Robert: "Nemám ambíciu stať sa slávnym" - 11/1980


Úprimný pohľad Roberta Smitha, lídra The Cure


Pochopiteľne sa Robert Smith nahneval, keď ho režisér tv programu "Follies" (10/80) požiadal po štvrtý krát o zahratie skladby z albumu "Seventeen Seconds". "Nechcem tu vyvolávať pocit agresivity," zakričal ospravedlnene, "ale na rovinu, nevidím pre to žiaden dôvod." Bohužiaľ, zodpovednosť dopadá na plecia tohto 21-ročného lídra niekedy veľmi ťažko. No treba si uvedomiť, čo všetko zvláda, dnes večer ho čaká ešte koncert, ktorý však napriek emocionálnej hĺbke jeho textov, odohrá bez vrušenia, s chladným odstupom. "Ak by som nenapísal skladby pre "Seventeen Seconds", tak by som musel niekoho asi zabiť," vyzná sa neskôr vo viac ako hodinovou rozhovore, plne vedomí si toho, čo hovorí.

Žiadne skladby na požiadanie

Po tom, čo mala britská skupina The Cure vcelku príjemnú odozvu ich malého publika na album "Three Imaginary Boys", ako aj na aktuálny "Seventeen Seconds", sa táto rozhodla, napriek všetkým očakávaniam, urobiť krok k omnoho širšiemu publiku s novým singlom "A Forest". Masívne vyvážená hudba s výrazným inštrumentálnym záberom, ktorému kraľujú vokály Roberta Smitha. "Nevedel som, že z "A Forest" sa tuná stal taký veľký hit," prizná Robert vo chvíli, keď sa ho medzi dvoma zvukovými skúškami spýtam, či ho ten nečakaný úspech neprekvapil. "Hitové rebríčky ma absolútne nezaujímajú, ide vlastne len o súperenie nahrávacích spoločností predať čo najviac nahrávok." The Cure majú totiž pri nahrávaní svojich skladieb hlavné slovo, no takisto majú za sebou dedičstvo minulosti - niekoľko 12" singlov, z ktorých mal najväčší úspech "Boys Don´t Cry".

Robert: "Vlastne, nerád píšem single. Nemáme snahu produkovať jednu nahrávku za druhou. Máme pred sebou konkrétny cieľ. To nie je iba o dosiahnutí správnej melódie so správnym textom, ja potrebujem, aby to malo v sebe aj určité vibrácie. Single môžu byť pre skupinu aj určitým záväzkom. Skutočne nerád robím skladby na požiadanie. Takéto niečo je výsledkom spontánnosti."

Hudobná samovražda

The Cure sú, hlavne vďaka ich nízkemu veku, vnímaní ako veľmi moderná skupina. V takýchto prípadoch sú podobné skupiny predurčené stať sa popovými.
Robert: "My sme nesformovali skupinu tak, ako sa to bežne robí, u nás sa to jednoducho stalo. Asi okolo roku 1975 som len tak začal hrať s kamošmi a o rok neskôr, keď sa už Sex Pistols hojne vyskytovali na obrazovkách TV, sme odohrali náš prvý koncert ako Easy Cure. O rok neskôr sme takmer spáchali hudobnú samovraždu, keď sme sa takmer upísali nemeckému disco labelu Hansa, oni z nás totiž mali v pláne vyformovať popovú skupinu. Nahrali sme zopár skladieb, dokonca nám zakúpili novú zvukovú aparatúru. No netrvalo dlho, a boli z nás doslova chorí. Šaleli z nás, pretože sme im v kancelárií robili bordel a "kradli" rôzne veci."

No na druhej strane, vďaka tejto skúsenosti sa mnohému priučil:

Robert: "Uvedomili sme si, ako veľmi je hudobný priemysel skorumpovaný. Chvalabohu sme v tomto neutrpeli výrazné straty. V podstate, dobré pre nás bolo, že sme boli vtedy veľmi mladí, práve sme skončili školu. Z nahrávacej zmluvy sme sa akurát tak dobre smiali."

Bez priateľov

Jediný, komu sa tvorba ranných Cure páčila bol Chris Parry, ktorý pred nimi objavil The Jam a Siouxsie And The Banshees, a ktorý neskôr založil vlastný label, Fiction, točiaci sa hlavne okolo The Cure.

Robert: "Vážne neviem, prečo si vybral práve nás. Poflakovali sme sa s ním celý deň a celkom sme si padli do oka. Chris je absolútne odlišní od všetkých tých šéfov spoločností, ktorých sme pred ním stretli. S nimi som si nemal čo povedať. Chris to vôbec nevníma ako biznis, jednoducho sa zo svojej práce teší. Na tejto scéne nemám okrem neho absolútne žiadnych priateľov. Neviete si predstaviť, aká je to otrava zúčastňovať sa všetkých tých osláv a schôdzok. Som veľmi opatrný, pretože na tejto scéne môžete veľmi ľahko skĺznuť do kalných vôd. Stáva sa z toho krutý uzavretý kruh. Snažím sa viesť čo najnormálnejší život. Skupina je akousi nadstavbou môjho života. Naproti tomu väčšina tých ľudí to berie úplne opačne. Stali sa súčasťou systému, no ja tým opovrhujem."

Spolupráca vo vnútri skupina môže byť charakterizovaná jediným slovom - vášnivá. Minulý rok The Cure opustil bassák Michael Dempsey a tesne pred začiatkom aktuálneho turné rezignoval aj klávesák Matthieu Hartley. Následne visela existencia skupiny na vlásku, keď sa Robert pridal k Siouxsie And The Banshees, ktorí tiež riešili podobné problémy.

"Trvá veľmi dlho, kým si uvedomíte, pred akým publikom so skupinou hráte. Ak sa veci vyvíjajú plynule, tak vám nejaké roztržky, či rozdielnosť v názoroch nevadia - nakoniec, veď je to rock´n´roll, nie? Michael bol členom skupiny už keď sme začínali na škole, no lepšie som ho spoznal až vtedy, keď sme vydali náš prvý singel a vyrazili na turné. S Matthieuom to bolo iné, predchádzali tomu debaty na muzikantskej úrovni. Chcel na turné využiť všetky možnosti kláves, nastrkať ich doslova všade, čo som úplne znenávidel. Ponúkol som mu, že môže zostať ak dodrží model skupiny, kedy by nemohli vyniknúť jeho vlastné nápady. S týmto však on žiť nemohol."

Zajtrajšok je nezaujímavý

Dnes sú the Cure akýmisi hovorcami novej generácie skupín a môžu sa spoľahnúť na slušný predaj nahrávok. Vstáva však otázka, či sa z toho nakoniec nestane rutina.

Robert: "Niekedy ma hranie tých istých skladieb znova a znova pekne unavuje a nudí. Lenže to je kompromis, ktorý musíte vedieť akceptovať ešte predtým, ako vyrazíte na turné a spustíte lavínu koncertov. Ľudia zaplatia nemálo peňazí, aby vás videli naživo a nejaké to obyčajné jammovanie by vyznelo príliš lacne."

Budúcnosť The Cure je momentálne nejasná:
"Nemám ani poňatia, ktorým smerom sa vyberieme. Ani ma to veľmi netrápi; môžeme sa úplne stratiť alebo sa stať šialene populárni. Osobne sa budem venovať hudbe do momentu, kým z toho, čo vytvorím nebudem sklamaný. Mnoho skupín sa drží pravidla, že vydržia pokiaľ to bude zábava alebo sa to bude ľuďom páčiť. Bol by som zo seba veľmi sklamaný, ak by som len plnil želania publika. Ak začne byť hudba pre mňa záväzná, končím. Nemám žiadnu ambíciu stať sa slávnym."

zdroj: Joepie (Belgium), 16/11/1980



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi