Možno sme všetci traja trochu nemorálni... 10/1981


Rozhovor s Lolom z obdobia Picture Tour


Páči sa ti v Paríži? Čo si myslíš o francúzskom publiku?
Lol:
Toto turné sa naozaj vydarilo. Teraz už ľudia vedia, čo od nás môžu očakávať, keď sa na nás prídu pozrieť. Totiž, keď sme tu hrali po prvýkrát, tak im nezostávalo nič iné, len sa na nás prísť pozrieť, a boli skutočne prekvapení. Teraz je to omnoho lepšie. Spomínam si na miesta ako Clermont-Ferrant.

Kto dnes večer bude obsluhovať klávesy?
Lol:
Robet a Simon. Možno ich na budúci rok budem obsluhovať ja.

Zdá sa, že The Cure sa stali lídrami trendu minimalistického rocku a otvorili tak dvere kapelám ako The Passions, The Associates... vnímaš to tak isto? Aký je tvoj názor na tieto skupiny?
Lol:
Nemôžem povedať, že by sme boli reprezentanti nejakého trendu len preto, že skupiny, ktoré ste spomenuli majú s nami čosi spoločné, no majú rozdielne ciele a vízie. The Associates sa mi veľmi páčia, sme priatelia, no The Passions až tak veľmi nepoznám. Podľa mňa sa okolo toho robí príliš veľké haló. Zišlo by sa to trochu stlmiť. A takisto si nemyslím, že sme "módna záležitosť".

Boli ste prví, ktorí prišli so štýlom, akému sa venujete.
Lol:
Áno, a práve preto sa teraz snažíme uberať iným smerom.

Kto vás inšpiruje?
Lol:
Inšpirácia neprichádza iba od hudby, tú vám môžu poskytnúť aj knihy. Inšpiruje nás veľmi veľa ľudí. Z hudobného hľadiska je to všetko, čo počúvame. Ale konkrétne to nie je nik. Keď sme začínali, tak to bol hlavne Jimmy Hendrix, Robertovi a mne sa veľmi páči. No samozrejme, nemáme radi rovnaké veci. O ovplyvnení sa veľmi ťažko rozpráva. Nedá sa tvrdiť, že by nás ovplyvnila nejaká konkrétna kapela.

Bol pre vás punk a jeho ideológia dôležitý?
Lol:
Ideológia určite. To bolo to, čo nás hnalo vpred. Ale, keďže sme žili 50 míľ od Londýna, tak sme súčasťou toho hnutia neboli. Celá punková ideológia bola asi o tomto: "môžete urobiť čokoľvek, neexistuje dôvod, prečo nie. Nepotrebujete byť výnimočný, môžete to urobiť pre seba." Po hudobnej stránke tu bolo mnoho veľmi dobrých vecí. No je smutné vidieť, ako to niektoré skupiny obrátili v niečo, čo neskôr totálne znenávideli. Mám na mysli Generation X, z ktorých sa stali neskôr ďalší The Rolling Stones. Otrasné!

Je veľmi vzácne niekde zhliadnúť vaše fotografie, veľmi vzácne poskytujete rozhovory, obal vášho prvého albumu nemal prakticky žiaden súvis s jeho názvom... Chcete byť naozaj anonymní?
Lol:
Jednoducho nechceme, aby skupina mala neobjektívny imidž. Práve preto nie sú na našich obaloch albumov naše fotografie.

Okrem albumu "Seventeen Seconds"...
Lol:
Áno, ale tie fotografie sú rozmazané. Ale to malo svoj jasný zámer, šlo o žart...

Albumy The Cure sú veľmi často témou rôznych diskusií. Kritika ich odmieta a na druhej strane niektoré z nich velebí. Možno tí, čo ju recenzujú, nevedia vašu hudbu počúvať. Máš pocit, že vaša hudba nie je až tak všeobecne prístupná?
Lol:
To je veľmi dobrá otázka. Nemyslím si, že by sa tie recenzie mali brať až tak vážne. A to hlavne preto, že kritici sú absolútne subjektívni. Nejlepší spôsob, ako niekomu vysvetliť vaše pocity z nejakej nahrávky, je jednoducho dotyčnému nahrávku pustiť. Keď sme začínali, tak ma zlé recenzie na naše nahrávky zarmucovali, dnes mi je to jedno a to hlavne preto, že je veľa ľudí, ktorí nás poznajú a tí majú na nás vlastný názor.

"Faith" je vaše najtemnejšie dielo...
Lol:
Zatiaľ. Ale pôvodný zámer taký nebol. No "Seventeen Seconds" bol od samého začiatku zamýšľaný ako temný album. To preto, že je odrazom strašne intenzívnych pocitov. "Faith" je mu podobný, no má v sebe aj určitú nádej. A hoci je po hudobnej stránke naozaj temný, aj tak hudba obsahuje akési svetlo v temnote. Nie je až taký smutný, aký sa na prvý pohľad zdá.

No smútok na vašich nahrávkach obyčajne reflektuje na určitú nespokojnosť.
Lol:
Naša hudba odráža spoločné pocity nás troch. Ide síce o niečo osobné, no rovnako prístupné pre všetkých, ktorí veci cítia a vnímajú podobne. Stretávame sa iba s ľuďmi, ktoré nás buď nenávidia alebo zbožňujú. Nik nepovie: "Celkom sa mi to páči." Ľuďom sa buď páčime alebo nám nerozumejú. Robíme hudbu pre ľudí, ktorí cítia rovnako ako my a takých je naozaj veľa. Naša hudba v sebe nenesie žiaden odkaz. Nie je to o tom, že "musíte urobiť tamto alebo toto." Je to viac o tom, že "takto to cítime, toto má určitú atmosféru, môžete to použiť na vykreslenie vašich vlastných pocitov."

Zvyknete sa medzi sebou hádať?
Lol:
Niekedy. Ale hlavný dôvod je vždy ten, že sme priatelia. Niekedy vedieme ťažké diskusie, ale nikdy o tom, čo chceme robiť, nikdy to nie je o hudbe. Ak vzniknú napäté chvíle, tak ide skôr o osobné záležitosti, pretože máme veľa vecí spoločných.

Nevznikajú z toho potom osobné kritiky?
Lol:
S vlastným egom nemá problém ani jeden z nás. Vo veľa vecí jednoducho neveríme. Jediné, v čo naozaj veríme, sme my sami.

Čo by ste robili, ak by sa The Cure rozpadli?
Lol:
Myslíme si, že budeme fungovať veľmi dlho. Ale aj tak sa viac koncentrujeme na súčasnosť. Nemôžete predsa vedieť, čo bude o 70 rokov... No každý z nás má aj vedľajšie projekty. Možno by sme sa vrhli na sólové dráhy, prípadne by každý hral s niekým iným. Robert by určite rád nahral svoj vlastný album. Ale venujeme sa aj iným veciam, ako písaniu...

Ktorí z francúzskych autorov, okrem Camusa, sa ti páčia?
Lol:
Mne osobne Gide, je skvelý.

Čítaš francúzske originály?
Lol:
Camusove práce som tak prečítal. Originály totiž lepšie pochopíte, nakoľko preklady majú tendenciu pôvodné myšlienky meniť. Ale, on je jediný autor, ktorého som prečítal vo francúzštine. Takisto sa mi páčia niektorí francúzski filozofi...

Máš blízko k hlavnej postave "Cudzinca"?
Lol:
Myslím, že hej. V každom z nás je kúsok Meursaulta. Možno sme všetci traja trochu nemorálni... (smiech).

Neznepokujú ťa výtržnosti, ktoré vyvolala ekonomická situácia v Anglicku?
Lol:
Na to nemám názor. Je to trochu mimo mňa. Ľudia na to majú svojim spôsobom právo, ale ja sa o druhým moc nestarám. Ale ak sa niektorým ľuďom darí horšie, tak s nimi sympatizujem.

Zaujímaš sa o politiku?
Lol:
Mám 22. Za posledné štyri roky sa odohrali dvoje významné voľby. Ale ja som voliť nebol. Nepáči sa mi žiadna strana. V podstate sú si všetky viacmenej podobné. V nasledujúcich mesiacoch bude dôležitá Sociálno-demokratická strana. Mal by som ich voliť, pretože sú noví a majú v sebe to najlepšie z pravice i ľavice. Reprezentujú 30% populácie, čo je podľa mňa férové. A nakoniec, každá zmena je pozitívna. Ešte nejaké otázky?

New Wave fanzine, Paris, 19th October 1981



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi