Život je sen, z ktorého sa nikdy nezobudíte - 11/1085


Robert Smith z The Cure dôverne pre Joepie


Rozdiel medzi snom a realitou je niekedy skutočne malý, zahundre Robert Smith. "Niekedy mám pocit, že tie samozrejmé veci môjho každodenného života sa vlastne ani nestali, zatiaľ čo moje nočné mory sa zdajú až príšerne reálne." Robiť interview so šéfom The Cure nie je skutočne ľahká záležitosť. Tento človek je niekedy až chorobne šťastný, a rozpráva vám o tom aj bez toho, že by si to uvedomoval. Vaši reportéri si však toto všimli a z pod strapatých vlasov vytiahli pre vás zopár tajomstiev.

Useknuté hlavy

Nové nahrávky The Cure majú veľmi zvláštny názov, "The Head On The Door". Za tým musí byť určite nejaký milý príbeh.
"To ste ako uhádli? "The Head On The Door" odkazuje na moje detstvo. Spával som v jednej izbe s mojou mladšou sestrou a spolu sme sa zvykli hrávať s handernými bábkami. Bohužiaľ, mali sme aj staršieho brata, ktorý sa asi narodil iba preto, aby nás neustále mlátil. V jeden deň odtrhol hlavu mojej najobľúbenejšej bábke a zavesil ju na dvere. Vám to môže prísť ako nie veľmi pôsobivé, no mňa to doslova priviedlo do stavu triašky. Ešte týždne po tom som mával nočné mory, v ktorých sa zjavovali useknuté hlavy hľadiace na mňa spoza dverí. Prednedávnom sa mi tieto spomienky vrátili. "The Head On The Door" mi príde ako celkom milý názov albumu - jemne mysteriózny, no pritom pekne smiešny."

Zdá sa, že sny tvoria veľmi dôležitú súčasť tvojho života. Mnohé z tvojich textov doslova dýchajú snovou atmosférou.
"No áno, realita a fantázia sú dve veci, ktoré sú vo mne dokonele späté. Niekedy sa mi v hlave vyjavujú tie najdesivejšie myšlienky a predstavy. No a často sa tieto predstavy stanú ústrednou témou nejakej skladby. Keď sa ma však ostatní zo skupiny spýtajú, ako som na niečo také do čerta prišiel, väčšinou na to neviem dať žiadnu odpoveď. Moje spomienky sú väčšinou nejasné, preto ma často napadá myšlienka, či život nie je jeden veľký sen, z ktorého sa nikdy nezobudíte. Zaujímavá teória, nie?"

Už niekoľko rokov žijes v spoločnej domácnosti s tvojou priateľkou Mary. Stavím sa, že nie vždy je pre ňu jednoduchý kontakt s planétou Robert. "Nie, to je pravda. Ale nie je to taký veľký problém. Mary je dokonca čudnejšia než ja - niekedy sa sama hrá na bosorku a odchádza strašiť ľudí. Ona je dokonalá pre niekoho, ako som ja. No tak ako ktokoľvek, kto je spolu tak dlho ako my, si toho nemusíme veľa hovoriť. Keď jeden z nás začne vetu, tak ten druhý už automaticky vie, ako skončí. Mary, tak ako ja, pokladá rozprávanie za stratu času. Kedysi sme skúsili malý test a nahrali si na pásky niekoľko hodín našej konverzácie. Úplne nás to vykolajilo. Hoci sme obaja tiché povahy, 90% tej konverzácie tvorili zbytočné, bezvýznamné veci, ktoré si je lepšie nechať si pre seba. Spoločná meditácia je zábavnejšia ako celé to rozprávanie. S Mary praktikujeme jógu. Keď sme doma, tak väčšinu času meditujeme. Čas sa spomalí a vy na seba kompletne zabudnute. Božské!

zdroj: Joepie, Belgicko, 24/11/1985



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi