potom nevedeli nájsť vhodné štúdio... no našli sme, v Abbey Road mali nové štúdio a my sme boli medzi prvými, ktorí ho využili. Lenže týždeň na to sme dostali pocit, že "niečo nie je v poriadku". Vystriedalo sa tam niekoľko technikov a dospeli k záveru, že štúdio bolo postavené zle. Zabili sme tam celé štyri dni a tie sme museli zaplatiť. Následne sme behom jedného dňa vyskúšali tri štúdia. To sme už však všetko brali ako vtip.

Máte vlastného manažéra, prípadne ľudí, ktoré sa starajú o vaše financie alebo je to stále Parryho práca?
Simon:
Nooo... manažéra síce nemáme, ale Parry sa stará o väčšinu našich vecí. Všetko je teda medzi nami a Parrym, a ešta Itou, ktorá pracuje takisto vo Fiction. Takže, tak nejako to je.

A čo náklady na vydanie nahrávok, myslím tým časť rozpočtu, ktorú máš k dispozícií. Zvyšuje sa?
Simon:
Náklady spotrebujeme vždy na štúdio. Ale v skutočnosti až tak veľa peňazí na tvorbu albumov nemíňame. Samozrejme, že nie schválne. Ak potrebujeme stráviť v štúdiu dva mesiace, tak sa podľa toho zariadime. No obyčajne dokončíme veci skôr a preto až toľko financií neminieme. Naše tri posledné albumy nás vyšli asi toľko, koľko utratili Spandau Ballet za svoje posledné video. Čo je naozaj dosť čudné.

zdroj: impressionofsounds.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi