The Cure - Vlajková loď pohodlia - 11/1985


Krátky rozhovor pre reláciu Décibels francúzskej TV


Čítali ste knihu "Like Punk Never Happend", ktorá je vlastne o popovej a klubovej kultúre? Váš názor a názor, že punku nikdy nebol? Myslím ako na úrčitú epochu?
Lol:
Patetické. Punk je totiž určitý stav mysle. Nejde o žiadnu módnu záležitosť. Ja som stále punker.

Robert: Aj napriek tým tvojim kovbojským čižmám.

Lol: Áno, napriek tým kovbojským čižmám, 6-hviezdičkovým hotelom, nekonečným zástupom ľudí, ktorí len čakajú na to, aby mi dali peniaze... som stále punker. (smiech)

Robert: S punkom je to asi tak, že keď to všetko v roku 1976 vypuklo, tak to bola zábava. Nemalo to nič spoločné so sociálnym cítením, či politikou. To prišlo až neskôr. Ľudia to proste chceli vnímať ako hnutie, ktoré by sa dotklo každého... A všetko to pritom pramenilo v nespokojnosti s počúvaním kapiel ako Yes a Genesis. Ľudia chceli jednoducho počúvať niečo, na čo by si zatancovali. Tak to jednoducho bolo. Išli sme niekam von a pre zábavu sme si zatancovali. Nič viac. Iba starší chceli, aby to bolo o niečom inom. Po inviduálnej stránke do toho bol zapletený každý ako len chcel, no myslím, že The Cure s tým nič nemali... ani si nemyslím, že by to fungovalo. Aj keď si myslíme, že ľudia sú spoločensky uvedomelí a mená ako Paul Weller pre nich skutočne čosi znamenajú, podľa nás to nie je najlepšie. Napokon, museli by ste byť pekne hlúpy, ak by ste mali veriť niekomu ako je Paul Weller. A takisto musíte byť pekne hlúpy, ak veríte niekomu ako som ja... Veríte mi?

Niekto sa pre britskú tlač vyjadril, že každá skladba z nového albumu je ovplyvnená rannými nahrávkami Cure, prípadne New Order a podobnými záležitosťami. Aký je rozdiel medzi ovplyvnením a inšpiráciou?
Robert:
Na tom absolútne nezáleží. S radosťou by som niečo ukradol ak by som s tým mohol niekam utiecť. Ak by naša skupina šlohla skladbu Frankovi Sinatrovi, napr. "New York, New York" a dali by sme jej iné slová a nik by to nepostrehol, určite by si ľudia pomysleli, "Do čerta! To sú skutoční umelci!" A to by bolo super. Na tom predsa nič zlé nie je. Chcem tým len povedať, že niečo z toho, čo nahráme sa môže podobať tvorbe iných ľudí. A pokiaľ ide o New Order... oni sú tými poslednými, ktorí by ma mohli inšpirovať. New Order... Tí sú tí poslední, ktorých počúvame. Chcem teda len povedať, že od nich by sme dnes ťažko mohli brať inšpiráciu, kedysi možno. Teraz mi prídu pekne nudní. Takže vlastne nie je žiaden rozdiel medzi inšpiráciou a ovplyvnením.

Simon: Jediný dôvod na takéto zrovnania s New Order je ten, že používajú šesťstrunovú bassu tak, ako aj my...

Robert: Ale, asi to dokazuje to, že ľudia vedia ako New Order znejú. A to je horšie skôr pre nich ako pre nás. A koniec koncov ide o jeden song z 307-mich, či koľko ich už vlastne máme? 307 alebo 306?
Nevnímam to ako evolúciu, myslím to, čo robíme. Nikdy som nad tým nepremýšľal lineárnym spôsobom. A to preto, že zakaždým, keď s niečím prídeme, tak to pôsobí, že sa vrháme na niečo po prvýkrát. A preto skupina, ktorá nahrala "Boys Don´t Cry" nie je tá istá skupina, ktorá existuje dnes a nie je to tá istá skupina, ktorá nahrala "The Lovecats" alebo "Pornography". Každá skupina nahrala iné veci. To nevyhnutne nemá súvis so zostavou, pretože atmosféra v skupine, keď sme ako trio nahrali "Pornography" alebo "Faith" bola iná. The Cure sú ako vlajková loď pohodlia. Nie je to ako keď sme začínali s "10:15", to vtedy bolo v poriadku, no teraz, s "The Head On The Door", je to už úplne brilatné. Ale vždy tu bolo množstvo brilantných vecí. Po celý čas.

Ste viac normálna skupina alebo je to všetko viac o priateľstve medzi vami?
Robert:
Momentálne môžem hovoriť len za nás štyroch, no s Larrym (hovoril o Lolovi) som si nie moc istý, počuj, prečo si tu s nami?

Lol: Povedzme si to otvorene. S koľkými ľuďmi, ktorí ťa neznášajú, sedíš práve teraz v posteli?

Robert: Je to o tom, ak by sme neboli skupinou, nestretli by sme Borisa. Máme niekoľko dôvodov, prečo sme spolu a jedným z nich je skupina. Určite by som s týmito ľuďmi netrávil toľko času, ak by som to nerobil kvôli kapele. Je mi jasné, že zakaždým, keď som s nimi, si skracujem život.

Zdá sa, že The Cure nahrávajú piesne ako "Let´s Go To Bed", "The Lovecats" alebo "Inbetween Days" len preto, že sa potom zabávajú pri nahrávaní videoklipov.
Robert:
Tak to je totálny omyl. Jediný dôvod, prečo točíme videoklipy je ten, že musíme. Vážne. Aj tak nebudú často vysielané a fakt je, že namiesto nás radšej pustia nové video Billyho Joela. Video k "Let´s Go To Bed" je bláznivé kvôli samotnej skladbe. Inak by si ľudia vážne mysleli, že sme to brali totálne seriózne. Zámerne sme sa nechali vyobraziť totálne hlúpi. Chcel som, aby keď ľudia uvidia The Cure zatúžili po záchrane.

Klamete počas poskytovania rozhovorov?
Robert:
Ale samozrejme. Už len to, že tu sedíme, je klamstvo. Či nie? Alebo o čom to vlastne je?

Lol: Normálne spolu v posteli nesedávame.

Robert: Jasné, že nie... a tentoraz sme dokonca úplne nahí...

zdroj: Décibels, French TV, November 1985



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi