Hľadanie lieku - 11/1997


Rozhovor pre RockNews.com


Minuloročný album "Wild Mood Swings" bol naozaj veľmi zvláštnym medzníkom v dlhoročnej kariére The Cure. "Posledných päť, ši šesť rokov sa skupina stala neovládateľnou, až príliš a touto cestou som sa nechal zviesť aj ja sám," prizná sa dnes Robert Smith, stály líder The Cure. "Počúval som až príliš veľa ľudí. Zmäkol som a robil príliš veľa vecí, ktoré viac tešili iných, než mňa samotného. Tento rok som si však uvedomil, že budem ignorovať všetko a úplne každého, aby som vrátil späť tie staré dobré časy The Cure, kedy bolo všetko založené na diktatúre."

Čo viedlo Smitha k tomuto odhaleniu, ako aj k majestátnym nahrávacím sedeniam, z ktorých vzišiel album "Wild Mood Swings" a na ktorom sa objavil v pozícií, kedy sa všetkých skladieb chopil až chorobne majetnícky, zatiaľ čo skupina trávila víkendy v štúdiu iba tým, že hľadala ten najsprávnejší zvuk pre bicie? "Rozhodol som," hovorí Smith, "že sa musíme zbaviť všetkého, čo sa mi hnusí."

Aj preto sa teraz Smith zavrel do svojho domáceho štúdia a ďalších malých komnát, kde pilne pracuje na novom albume, ktorý, ako dúfa, by mohol výjsť v prvej polovici roka 1998. Pracuje veľmi rýchlo a len niekedy aj so zvyškom skupiny. Prvým počinom je skladba "Wrong Number", na ktorej nahrávaní sa okrem bubeníka Jasona Coopera nezúčastnil už nik z ostatných členov The Cure a k Robertovi sa pripojil dlhoročný súputník Davida Bowieho, gitarista Reeves Gabriel. Je to jediná nová skladba z novej singlovej kolekcie "Galore" a možno akýsi náznak budúcnosti The Cure.
V tomto rozhovore pre RockNews.com rozpráva Smith o albume "Galore", o jeho obsedantno-chorobnej minulosti, o kulinárstve v domácom štúdiu a o webstránke skupiny.

"Galore".
Naozaj mám rád každú skladbu z tejto kompilácie, dokonca si myslím, že ide o skladby omnoho lepšie, ako tie, čo vyšli na kompilácií "Standing On A Beach". Teda, samozrejme aj na tej kompilácií sa nachádzajú niektoré skutočne vydarené skladby, no bohužiaľ sú tam aj niektoré príšernosti ako "Hanging Garden" a "Primary". Sú síce v pohode, ale to nie sú skutočné single. V tom období som totiž single nekomponoval. V tých časoch mohla byť na singly vydaná totiž hocaká naša neznáma skladba. "A Forest", to je skutočne vydarený singel, rovnako ako aj "Let´s Go To Bed", no o tých ostatných sa to vôbec povedať nedá... Podľa mňa k trom najlepším singlom na "Galore" bezpochyby patria "Friday I´m In Love", "Mint Car" a "Wrong Number". No z tých všetkých je moja najobľúbenejšia pravdepodobne "Just Like Heaven".

Práca doma
Väčšinu nového albumu nahrávam doma. Zistil som, že zbytočne veľa času zabíjame robením demosnímkov, čím sa stráca akási podstata skupiny. Vypočujem si každého predstavu o tom, čo by sme mali ako robiť a u niektorých skladieb to potom aj naozaj funguje, no u iných si poviem, "Tak toto naozaj nepotrebujeme. Nepotrebujem nikoho, kto zahrá to, čo najprv zahrám ja, len preto, že to je ich práca." To je presne prípad "Wrong Number" - v podstate okrem Reevesa v nej hrám iba hra. Zopár bicích partov nám nahral Jason. A k podobnému zmýšľaniu sa snažím dotlačiť celú skupinu. Skladba buď funguje alebo nie, a potom vôbec nie je dôležité prerozdeľovať si úlohy, kto má čo robiť len preto, že sa to tak robilo predtým. Takto si totiž každý zo skupiny zabetónoval svoju pozíciu - a mňa to už vážne začalo nudiť. Viete o čo mi ide... chcem sa zbaviť myšlienok ako "nesmiem hrať bassové party, pretože bassákom je Simon."

Take 60
V období "disintegration" som mal veľmi ťažké stavy a odvtedy zápasím s tou naliehavosťou, aby všetko bolo také, ako má byť - viete, neustále všetky rozhodnutia mením. Takéto obsedantno-chorobné záležitosti pramenia zo všeličoho. Trebárs aj z konfrontačných záležitostí, ktoré ma vedia parádne rozčúliť, ako sa to stalo aj v tomto roku... lenže nedávno som prišiel na to, že veci môžu fungovať kľudne svojim tempom. Už ma to viac netrápi... Pri nahrávaní "Wild Mood Swings" som bol schopný prespievať vokály 50, či 60 krát a to si už o mne všetci mysleli, že mi totálne šibe, v určitom zmysle mali fakt pravdu. Vždy som sa ohradil, "Vy to nepočujete??" a to ma pritom trápilo len nejaké "s" v jedinom slove verša.

TheCure.com
Stránku sme urobili s Rogerom. Všetko, čo tam je, je naším dielom. Je to ľahké, pretože sme to urobili programom Page Mill, takže sme vôbec neprogramovali. Ja totiž kódu HTML vôbec nerozumiem. Do štúdia sme namontovali CU-SeeMe. Monitorovali sme to a pozeralo sa na nás vždy až 150 ľudí. Trochu nepríjemná predstava - a títo to začali posúvať na iné stránky. To už nás začalo trochu znepokojovať, pretože tá malá vec v podobe golfovej loptičky stále v rohu miestnosti a po pár hodinách všetci zabudli, že tam vôbec je... máme demá, fotografie, ku ktorým sa nik iný nedostane. Mám dokonca kopec videozáznamov, zmixovaných so záznamami, ktoré sme nasnímali v zákulisí koncertov. Ťažko však povedať, či sa to na niečo dá použiť.

zdroj: Planet Radio 93.3, 02/11/1997
autor: Paul Biel



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi